Bayonetta je jeden z najväčších unikátov minulej generácie konzol. Nedá sa jednoducho popísať alebo porovnávať s inými hrami z rovnakého žánru. Iste, môžete povedať, že je to ešte nadupanejší Devil May Cry, ale tým nezachytíte ani polovicu čara, ktoré Bayonetta má. Je to taká dynamická hra, že niektoré konzoly majú čo robiť, aby ju vôbec rozbehali a množstvo diania i vizuálnej estetiky vás ohromí. Otázne je, či sa dá minulý zážitok zreprodukovať – a ako sa hrá na netradičnej platforme Wii U.

Je úplne jedno, či ste hrali aj prvý diel alebo vstúpite do hry ako začiatočník, Bayonetta 2 vás spoľahlivo priklincuje introm i úvodnou kapitolou. Z nevinnej prechádzky a obrovských nákupov s pitoreskným gangstrom Enzom sa zrazu stáva rázna akcia v uliciach veľkomesta, kde vás navštívi stará známa a potom začne frenetický boj, kde na chrbte tryskáča bojujete s okrídlenými zástupcami nebies. Prvá 20-minútovka núti hráča zdvíhať padnutú sánku z podlahy prakticky neustále. Produkčné hodnoty sú na top úrovni. Vynikajúca grafika žmýka z Wii U majestátne akčné momenty, hudba a paleta zvukových efektov sú skvelé a je škoda nehrať Bayonettu 2 na domácom kine (čo bude štvať majiteľov starších systémov ako ja bez HDMI vstupu).

Na najvyššom mieste je strih animácií či zvuku, ktorý povyšuje dianie na neskutočný zážitok – žiadny moment netrvá dlho, scenár upaľuje do ďalšej časti scény. A aby ste si patrične vychutnali dianie, kamera starostlivo sníma aj najmenšie detaily. Keď sa začne Bayonetta prezliekať z mestského kostýmu do svojho typického čierneho odevu, padne vám aj obočie. Lebo autori, kamera i strih hrdinku milujú a doprajú vám každučký detail na jej vychutnanie. Všetko vyzerá úžasne, vy čakáte na ten ďalší bod a veľký moment, keď začnete aj hrať.

Každá druhá hra vás začne otravovať zdĺhavými tutoriálmi, poučovať o tlačidlách a páčkach, ale tu je výuka ako z rýchlika. Hýbať sa viete páčkou, X slúži na údery a Y na pištole, viac netreba. Skúšajte rozličné kombinácie a objavíte ďalšie možnosti, ktoré sa začnú soliť v pravej lište obrazovky: štvor či viacúderové sekvencie vedú k ničivým útokom a nepriatelia budú padať rad za radom. Prvé kapitoly nie sú zbytočne ťažké, lebo spojenie frenetickej produkcie a vyššej obtiažnosti by mohlo odradiť pár nováčikov – takto budú zvládať vyvaľovanie okáľov na Bayonettu i hrateľné porcie.

Tomu je prispôsobená aj akcia, kde jednotlivé stretnutia s nepriateľmi šialene ubiehajú a vy sa učíte za pochodu. Minule mi vyšlo kombo, skúsim ho znova. Z väčšej diaľky pálim, blízko sa mlátim. Arzenál je solídny a okrem tradičných pištolí Love Is Blue zaseknutých nad podpätkami nájdete Rakshasa meče, bič Alruna, ohnivú zbraň Undine či iné bláznivé kúsky. Spojte ich s niekoľkými údermi a nezabudnite sledovať pohyb útočníka. Je to kľúčový poznatok na odrážanie útokov a naberanie ukazovateľa pre slow-motion ťah Witch Time. Vtedy sa čas spomalí a vyrážate s parádnym útokom prerážajúcim všetky štíty. Nehovoriac o parádnom efekte, kedy sa svet vypne k fantastickým ukážkam akcie. Kto sa naučí ovládať Witch Time, dostane sa do polovice hry bez väčších problémov a užije si skvelé útoky.

Pri úspešnej realizácii úderov získavate bodíky pre ďalší ukazovateľ, Umbral Climax, ktorý povýši absurdné útoky na ešte väčšiu spleť animácií, zásahov, kopov či majestátnych zásahov nepriateľov. Trvajú síce krátko, ale vychutnávať si ich budete plnými dúškami. Dvojica Witch Time-Umbral Climax prekonáva všetko videné v iných hrách a navyše sa stáva nástrojom premyslenej taktiky na bossov.

Lebo zatiaľ čo bežných oponentov budete kosiť po desiatkach, postaviť sa proti bossovi znamená voliť iný štýl. Witch Time sa z vítaného bonusu mení na esenciálnu súčasť boja na odrážanie mocných útokov a správne načasovanie protiútoku. Nebeskí i pekelní zástupcovia, obrovskí draci, šialení rytieri a iné kreatúry sa na vás tešia a dajú vám zabrať po prvých kapitolách. Paleta protivníkov je pestrá  a vynikajúca, nasadenie jednotlivých druhov graduje a rovnako stúpa aj celková obtiažnosť, ktorá ale na rozdiel od prvého dielu trošku ubrala na požiadavkách. Bayonetta 2 nie je ľahká hra, no ľahšia ako debut série.

Akcia sa väčšinou odohráva na menších priestranstvách, čo pri bláznivom strihu vôbec nevadí. Hneď na začiatku absolvujete boj na tryskáči, budete sa mlátiť aj na streche vlaku a neuveriteľný je aj boj na bočnej strane mrakodrapu. Spider-Man a jeho vertikálne poňatie je mesta je šuvix oproti tomu, čoho sú schopní Japonci z Platinum Games. Svet je fantasticky zložený z rôznych lokalít, od americkej metropoly cez fádne európske mestečka a neskôr otvára oblasti pod vodu a najmä pekelné reálie s kopou démonov. Dizajn má pri každej lokalite jedinú úlohu: nebyť statický. Všetko sa musí točiť, hýbať alebo upaľovať do iného bodu, aby Bayonetta zásadne bojovala v pohybe a umocnila dynamický pocit z tohto sveta.

Bayonetta 2 je rozdelená do šestnástich kapitol a tie sa delia na menšie časti - verše. Váš výkon je hodnotený za jednotlivé úseky, ktoré (niekedy) zaberú len tri-štyri minútky a potom za celú kapitolu. Cieľom je excelovať v každom úseku a získať najvyššiu z medailí. Na výber je kamenná, bronzová, strieborná, zlatá, platinová a čisto platinová. Pri prvom prechádzaní budete vďační aj za zlato, neskôr si trúfnete na vyššie ohodnotenie. Platí, že pri kapitole s tromi časťami dve zlaté prebijú striebornú a celkovo si polepšíte. Do toho príde chuť opakovať a viac skórovať. Ak by chcel niekto roniť slzy nad chýbajúcimi achievementmi ako ďalšou motiváciou pre znovuhrateľnosť, nemusí – takzvané bewitchments ich v hre šikovne nahradili.

Dôvody na repete sú teda viaceré. Popri zisku lepšej medaily je to chuť znovu vidieť vynikajúce scény. Občas som váhal po ukončení kapitoly, či pokračovať na ďalšiu alebo ju prejsť zas, aby som postrehol všetky detaily, polsekundové strihy alebo sa kochal nejakou akčnou vložkou. Bayonetta 2 v tomto smere posúva ďalej žáner i motiváciu znovuhrateľnosti, lebo dynamika je jej hlavným hýbateľom a scény odmenou pre hráča i katalyzátorom deja. Nehovoriac o autormi milovanej hrdinke, ktorej venovali nový oblek i strih účesu, ale v jadre ponechali ostrú ženskú s neopakovateľným prejavom. A zároveň je pri posúdení herných štýlov i opakovaní kapitol badateľný iný element. Bayonetta 2 je hra ľahko uchopiteľná, ale žiadostivá a na dokonalé vychutnanie všetkých prvkov vyžaduje od hráčov čas, tréning a skúsenosti.

A ak ste spojení so svetom či budete mať chuť bojovať s kolegom, vyskúšajte nový co-op mód Tag Climax. Dvaja hráči sa tu predháňajú v šiestich kapitolách v kosení nepriateľov, aby získali vyššie skóre. Mód známy z iných hier získava v dravom podaní Bayonetty 2 úplne iný nádych a navyše je fér voči skúseným borcom, ktorí už prešli kampaň, lebo si môžu zobrať nadobudnuté schopnosti.

Nejeden majiteľ Xbox360 či PS3 bude škrípať zubami a pozerať na známych s Wii U s údivom ako sa druhá Bayonetta prezentuje a ovláda. Tento exkluzívny produkt je však výborne vybalansovaný a hoci gamepad ponúka možnosť hrať priamo na 6,2“ displeji, vhodne sadne do rúk aj počas bláznivej akcie. Páčky i štvorica tlačidiel nájdu využitie a len nutnosť riešiť určité kopy či zásahy dotykmi na displeji vás bude občas zdržiavať od rýchleho tempa. Nájsť si grif na ťukanie nie je ľahké, ale Bayonetta 2 má také intuitívne ovládanie, že sa do toho rýchlo dostanete. Najlepšie ovládanie ale núka ProController, to je bez debaty.

Prvá Bayonetta bola nečakaný zjav a katapultovala akčný žáner do novej sféry, v dvojke po bezmála piatich rokoch prevládlo zbesilé nasadenie. Kde chýba štipka prekvapenia, tam nastúpili vylepšenia v obtiažnosti, lepší herný štýl, co-op mód, paleta bossov i nových prostredí. Bayonetta 2 je stále špička vo svojom žánri a ešte ho posúva trochu ďalej. Je vo všetkých aspektoch vyvážená, čo sa nedarí niektorým iným príspevkom či klonom Devil May Cry.

Hoci konzervatívni hráči znovu prevrátia oči alebo dostanú epileptický záchvat, my ostatní, unavení tuctom third-person strieľačiek, pozdvihneme zrak, utrieme slinu a vydáme sa na neskutočnú púť, kde je charizmatická hrdinka, frenetická akcia v bravúrnom tempe, zmysel pre detail, veľkí bossovia a top kombá, kde desaťmetrová topánka likviduje všetko v spomalenom zábere a my sme pánmi situácie. Je to netradičný zážitok, ktorý dorazí len občas. A možno príde opäť o päť rokov.