Akčné hry z vlastného pohľadu prešli za posledné roky mnohými zmenami, dozreli do krásy a komplexnosti. Napriek úspešnému napredovaniu a rozširovaniu herných prvkov sa však niekedy akoby pozabudlo na to základné: samotnú akciu a z toho prameniacu zábavu. Ak si chcete schuti zastrieľať, je často na hru nabalená kopa zbytočného balastu. Nezávislá akcia Time Rifters kašle na všetky pravidlá a nechá hráča prezentovať svoju presnosť a strategické zmýšľanie v krátkych misiách, ktoré sú až nebezpečne návykové a zároveň instantne adrenalínové.

Za pomerne malý peniaz, samozrejme, nemožno očakávať veľké zázraky či nebodaj epické dobrodružstvo. O to v Time Rifters predsa ani nejde. Koncept hry však funguje na výbornú – a ak máte k dispozícii Oculus Rift, užijete si VR obsah naplno. Túto možnosť sme, žiaľ, pri testovaní nemali, napriek tomu ale zábava dosahovala aj vďaka jednoduchosti nečakané výšiny. Vyskúšali sme trojicu kapitol po piatich mapách, čiže približne hodinku čistého času. Nie je to mnoho, no Time Rifters sa sústredí predovšetkým na znovuhrateľnosť a obsah tvorený ostatnými hráčmi.

Každá mapa je malá, zložená z jednej či niekoľkých miestností, ktoré sú ohraničené barikádami a bodujú svojou jednoduchosťou v architektúre. Len raz za čas dostanete čosi odlišné, ako napríklad jaskyňu alebo záhradu. Vašou úlohou je zničiť čo najviac kociek, najlepšie všetky na danej mape, počas určitého časového limitu, pričom na prvý pokus sa vám to nepodarí. Ani na druhý. A len pri poctivom cvičení sa vám podarí získať platinovú medailu po treťom výlete na mapu z celkových štyroch. A prečo by ste mali rozohrať tú istú mapu znovu, navyše ak sú lokality rozlohou minimalistické? Time Rifters sa totiž podarilo do praxe uviesť kooperatívny singleplayer. Nejedná sa o oxymorón, ale plne funkčný nápad. To, čo rozstrieľate pri hre za prvú postavu, už nemusíte ničiť s druhou a aj keď sa vám do mušky niečo pritrafí, zlikvidujete to omnoho rýchlejšie. Prostý nápad, neuveriteľne návyková zábava.

Vzhľadom k tomu, že všetky kocky nestihnete zničiť ani náhodou, je nutné si zvoliť potrebnú stratégiu a celý postup je najlepšie rozložiť medzi všetky pokusy. Pri tom poslednom je to už na obrazovke často poriadna mela, pretože všetko vybuchuje a rýchlo mizne. No práve tieto adrenalínom nadopované chvíle vás nútia skúsiť to znovu a získať odmenu za stopercentné vyčistenie úrovne. Škoda len, že máp je príliš málo. Pätnástka je nesmierne skromné číslo a ak vám jedna hra zaberie približne 30-40 sekúnd, nie je to v konečnom výsledku skutočne mnoho. Všetko síce rieši editor prítomný priamo v hre a už niekoľko podarených výtvorov od hráčov, no obsah od vývojárov je napriek tomu zúfalo nedostatočný a výrazným záporom. Na príbeh ani len nepomyslite, aj tak by bol zbytočný.

Pred každou hrou si zvolíte zbraň zo šiestich možných, takže ani tu nebudeme skloňovať nič iné ako skromnú ponuku. Aj keď je pravdou, že každý z kúskov je možné v priebehu kampane vylepšovať za získané zlato (vypadáva zo zničených kociek a musíte ho zbierať) počas hrania. RPG prvky nie sú nijako zložité a pridávaním bodov do zlepšení zvyšujete účinnosť, poškodenie či špecialitu, ako kyselinu postupne nahlodávajúcu zasiahnuté objekty. Tie sa niekedy pohybujú po vyznačenej trajektórii, inokedy ich je iba mnoho. Alebo vám len preletia cez obrazovku po navrhnutej trase, takže ich musíte ničiť v určitom poradí a určiť si, ktorou postavou sa budete venovať ktorým objektom. A aby to nebolo málo, niektoré kocky sú nepoddajné a vydržia mnoho zásahov. Ako si teda čo naplánujete, je základom úspešného pokorenia úrovne. Prirovnanie k americkému futbalu potom možno ani nebude príliš scestné - počas hrania to vyzerá ako neskutočná mela a chaos, no správne zvolená stratégia je neraz nutnosťou.

Poďme sa pozrieť aj na zbrane. Aj keď ich je menej, sú výrazne odlišné a každá z nich vyžaduje odlišný prístup, hodí sa na iný spôsob hrania. Obyčajná pištoľ je klasika, flak cannon má väčší rozptyl, no pri objektoch vytvorených z kociek ide o neoceniteľnú pomoc, plazmový lúč z pušky je presný na vzdialené alebo pohybujúce sa objekty. Raketomet je známy spoločník a zábavu si užijete napríklad aj so particle ball, ktorý pred hlavňou generuje špeciálne pole likvidujúce všetko v jeho dosahu. Musíte sa síce dostať takmer do priameho kontaktu s kockami, no následne je to riadna paseka. Hrať sa teda máme s čím a dôležitosť vylepšovania v jednej kapitole počas prechodu päticou máp netreba znovu rozvíjať.

Ovládanie je zjednodušené na maximálne možnú mieru kvôli podpore VR, čo pocítite hlavne v editore. Tvorba levelov je zbytočne uklikaná, keďže sa všetko deje z vlastného pohľadu a umiestňovaniu kociek chýba presnosť. a možnosť výberu v menu namiesto preklikávania sa jednotlivými druhmi kociek pravým tlačidlom myšky. Daň za využitie Oculus Rift je ale rušivým elementom len v tomto prípade, inak je všetko intuitívne. Ak aj nevidíte jednotlivé ukazovatele hneď (a musíte sa na ne pozrieť otočením pohľadu), všetko podstatné nájdete na displejoch a obrazovkách umiestnených na viditeľných miestach v úrovniach. Interface je teda bez zbytočných elementov, ale plne funkčný.

Technické spracovanie patrí medzi tie jednoduchšie, avšak vôbec neubližuje hrateľnosti. Nie je to síce Battlefield alebo Call of Duty a nepadá vám žiadna budova na hlavu, no znechutene pozerať na nič nebudete. V niektorých momentoch pripomína architektúra levelov Mirror´s Edge či Syndicate a tento čistý level dizajn pôsobí príjemne. Ozvučenie je zanedbateľné, proste to tam búcha a trieska, soundtrack z vlastnej dielne možno ani nepostrehnete.

Dôležitou súčasťou hry sa stali Daily Challange, každý deň pridávané výzvy, tabuľky úspešnosti hráčov alebo achievementy ženúce hráča do ďalšieho hrania. Napriek tomu priznávame, že obsahu nie je mnoho a základný nápad je recyklovaný až na samotnú dreň. Dlhodobejšie hranie či hodiny strávené v hre sú skôr zbožným prianím, avšak na krátkodobé odreagovanie po náročnom dni je Time Rifters priam stvorené.