Každá párty je o niečom inom. Nie len zložením pohlaví či veku účastníkov, ale najmä tým, čo tam robíte. Nejaké to pivko a iné provianty nesmú chýbať, ale niekedy máte chuť skôr na filmový večer, inokedy na klasiku v podobe spoločenských hier. Alebo chcete len tak posedieť s priateľmi. Sú však osvedčené prvky a stálice, ktoré sa hodia vždy a všade. Aj keď len nachvíľku, vždy sa na ne ľudia namotajú. Sami to asi poznáte, veď sa práve v týchto chvíľach balíte na chaty, vyberáte do obľúbeného podniku s partiou, či ste si kamarátov zavolali k sebe domov. A taktiež zvažujete, čím sa zabavíte.

Ak máte poruke Xbox 360 spolu s Kinectom, možno pokukujete po fialovom obale s jednou z trojice Dance Central hier. Nenáročné, slušne vyvážené, ale hlavne rýchle, intuitívne a chytľavé. Nemusíte byť pravidelným hráčom, pravdupovediac nemusíte byť hráčom vôbec, a aj tak sa cez pár rýchlych príkazov rýchlo dostanete priamo k hraniu, kde už len opakujete jednotlivé kroky a zvládate ich na prvý raz. Ak vás to aj po chvíľke omrzí, môžete to kedykoľvek vypnúť a o nič neprichádzate. Aj preto sa v posledných rokoch Dance Central hry dostali medzi párty stálice.

Na novej generácii konzol, navyše so silno tlačeným Kinectom, sme teda očakávali presne to isté, len v trošku inom balení. Minulý rok sa ešte Microsoft rozhodol neroztancovať Xbox One hráčov, no teraz sme sa už novej DC hre nevyhli. Síce trošku meškáme, no aj tak sme nemohli recenziu priniesť v lepšom čase. Dance Central Spotlight by mohol byť tým ideálnym kúskom na večer. No nie je to to isté čo minule. Stále je to hra o tancovaní, kde kopírujete pohyby postavičky na obrazovke, no aj tak sú zmeny veľké. Aj kvôli nim to pravdepodobne pre mnohých nebude okamžitá kúpa, ale skôr opatrné oťukávanie.

V prvom rade, Microsoft v prípade Spotlight úplne zmenil kompletnú stratégiu titulu. Predchádzajúce tri časti boli úplne sebestačné. Harmonix naplnili disk s hrou slušným obsahom, samozrejmosťou bolo niekoľko desiatok skladieb a k DLC skladbám ste sa obracali až vtedy, keď vám základ hry prestal stačiť. Teraz odpadá disk. Spotlight sa distribuuje výhradne digitálne cez Xbox One Marketplace. A taktiež odpadli aj tucty základných skladieb. Vlastne je tam len jedna desiatka. Na druhej strane, treba uznať, že bol tomu prispôsobený aj model a desiatim pesničkám zodpovedá cena 10 € za hru.

Týmto krokom je aj zrejmé, kam Microsoft s hrou mieri. Hráčom dáva do rúk základný obsah, ktorý vydrží jeden či dva večery. Ak ich produkt neosloví, tých 10 € až tak nebolí. Ak ich zaujme, v tom prípade musia namieriť na Store, kde je prístup k vyše 80 ďalším skladbám. Z Dance Central sa tak stáva služba, ktorú si ďalej prispôsobujete svojmu gustu. Nemáte radi aktuálne rádiové hitovice? Môžete si nasťahovať songy aj z predchádzajúcich desaťročí. Všetko sa síce sústredí na tanečné skladby, ale nejaká tá variabilita žánrov aj interpretov tam je a nie práve najhoršia.

Tento distribučný model má svoje klady aj zápory. Najväčšou výhodou je skutočne fakt, že si môžete songlist upraviť podľa svojich predstáv, no taktiež môže tento model aj mnohých odplašiť. Tých základných skladieb je skutočne málo a povedzme si úprimne, keď začnete prikupovať, môžete v hre utopiť celkom slušnú sumu.

Tá úvodná desiatka je poskladaná z toho, čo ste posledné roky počúvali z najkomerčenejších rádií. Môžete sa tak spoľahnúť na to, že tu nájdete nešťastné Happy a Pharrellovi sekundujú aj Avicii, Rihanna alebo Lorde. Ak ste však fanúšikmi série, nemusíte nariekať. Ako DLC sú k dispozícii aj sťahovateľné piesne z predchádzajúcich hier. Ak ste teda nejaké stiahli v minulosti, ku všetkým máte teraz prístup zadarmo.

Keď prekonáte počiatočnú nedôveru voči distribučnému modelu a stiahnete nejaké zaujímavé skladby, tak to bude už iba lepšie. Štruktúra hry je výrazne prekopaná. Ukazuje sa paralela s nedávnym SingStar: Ultimate Party. Menu je skôr minimalistické, jednoduché a čisté. Všetko vás smeruje k tomu, aby ste čo najskôr mohli nerušene hrať a nič vás nezdržiavalo. Ešte aj všetky nastavenia máte priamo na dosah ruky. Doslova. Úvod do hry je jednoduchý, vlastne vás zasvätí sama akýmsi tutoriálom, kde vám vysvetlí, že skutočne stále ide len o množstvo pohybov, ktoré v rytme hudby zrkadlovo opakujete po svojej postave a vďaka Kinect senzoru to hra vyhodnocuje. A musím dodať, že presnejšie ako v minulosti.

Aj keď sa to tak zo začiatku nemusí zdať, Spotlight disponuje skutočne zaujímavou a členitou ponukou. Už v základe nie je len o tancovaní, ale aj o cvičení. Okrem tanečného režimu sa totiž v hre môžete venovať aj fitnes módu. V ňom máte na výber z rôznych časových intervalov cvičenia pri hudbe a taktiež, či sa chcete zamerať na kardio alebo na silu. V týchto veciach ide hra podstatne ďalej ako jej predchodcovia. Navyše sleduje aj vaše štatistiky a meria vám spálené kalórie. Nie je to posilňovňa a ani beh niekde vonku, no cvičenie s hrou je celkom zábava a nenudí.

Tanečný režim vás už nebude hnať dopredu príbehovou kampaňou, čo je možno trochu škoda. Namiesto toho sa vás pokúsi pri hre udržať inak. Hraním piesní si odomykáte jednotlivé pohyby, ktoré pri tanci zvládnete. Tie nezbierate len kvôli tomu, aby ste si ich uložili do štatistík. Ich zhromažďovaním si odomykáte nové rutiny pre danú pieseň. Každý song ich má celkovo 8 a deliť ich môžeme do dvoch kategórií. Jedna je čisto o náročnosti krokov, od najjednoduchších postupujete k náročnejším choreografiám, ktoré už predstavujú naozaj slušnú výzvu.

Druhá štvorica rutín nie je priamo náročnejšia, aj keď na jeden extrém v týchto prípadoch narazíte. Jedná sa skôr o rôzne alternatívy a do tanca vkladajú napríklad fitnes prvky (dvojica z týchto 4 alternatív). Samozrejme, nechýba ani možnosť vytvárania vlastných playlistov. V rámci piesne máte vždy priestor aj na freestyle, ako je už v sérii zvykom. Vtedy smiete vytasiť vlastné pohyby, no už sa nemôžete presvedčiť, že neboli až také dobré, ako ste si mysleli. Hra však ponúka menej postáv, za ktoré môžete hrať. Ďalšie si síce odomknete v Confidential tabuľke, ale tie prekvapia len veľmi nudnými modelmi.

Najväčšia sila Spotlightu, podobne ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, tkvie v režime dvoch hráčov. Vtedy má hra šťavu. Pripájanie druhého hráča je stále intuitívne. Pravá zábava začína až vtedy, keď sa vedľa vás postaví niekto ďalší z partie a dáte si medzi sebou battle, aby ste zistili, kto z vás to zvládne lepšie. A ak by vám to náhodou nešlo, Spotlight prichádza s novým tréningovým režimom, ktorý je ovládaný hlasom a môžete ho vyvolať aj uprostred skladby, keď vaše skóre nerastie práve podľa vašich predstáv. Multiplayer je stále zábava, no aj tu Harmonix niečo málo oproti predchodcom ubrali.

Z hľadiska vizuálu a prezentácie sa Dance Central Spotlight od svojich predchodcov výrazne nelíši, čo je škoda, keďže sa séria po prvý raz ukazuje na novom hardvéri. Harmonix o hre hovorili ako o najväčšej a najlepšej v sérii, no bohužiaľ, nič z toho nie je pravda. Je ale iná. V niečom lepšia, v niečom horšia. Ide však dobrým smerom. Smerom k okamžitej a prístupnej zábave pre hráčov. Ešte by to chcelo bohatší a zaujímavejší soundtrack v základnej ponuke a nejaké drobnosti. Ak ale Spotlight zoberiete na párty, nešliapnete vedľa.