Resident Evil / Biohazard bezpochyby patrí medzi kultové herné série a popularitu zvýšili aj filmy s Milou Jovovich. Prvá hra, ktorá stála pri zrode tohto fenoménu, vyšla ešte v minulom storočí, v roku 1996 a je skvelé, že sa opäť vrátila na scénu. Zrelí hráči si tak môžu pripomenúť obľúbenú klasiku, porovnať ju s novšími časťami a posúdiť, kam sa séria posunula - alebo ako upadla. Pre tých neskôr narodených je to zas príležitosť ochutnať jeden z najlepších survival hororov, aké boli kedy vytvorené.

Príbeh sa začína štvanicou v lese poblíž Racoon City, počas ktorej sa trojica agentov zo špeciálnych jednotiek ukryje pred zúrivými psami do neďalekej rezidencie. Budova však ani náhodou neposkytuje ochranu - práve naopak. Je plná hrôzy a nebezpečenstiev, ktorým bude navyše každý z agentov čeliť sám. Hneď na začiatku sa totiž, nie veľmi prezieravo, rozdelia. Vy sa môžete rozhodnúť, či sa pokúsite prežiť a riešiť hlavolamy v strašidelnom dome v úlohe Chrisa Redfielda alebo šarmantnej Jill Valentine. Navyše si smiete zvoliť aj jeden z dvoch kostýmov pre vybranú postavu. Rozdiel nie je len v pohlaví, ale aj možnostiach počas postupu.  Zatiaľ čo permanentnou výbavou Jill je sada pakľúčov a v boji môže použiť aj brokovnicu a granátomet, Chris má u seba zapaľovač (Jill môže nájsť zapaľovač neskôr) a dostane sa k útočnej puške a plameňometu. Väčšina ostatných predmetov v hre je však určená pre obidve postavy.

Zdanlivo opustená rezidencia postupne odhaľuje svoje temné tajomstvo a posiela na vás veľmi nepríjemných zombíkov, ale aj iné kreatúry, aby vás zastavili. Hra obsahuje aj minibossov a bossov, ale paradoxne s nimi neraz máte menší problém ako s bežnou háveďou, ktorá sa sporadicky objavuje v dome a okolí. Určite je to aj z dôvodu, že pred bossom nasleduje krátke intro a máte čas sa pripraviť, zatiaľ čo zombíci na vás často vybafnú v nečakanej chvíli a kým stihnete zareagovať, neraz vám už visia na krku. 

Na strednej obtiažnosti znesiete dva-tri takéto výpady a užitočnou pomôckou sú aj defenzívne zbrane. Môžu to byť dýky či elektrošoky, ktoré postava (pri automatickom nastavení, ktoré sa dá v menu vypnúť) bez váhania použije na odrazenie nepriateľa. Tieto zbrane sú však jednorazové a po použití ich stratíte. Majú však tú výhodu, že nezaberajú miesto vo veľmi tesnom inventári, ktorý má kapacitu osem predmetov. Naproti tomu plnohodnotné zbrane, ako pištoľ, puška, ale napríklad aj chuťovka 357 Magnum, zaberú jeden slot a väčšinou aj druhý na muníciu, ktorej ale nebudete mať nikdy dosť - v survival hre to však neprekvapí. Podľa druhu zbrane treba na protivníka vypáliť jednu, častejšie však viac rán a neraz ešte vstane a znovu zaútočí. Zapaľovač s horľavinou, ktorú si môžete doplniť v bandaskách, však spáli telo nemŕtveho a už sa „nevráti".

Boj však nie je v hre to hlavné, hoci sa mu v žiadnom prípade nevyhnete. Hra je založená predovšetkým na hľadaní a používaní predmetov na správnych miestach a pri riešení hlavolamov. Dom je na začiatku plný uzamknutých miestností, do ktorých sa dostanete až neskôr, keď nájdete, prípadne zhotovíte správne kľúče. Väčšina izieb ukrýva nejaké predmety a nič nevyjde nazmar. Či už je to kľuka, symboly, masky, vrecúško s pesticídmi, každá vec má svoj význam, ktorý neraz spoznáte až neskôr. Určite potešia aj náboje a lekárničky, ktoré majú cenu zlata a hodia sa aj rôznofarebné byliny, čo liečia alebo odstraňujú z tela otravu a majú ešte lepší efekt, keď sa kombinujú.

Prehliadanie a kombinovanie predmetov je v hre všeobecne veľmi dôležité. Kľúčový objekt totiž neraz získate len spojením dvoch alebo viacerých iných - napríklad mixovaním roztokov pri výrobe preparátu. Alebo naopak, predmet musíte rozdeliť, prípadne z neho niečo vybrať. Tomu však predchádza dôkladná obhliadka, kde si vec otáčate a poobzeráte z rôznych uhlov pohľadu. Keď na knihe preskúmate obal, nemusí sa nič stať, ale keď ju otočíte kolmo k sebe, môžete ju roztvoriť a medzi listami nájdete napríklad medailu. Spravidla treba takýto predmet niekam vložiť alebo je súčasťou niektorého z vydarených hlavolamov. Raz treba posúvať sochy, inokedy získať prístupový kód pomocou biliardových gulí a lampášov, prepínať svetlá alebo správne nastaviť hodiny. Súčasťou puzzle sú dokonca aj žraloky. Väčšinu rébusov bez väčších problémov vyriešite, ale občas vás niektoré potrápia.

V neposlednom rade sú medzi nálezmi aj pásky do písacieho stroja. Tie sú doslova životne dôležité. Písací stroj, ktorý nájdete na vybraných miestach, totiž predstavuje jediný spôsob ukladania hry. Lenže bez pásky, ktorá sa pri každom save minie, si hru jednoducho neuložíte. Nič také ako autosave aspoň na významných miestach v hre neexistuje. Preto potrebujete čo najviac pások a musíte si veľmi dobre rozmyslieť, kedy ich použijete. Inak sa vám ľahko stane, že práve vtedy, keď budete zúfalo potrebovať uložiť hru, nebude to možné.  Napríklad keď sa pozabudnete a bude najvyšší čas ísť spať. Môže to skončiť aj núteným ukončením hry s tým, že stratíte hodinový progres a pri novom spustení hry sa vrátite o poriadny kus cesty späť. Na druhej strane, keď šetríte pásku a po štyridsiatich minútach vás niekto zabije, opäť to znamená vynútené déja vu.

Osem vecí v inventári je málo a bude vás to dosť obmedzovať, pretože vás to prinúti vracať sa na tie isté miesta, aby ste pozbierali, čo ste predtým kvôli obmedzenej kapacite nemohli. Predmety pritom nemôžete dať preč kedy chcete, ale len keď otvoríte svoju truhlicu. Tá má, našťastie, neobmedzený priestor, často je v miestnostiach s písacím strojom a jej obsah sa zobrazí aj v inej truhlici na inom konci mapy. To znamená, že tam nanosíte všetky prebytky a potom si vyberiete, čo práve budete potrebovať. Áno, je to obmedzujúce, ale zvyknete si a k hre to akosi prirodzene patrí.

Umrieť v hre je veľmi ľahké a nie je to ani tak vaša chyba, ako chyba kamery. Tá je vyslovene hrozná, priam katastrofálna a neustále znepríjemňuje zážitok z hry. Uhly pohľadu sa automaticky menia, je to veľmi časté a spôsobuje to veľké problémy. Keď bežíte hoci aj rovnou uličkou, postavu chvíľu vidíte odzadu, potom zboku a zrazu spredu. Spôsobuje to dezorientáciu, hlavne keď sa pritom zmenia aj funkcie ovládania. Takže napríklad kláves, ktorý mal posunúť postavu vpred, zrazu spôsobí, že kráčate dozadu. Nebyť výbornej mapy, ktorá má aj skvelú vymoženosť a červenou označuje miestnosti, kde ešte sú použiteľné predmety, skutočne by ste často ani nevedeli, ktorým smerom a kam vlastne idete. A ani to, že nablízku môžete niečo zobrať. Veci, ktoré sa dajú použiť, totiž neraz nevidíte ani vtedy, keď stojíte pri nich. Predmety občas bliknú, väčšinou vás však na ne nič neupozorní a pri zlom uhle kamery si ich prítomnosť jednoducho neuvedomíte, hoci za normálnych okolností by vám hneď padli do oka.

Ešte horšie je to pri stretnutí s nepriateľmi. Zlej kamery sa bojíte viac ako svojich protivníkov. Vstúpite do miestnosti, vidíte trt makový a zrazu je na vás zakvačená nejaká obluda. Odhodíte ju, chcete zamerať, lebo je dôležité zacieliť na hlavu, ale kamera sa prepína ako šialená. Chvíľu vidíte ohyzdné ruky, potom sa na všetko dívate zhora, nasleduje pohľad spoza dverí a kým sa konečne na obrazovke, pár centimetrov pred vami/ za vami/ popri vás, skrátka niekde ukáže hlava, už vás znovu ohlodáva zombík. Je to na porazenie, hlavne keď to skončí vašou smrťou a zbytočne sa vrátite o kus cesty späť. Pred rokmi bol takýto štýl pohľadu kamery (predovšetkým na konzolách) bežný, hoci v niektorých hrách určite menej obmedzujúci, ale HD Remaster rozhodne mohol tento neduh vyriešiť. Nebol by to taký problém a hráči by nemali dojem, že ich tvorcovia za niečo trestajú. Po príklad, ako by to mohlo vyzerať, netreba ísť ďaleko. Minulý rok sme tu mali Resident Evil 4 HD Ultimate Edition, kde kamera celkom dobre spolupracovala, natočila sa podľa potreby a navyše pri mierení pekne ukázala cieľ. Takže výhovorky, že sa to nedá alebo by to narušilo nejakú auru hry, sú nezmyselné.

K pozitívnym úpravám a zmenám, ktorých sme sa aspoň do určitej miery dočkali, patrí nové ovládanie. V hre funguje ovládač aj klávesnica s myšou, s pôvodným, ale aj alternatívnym štýlom ovládania, a to zrejme oceníte. Určite aspoň pri pohybe, hoci manipulácia s predmetmi v inventári je zbytočne komplikovaná. Musíte si vyberať možnosti, potvrdzovať každý krok a keď skúmate a kombinujete predmety, naklikáte sa ako šialení. Po niekoľkých hodinách hry to ale pre vás už bude rutina.