Čo ste robili o takomto čase pred takmer 17 rokmi? Mnohí ste tu možno ešte ani neboli, no tí starší z vás si mohli lámať hlavu nad hádankami v jednej nestarnúcej klasike, pričom pravdepodobne vtedy ani netušili, ako sa táto hra zapíše do dejín. Už sú to totiž bezmála dve desaťročia, čo vyšiel titul Grim Fandango. LucasArts vyvíjali aj produkovali ďalšiu zo svojich adventúr, nakoniec však nebola len ďalšou v poradí. Bola pravdepodobne tou  najlepšou, akú kedy vydali. Aj keď nie o konské dĺžky, predsa len bola ešte o chlp lepšia ako také skvosty, ako Maniac Mansion, Full Throtle, Monkey Island alebo séria Indiana Jones.

A čo robíte dnes? Možno hru hráte opäť. Tim Schafer jej vdýchol život v minulosti, teraz vďaka nemu vstala z mŕtvych. Čo je, úprimne povedané, pre hru veľmi charakteristické. Grim Fandango Remastered možno nie je úplne tým, čo ste čakali. Určite je však hrou, ktorú si užijete tak ako už dlho nič iné. Zub času sa na nej síce podpísal, no bol relatívne milosrdný. Zastarať mohli rôzne technické aspekty, no rozhodne nie nápady, vtip, postavy a celý posmrtný svet, ktorý je aj s dlhším časovým odstupom miestom, kde sa cítite ako doma. Navyše tu sú stále španielske jazykové vsuvky, ktoré opäť hru spestrujú a dodávajú jej jedinečnú atmosféru.

Nič z toho ale v hre nie je náhodou. Grim Fandango je až do detailov vystavanou kolážou rôznych prvkov. Až takmer obsesívne detailnou kolážou. Pritom v základe spája zdanlivo nesúrodé elementy, a to je neo-noir detektívka na jednej strane a aztécka mytológia na strane druhej. Nájdete tu tak všetky tradičné žánrové prvky, ako cynický hrdina, obvyklá zápletka, nechýba ani (dnes už politicky nekorektné) fajčenie postáv, či femme fatale, ktorá je fakt kosť. Doslova. No a to všetko je umiestnené do sveta, ktorý celý žije posmrtným životom a je výrazne inšpirovaný nie len aztéckou vierou v to, čo nás čaká po smrti, ale aj vizuálnou kultúrou tejto civilizácie.

Už v úvode sa vžijete do úlohy „smrťáka“. Nie toho strašidelného s kosou a v čiernom plášti, aj keď aj to sú veci v inventári Manuela Calaveru. Sú to však skôr len tradičné doplnky, ktoré k tejto práci patria. Manny je totiž úradníkom Oddelenia smrti a jeho úlohou je zariadiť cestu nedávno zosnulých naprieč posmrtným životom až na miesto večného odpočinku. Nedá sa však povedať, že by patril k tým najúspešnejším a pravdupovediac ho jeho práca ani príliš nebaví. Dostáva len samé mizerné prípady, ktoré v živote veľa dobra nevykonali a po smrti nemajú prostriedky na to, aby získali miesto v lepšej triede cestovania posmrtným životom. Aj napriek tomu však do toho dáva srdce a týmto mizerným dušiam na púti pomôže aspoň vychádzkovou palicou s kompasom.

Jedného dňa to už však Manuela omrzí a keď zmešká hromadnú otravu, rozhodne sa získať dobrého klienta inou cestou – ukradne ho jeho úspešnejšiemu kolegovi. Takto sa dostane k Meche, tej už spomínanej kosti. Vo svojom živote bola sväticou, nikdy nič zlé nespravila, no aj tak jej systém pridelí cestu po vlastných, ktorá trvá až 4 roky. A keďže v tom Manny zacíti podvod, rozhodne sa na situáciu bližšie pozrieť. V tom momente sa púšťate hlbšie do jedného z najlepších adventúrnych zážitkov a čaká vás jazda, na ktorú nezabudnete ani po ďalších 17 rokoch.

Ryba páchne od hlavy a v prípade kostlivcov to asi platí dvojnásobne. Toto totiž nie je len nejaká drobná chyba v systéme, ale Manny sa stane súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Zaberie mu to 4 roky, prejde si vlastnú púť podsvetím, od svojej kancelárie, cez kasíno, brloh ohnivých bobrov a podmorský svet, až po bránu do života po smrti. Pritom odkryje obrovský podvod, ktorý otrasie týmto svetom a stane sa významným článkom v revolúcii, o ktorej sa Castrovi ani len nesnívalo. Vo vašich rukách prežije tie najpodivnejšie situácie a spozná postavy, ktoré stojí za to zachrániť.

Štyri roky pre vás znamenajú štyri kapitoly, ktoré rozkúskujú príbeh nie len podľa gradovania deja, ale aj tematicky. Navyše toto delenie nie je len umelé, ale veľmi prirodzené. Rôzne body zlomu a vrcholy v scenári nie sú nečakané, skôr práve naopak, no príbeh aj vďaka tomu funguje skvele. Dáva priestor na akciu, humor, zradu a aj logické hádanky, a to tak, aby sa vám od hry čo najťažšie odchádzalo. Chcete sa ešte pozrieť, čo sa stane za rohom, čo bude nasledovať po ďalšom dialógu a čo sa stane vášmu kamarátovi, keď mu dáte vypiť podivnú vec, čo ste našli v kuchyni jedného baru.

Grim Fandango je výnimočne vyváženou hrou po každej stránke, či už je to scenár, postavy, humor, hádanky alebo dialógy. Aj napriek neo-noirovej téme sa nemusíte báť o to, že by tu chýbal láskavý a inteligentný humor. Nie vždy sa od smiechu musíte váľať po zemi, no autori presne vedeli, kedy vám majú roztiahnuť kútiky úst. Ste totiž vo svete, kde sa nič nerieši tak úplne tradične a ešte aj keď niekto niekoho zabije, tak zomrie posiaty rôznymi kvetinkami. A ak sa chcete niekam odplaviť, musíte sa vybrať až na samotný koniec sveta.

Grim Fandango stavia na výborných postavách a interakciách s nimi. Kľúčom sú tak dialógy, ktoré sú skutočne bohato vetvené a často sa z nich dozviete aj to, čo ste možno vedieť nechceli. Navyše to nie je len hlúpa vata, ktorá by vás zdržovala, ale spoznáte mnohé vedľajšie príbehy niektorých postáv, prípadne ich môžete trošku ponaťahovať. Prostredníctvom dialógov sa dokážete dopracovať  k čomukoľvek. Ku vtipu aj k riešeniu niektorej hádanky. A ak sa práve nechcete dlho zdržiavať, môžete ísť len po hlavnej línii rozhovoru.

Ďalším hlavným pilierom adventúr sú hádanky, ktorých som sa už niekoľkokrát v recenzii dotkol. Hra ich má, samozrejme, dostatok naprieč všetkými kapitolami, no dostanete aj priestor na oddych od rozmýšľania. Navyše nikdy nie sú prehnane náročné, aj keď sa pri nich občas zdržíte. Či už je to jednoduchý zámok alebo komplexnejšie použitie predmetov, vždy to prirodzene vyplynie z hry. A aj keď riešenie nemáte hneď pred očami, možno sa stačí na hru len pozrieť trošku inak. Výnimkou  z tohto pravidla je snáď len známe puzzle s mačkou na pretekárskej dráhe, ktoré robilo problémy pred 17 rokmi a robí aj teraz. Musíte si prostredie všímať viac, ako by ste čakali.

Čaro Grim Fandango bolo vždy aj v úžasnom dabingu hry. Ten už dnes možno nie je technicky najkvalitnejší, no stále zostal nezmenený a to je len a len dobre. Postavám hlasy sedia ako zadok na šerbeľ a skvele im pristane aj španielsky prízvuk a používanie španielskych slov v anglických dialógoch. Zmeny sa však dočkala hudba. Tá bola nahratá úplne nanovo, a to za pomoci orchestra. Nechýbajú tu veľké orchestrálne skladby, no ani komornejšie saxofónové melódie, podčiarkujúce noir atmosféru. Ich použitie záleží od situácie, každá je sprevádzaná hudbou ušitou na mieru.

Súčasná doba remasterov je hlavne o tom, aby sa známe hry z minulosti predviedli v modernejšom grafickom kabáte. To v tomto prípade nie je celkom pravda. Do vyššieho rozlíšenia boli prevedené len objekty a postavy, ktoré sú pekne čisté. 2D pozadia zostali takmer bez zmeny k lepšiemu a porovnať si to môžete priamo v hre, keďže umožňuje prepínať medzi pôvodným a moderným vizuálom. Navyše tu konečne nájdete aj širokouhlé rozlíšenia. Aj napriek tomu však hra stále vyzerá dobre a to najmä vďaka nadčasovému výtvarnému štýlu, ktorý sa inšpiroval stvárnením calaca postavičiek. Ten má stále svoje kúzlo a vie si vás ihneď získať, aj keď hra nevyzerá najmodernejšie.

Prečo po toľkých slovách chvály hore nesvieti desiatka? Double Fine síce vydali po obsahovej stránke výbornú hru, no akosi nezostal čas na jej vyladenie. Vonku je ešte len pár dní, no dočkala sa už niekoľkých patchov a to nikdy nie je dobrá vizitka. Môžete mať šťastie a počas hrania vás žiadny problém nestretne. Môžete mať smolu a narazíte na zaseknuté skripty, pády hry, či vám hra začne strašne vyťažovať GPU a lagovať. Je fajn, že na odstránení týchto a aj ďalších chýb sa usilovne pracuje, no zatiaľ tu stále sú a hranie vedia veľmi znepríjemniť. Zvlášť tie pády, keďže hra neponúka automatické ukladanie.

Okrem bugov však vynovená hra Grim Fandango Remastered nemala čo pokaziť, mohla veci už len zlepšiť. Nájdete tu autorský komentár, ktorý vás sprevádza pri hraní. Nájdete tu taktiež prepracované ovládanie pre myš aj gamepad, vďaka čomu sa hrá oveľa pohodlnejšie. Navyše je to zlatá klasika v trošku oprášenom kabáte, ktorá sa stále hrá perfektne a ponúka to, čo už dnes málokedy nájdete aj v tých najlepších adventúrach – 10 hodín skvelej a unikátnej zábavy, ktorá vás potrápi aj rozosmeje. Manny po 17 rokoch potrebuje vašu pomoc so svojou revolúciou a ak sa rozhodnete priložiť ruku k dielu, nebudete to ľutovať.