O Hyperdimension Neptunia sérii teraz počuť veľmi často. Na Vite si vydobyla silnú pozíciu, lebo sem smerujú nielen tri prerobené diely z PS3, ale aj vlastné tituly, ako Production Perfection (vlaňajšia pop idol hra) či očakávaná akčnejšia RPG Hyperdimension Neptunia U.

Aj pri druhom dieli Hyperdimension Neptunia platí, že tvorcovia z Idea Factory sa pokúsili o úspešný reparát. Nová platforma, nová šanca prerobiť existujúcu, síce funkčnú RPG, no s istými nedostatkami. Vita trilógia má navyše šancu pôsobiť oveľa súdržnejšie ako trilógia na PS3, kde autori pri každej časti experimentovali, menili herný systém, pridávali i uberali prvky, až sa ustálili na verzii poslednej časti (HN Victory). Z nej vychádzali autori pre Vita trilógiu a očividne sa budú tejto schémy držať.

Ak ste totiž len nedávno hrali prvý diel (alebo aspoň čítali recenziu), budú vám viaceré atribúty povedomé. Svet Gamindustri je zložený zo štyroch kontinentov: Planeptune, Lowee, Lastation and Leanbox a má štyri hrdinky reprezentujúce nielen územia, ale aj herné konzoly z reálneho sveta: Neptune, Blanc, Noire a Vert. Druhý diel zároveň predstaví nové postavy i kus deja. Máme hrozbu pirátstva i zlú organizáciu ASIC. Do Gameindustri Graveyard príde odhodlaná CPU skupina na čele s Nepgear, aby ASIC porazila, no skončí v zajatí. O vyslobodenie sa musí postarať pár priateľov (IF a Compa), no podarí sa im uvoľniť iba Nepgear, zatiaľ čo jej sestra a kamarátky ostávajú naďalej uväznené. Z toho plynie podtitul Sister Generation, kde je v popredí snaha zachrániť tú druhú a udržať si puto.

Rovnako ako v prvej časti, aj tu platí, že svet a jeho jednotlivé časti podľa konzol, ktoré kopírujú, je zaujímavý a budete v ňom radi odhaľovať narážky na neexistujúcu Sega konzolu či trio z minulej generácie. Poznáte postavy, dostane pár nových, ktoré reprezentujú handheldy a to dá istý zmysel. Len hutná japonská RPG potrebuje silný dej a emocionálne zvraty. V tomto smere nie je dvojka HN príliš aktívna a je tu dobre načrtnutá zápletka i hrdinky, potrebná dramatickosť im však chýba a stavili skôr na ľahšiu nôtu, čo znamená, že niektoré scény budete pozerať skôr z povinnosti, ako by ste si ich vychutnali. Škoda, námet je dobrý, aj oproti prvému dielu však hra ubrala na intenzite prežívania deja.

Podobnú výčitku možno adresovať aj svetu. Je vhodne nadizajnovaný, môžete cestovať, skákať medzi jednotlivými lokalitami a je fajn ich preskúmať – ale nie je tu prítomný pocit z objavovania veľkých miest, vidieckých oblastí či bojísk. Chýba moment spadnutej sánky nad novou lokáciou alebo dlhočizná cestička, ktorá by viedla možno iba k jednej tajnej bedni. Mestá sú spracované staticky a sú vhodné na odriekanie dialógov, aj preto väčšinu času budete chcieť byť v teréne.

Prvá pochvala prichádza za dungeony. Nie sú síce obrovské, ale majú dobrý dizajn a chuť objavovať vám v nich rozhodne nechýba. Tu vás prekvapí dobrý layout, tam uloženie predmetov a inokedy aj rozloženie nepriateľov. S nimi sa spája osvedčený trik s prechádzaním dungeonov: ak zaútočíte prví, máte šancu získať silnejšie údery na začiatku a prekvapiť oponenta. Ak sa vám to nepodarí, sily sú už vyrovnané a neraz sa stane, že nepriateľ dostane vás a získa počiatočnú výhodu silnejších úderov.

Súbojový systém je ťahový s voľným pohybom po bojisku a správnym načasovaním i voľbou útokov. Na výber nie sú iba obyčajné útoky, ale aj možnosť tvoriť kombá, získavať silnejšiu defenzívu alebo voliť mocné výpady vpred. Nehovoriac o ďalších možnostiach cez Rush, Power a Break útoky, ktoré sa vám odblokujú postupne a možno na ne zavesiť aj magické elementy (oheň, ľad, blesk). Milovníci pokročilej taktiky privítaju aj EXE Drive ukazovateľ, ktorý sa nabíja aj naprieč jednotlivým súbojmi a treba si ho šetriť na najlepšie momenty – a bossov. A menší rozdiel nastáva pri prechode do HDD formy, kedy sa už toľko nebazíruje na sledovaní SP ukazovateľa, ale skôr správnom načasovaní v boji.

Kombinovať môžete teda neúrekom a s príchodom nových postáv prišli nové formy útokov, odlišná spolupráca hrdinov a v prvej polovici stále zábavné grindovanie spojené s objavovaním systému (pre nováčikov) či rozdielov (pre znalcov). Prakticky aj tie jednoduché opakované súboje majú prvých 20 hodín hry svoje čaro, lebo súbojový systém je variabilný a dobre postavený. Aj vedľajšie úlohy vám budú stačiť. Vraj máte nájsť nepovinného bossa a poraziť ho? Neraz to bohato stačí.

Súboje s bossmi sú iná záležitosť. Osobne mám pocit, že sú tu ťažší a vytrvalejší jedinci, ktorí vás raz za pár hodín prekvapia a dajú pocítiť, že ich ukazovatele sú takmer nedostižné. Bossovia majú jednak silnú paletu úderov, ohromné HP ukazovatele a tendenciu ich neustále nabíjať a zároveň si vyžadujú vždy inú taktiku, veľkú trpezlivosť (často vás sfúknu vtedy, keď sa potrebujete pozviechať či vyliečiť) a občas len kus šťastíčka či náhody, aby vám ťah vyšiel a súperovi nie. Keď sa naučíte všetky údery aj formy, bude sa vám bojovať ľahšie, no boss zas vtedy vytiahne megalomanské HP. Napriek tomu platí, že satisfakcia za zdolaného bossa je vysoká a budete nad ním lamentovať radi.

Väčšinu času trávite v dungeonoch, občas si odskočíte do mesta na pár dialógov či šmeliť predmety. Ale stačí to, lebo najväčší dôraz kládli autori práve na súboje a dungeony. Dokonca ich využili aj na novú minihru: Stella’s Dungeon, kde malá Stella lustruje jaskyne, aby našla vzácne predmety (pre vás) či lepší výstroj pre seba. Pointa je, že Stella nebojuje, musí sa s pomocou stealth prvkov vyhnúť iným – ak do nej niekto narazí, príde o predmety, čo si nesie i výstroj, ktorý má na sebe. Stella’s Dungeon navyše nemá maličké misie - tie sa dokážu natiahnuť na polhodinku či dokonca celú hodinu.

Grafika Hyperdimension Neptunia: Re;Birth 2 oproti PS3 verzii pokročila – na Vite funguje nádherne, sú tu pekné dungeony či krajiny. Postavy sú iba v 2D, ale na prepracované dialógy s inými to stačí. Na 2D rozpravy nepotrebuje Vita ani taký silný výkon, no je to už druhý diel a cítiť vyladenosť engine. Z hudby možno spomenúť pár melódií a hlášok, ale nič iné pamätné.

Hyperdimension Neptunia: Re;Birth 2 ukazuje, že Idea Factory chce držať jednotný smer a teraz má v úmysle rozličné PS3 hry spájať do novej línie. Je to chválitebný krok – dvojka je dobrá pre milovníkov série i nadšených majtiteľov Vita. Postavy, svet a súboje sú pozitívne vnímané a oproti jednotke už síce chýba to prvé opantanie, možno i hlbší dej, ale stále je na úrovni nadpriemernej JRPG.