Capcom v poslednej dobe nevie, kam by so sériou Resident Evil chcel ísť. Nie je to po prvý raz, podobne na tom bol aj v minulosti a viedlo to k menším aj väčším odbočkám, zlým omylom alebo aj úplne novým sériám, ako napríklad Devil May Cry. Posledný raz sa to prejavilo v roku 2012, keď sme sa behom krátkej doby dočkali hneď troch rôznych Resident Evil hier, pričom každá skúšala niečo iné. Capcom akoby testoval, ktorý z troch úplne odlišných titulov dopadne najlepšie. A na prekvapenie všetkých to nakoniec bol Resident Evil: Revelations, najmenšia hra z trojice, ktorá vyšla len na 3DS. Bodovala však tam, kde to hráči najviac ocenili.

Úspechom na handhelde si hra podpísala vlastný rozsudok. Na port pre ostatné platformy sme nemuseli dlho čakať a netrvalo dlho, kým sa objavili dohady o pokračovaní hry. Začala sa tak rodiť nová podséria, kde sa Capcom môže vydať úplne novým smerom a rozšíriť tak príbeh, ale aj hrateľnosť milovanej série. Oficiálneho ohlásenia sme sa však dočkali len relatívne nedávno a hru už máme tu. Žiadna ročná reklamná masáž a ani veľkolepé vydanie. Z hry cítiť skromnejší prístup, na niektorých miestach vám priamo udrie do očí. Funguje to znova?

Jedná z vecí, ktoré sa v prípade prvej časti Revelations ukázali v dobrom svetle, bol epizodický formát. Pravda, prvá časť vyšla kompletne, len bola dávkovaná formou seriálových epizód, ktoré zhltnete za jeden predĺžený víkend. Resident Evil: Revelations 2 išla ešte o krok ďalej a už vychádza vo forme rozdelených epizód, pričom neskôr, samozrejme, nebude chýbať ani kompletná edícia. Možno sa niekomu toto rozhodnutie nepáči, no epizodický formát autorom umožňuje pracovať s naráciou a aj hernou dynamikou úplne inak.

Za sebou máme prvú zo štyroch epizód (hra ponúkne aj ďalšie dve bonusové) a dojem z nej je podobný ako v prípade kvalitného seriálu. Do tej druhej je ešte ďaleko, no už teraz si možno hráči obhrýzajú nechty z nedočkavosti. Cliffhanger, samozrejme, nechýbal a čo je najlepšie, prekvapil. Dynamika hry funguje veľmi dobre, vďaka kratším herným segmentom (prvá epizóda trvá zhruba 2 hodiny) sa ihneď dostane do zábehu. V úvode sa rýchlo oťukáte a už sa vás snaží dostať pod tlak, kde musíte čeliť nielen hnijúcim nepriateľom, ale najmä svojej predstavivosti. Lebo tá vám šepká do ucha, že ak vyriešite hádanku a otvoríte si cestu na slobodu, daňou za to budú veľké problémy, pri ktorých vám už nemusia stačiť náboje.

Zatiaľ sa nezdá, že by úvodná epizóda Penal Colony priamo nadväzovala na prvú časť Revelations. Ocitáme sa v roku 2011 a proti hrozbe bioterorizmu stojí organizácia Terra Save, ktorá má zabrániť tomu, aby sa opakovali chyby minulosti. V nej pracuje aj Claire Redfield, naša stará známa. Rozprestrela ochranné krídla nad Moirou, dcérou Barryho Burtona. Problémy na seba nenechajú dlho čakať, Terra Save je prepadnutá neznámymi útočníkmi a niektorí zamestnanci sa zrazu prebúdzajú v izbách opusteného komplexu na tajomnom ostrove. Nie sú tak úplne sami, niekto na nich dozerá. Oveľa viac ako životy všetkých uväznených  však niekoho tam hore zaujímajú náramky, ktoré majú na zápästí.

Nie je také prekvapivé, že Penal Colony otvára viac otázok, ako ponúkne odpovedí, no to je len a len dobre. Najväčšou slabinou sa totiž javí byť predvídateľnosť. Nie je to teraz o príbehu a ani postavách, keďže v tomto ohľade Revelations 2 ešte nevyložila všetky karty na stôl. Je to o celkovej predvídateľnosti hry ako takej. Tušíte, odkiaľ na vás niekto vyskočí, viete, ako postava zareaguje, kto zomrie, kto prežije, kto sa v konkrétnej situácii ako zachová. O to viac oceníte ten záverečný zvrat a vyvrcholenie.

Nie je to priamo chyba hry, skôr samotnej látky. Resident Evil séria je tu s nami už veľmi dlho, je prepletená a možno už aj prekombinovaná. No najmä sme z nej videli už príliš veľa na to, aby nám niečím vyrazila dych. Starý známy vírus opäť zmutoval. Samozrejme, nie sám od seba, niekto za tým stojí a chce si výsledky otestovať. Bohužiaľ sa stávate laboratórnym potkanom, ktorému v žilách koluje T-Phobos vírus (spôsobuje podobné mutácie ako Uroboros). Úprimne povedané, žánrovým aj sériovým klišé sa pravdepodobne dalo len ťažko vyhnúť. Menšie sklamanie sa však aj tak nedá zakryť. To však neznamená, že sa o to autori nesnažili.

Prvým prvkom, ktorý oceňujem, sú už uvedené náramky. Farby na nich majú svoj význam a ak stretnete postavu, okamžite sa jej snažíte pozrieť na ruku. Hra tým trochu prezrádza, no nestráca. Oveľa viac si však vypomáha skákaním v rozprávaní príbehu. Claire-Moira nie je jediná hrateľná dvojica. V každej epizóde si porciu hrania rovným dielom rozdelia Claire a Moira s Barrym, ktorý sa vydal na ich záchranu a pri tom stretol malé dievča – Natáliu. Obe dvojice sú na tých istých miestach, no v inom čase, pričom sa veci naokolo výrazne menia. Dve časti príbehu sa navzájom dopĺňajú. Jedna rozvedie príbeh druhej, tá zase nadviaže na to, čo sa stalo v minulosti. Funguje to veľmi dobre, no budeme si musieť počkať na celkový pohľad, aby sa ukázalo, či hra využila potenciál oboch častí.

Revelations 2 stavia najviac na kooperáciu dvoch hráčov a aj keď sa to recenzovanej verzie netýka, je škoda, že na PC (zatiaľ?) chýba. Pritom sa šikovne vyhýba najväčšiemu problému žánru, keď do survival hry pribudne hrateľný partner. Istým spôsobom ponúka asymetrický zážitok. V každej dvojici postáv je jedna silná a druhá s dôležitými schopnosťami, pričom sa neustále vynikajúco dopĺňajú. Claire je obratná so zbraňami, no Moira jej vie na ciele posvietiť a pomôcť s hľadaním skrytých predmetov. Barry je ešte lepší ostrostrelec, no Natalia má dar odhaliť prítomnosť nepriateľov a vie sa dostať na nedostupné miesta.

Skvelú súhru však oceníte až v akcii, kde aj tie slabšie postavy dokážu priložiť ruku k dielu a neraz vám (najmä na vyšších obtiažnostiach) zachránia krk. Možno dobrým úderom páčidlom alebo len naznačením, kde má nepriateľ slabinu. Stále však z toho nie je akčná hra ako v prípade nešťastnej šestky. Nepriateľov je menej, stále čelíte tme, situáciu vám nezľahčujú ani mnohé pasce či nedostatok nábojov. Na dno zásobníkov sa síce nedostanete, no občas sa stane, že si budete pár striel vedľa vyčítať. Atmosféra hry dokáže tu a tam vyvolať husiu kožu a aj poteší aj to, že sa občas príjemne zľaknete.

Penal Colony nie je síce najdlhšia epizóda, no ak si celá séria zachová podobné vyváženie herných mechanizmov a hrateľnosti samotnej, bude rúbať veľmi vysoko. Akcia aj pasáže s riešením problémov/hľadaním kľúčov sú dávkované tak, aby ste sa nenudili. O niečo viac sa musíte obracať, ak hráte sami. Medzi postavami sa musíte prepínať, čím sa vytráca čaro kooperácie dvoch hráčov vedľa seba. Umelá inteligencia sa snaží, no tempo hry sa spomaľuje. Na druhej strane, atmosféra je tým pádom ešte hutnejšia, keďže sa nemôžete spoľahnúť na to, že vám po zakopnutí pomôže niekto iný.

Levely sú pomerne veľké aj dlhé, veď sa v každom zdržíte zhruba hodinu, no aj napriek tomu relatívne uzavreté. Ciest v nich veľa niet, aj tak ale ponúkajú mnoho vedľajších izieb, kam sa vám oplatí prebojovať, aby ste si užili jednu zelenú rastlinu a pár nábojov navyše. Práve tu využijete schopnosti Moiry či Natálie a oplatí sa vám pozorovať prostredie okolo seba, lebo ako Claire si môžete všimnúť niečo, k čomu sa neskôr dokážete dostať s Natáliou. Ak budete mať šťastie, môže tam byť aj sada na upgrade zbraní. Bežne sú tam však drahé kamene, z ktorých získate kredity a za tie si zas môžete po konci misií vylepšovať vlastnosti postáv v jednoduchom strome schopností.

Už skôr som spomenul, že v niektorých aspektoch vám skromnejší dojem Revelations 2 hneď udrie do očí a to je hlavne v prípade grafického spracovania, ktoré mohlo byť oveľa lepšie. Nie je zlé, no zaostáva za očakávaniami, navyše sa zdá, že naprieč platformami hru prenasledujú skúsenosti s nie práve najlepšou optimalizáciou. Ako-tak situáciu zachraňuje slušný dabing postáv, hlavne Moiru si zamilujete. Taktiež hudba pôsobí veľmi príjemne a aj keď je minimalistická, nevadí to. K navodeniu atmosféry si, samozrejme, vypomáha aj ambientom. Do auta to nie je, ale počas noci v tmavej izbe, ktorú osvetľuje len svetlo obrazovky, presne vie, na ktoré struny má zahrať.

Penal Colony ako úvod do Resident Evil: Revelations 2 funguje veľmi dobre. Nerieši veľký problém bioterorizmu ako hlavné časti, berie nás bokom a rozohráva komornejšie zamerané divadlo s postavami, ktorých prítomnosť sme si už dlho neužili. Počas hrania sa pobavíte aj vďaka tomu, že hra veľmi dobre pracuje s niekoľkými rozdielnymi postavami, rozdielnymi časovými líniami príbehu a taktiež s atmosférou. V samotnom závere vám však dá obrovský prísľub pre pokračovanie a ak ste aj dovtedy neboli úplne nalomení ku kúpe ďalších epizód, zrazu sa ich nebudete vedieť dočkať. A v prospech hry hrá aj cena.