Spojenie Švédov a Čechov nie je až také nezvyčajné, teda aspoň nie na ľade. Na MS v hokeji na seba narážajú pomerne často. Ale ak sa nemýlim, doteraz spolu ešte nespolupracovali na vývoji hry. Teotl Studios, autori logickej hry The Ball a pražskí Grip Games hodili za hlavu vlaňajší súboj o bronz a pustili sa do prác na rozšírenej verzii príbehu jedného nešťastného robota. Unmechanical: Extended je ich spoločným dielom a Česi pokračujú tam, kde v lete 2012 skončili Švédi. Pokúsili sa pritom odstrániť jeden z najväčších problémov pôvodnej hry – biednu dĺžku.

Unmechanical nebol až taký vzdialený od konceptu The Ball. Aj táto drobná hra bola založená hlavne na rôznych fyzikálnych hádankách. Do úplne iných medzí sa však dostala kvôli jedinečnému prostrediu a postave, ktorú sprevádzate na jej ceste. O to viac budete mať autorom za zlé, že sa s herným príbehom viac nepohrali. Prakticky rezignovali na akékoľvek naratívne prvky a robota sprevádzate vo svete, o ktorom túžite vedieť viac, no dostane sa vám len úvodná expozícia a záverečný útek. Prečo je to taká škoda?

Svet Unmechanical nie je žiadne ťažké sci-fi, aj keď ho obývajú roboti. Sú to skôr také ufúľané guľky plechu bez končatín a s malou vrtuľou na hlave, ktoré síce tvár nemajú, no cítiť z nich akýsi smútok a beznádej sršiacu zo sveta naokolo. Je ťažké neobľúbiť si podobného hrdinu a, pochopiteľne,  ponúknete mu pomocnú ruku. Nachádza sa totiž niekde v podzemí, v útrobách podivnej beštie, v ktorej sa miešajú skaly, železo a technika, ale aj krv a orgány. Neviete kde ste a čo sa tam deje, no tušíte, že tento technologicko-organický stroj využíva takých ako vy k tomu, aby prežil. A aby ste sa dostali von, musíte najskôr poriadne prevetrať jeho črevá. Alebo zostanete v ňom a budete sa oň starať. Je to len na vás.

Hra ponúka dva konce v závislosti na tom, ako sa v jej závere rozhodnete. Hru nerobia variabilnejšou a ani dlhšou (keďže môžete pokračovať od checkpointu pár minút pred koncom), skôr ponúkajú o niečo málo hlbší pohľad do sveta Unmechanical, ktorého bizarnú trojakosť si zamilujete. A keď na jeden krátky moment nazriete na povrch, zbadáte v diaľke skutočne futuristické mesto týčiace sa do oblakov, ktoré naznačuje, že sami sa ocitáte niekde v obskúrnom svete minulosti.

A ďalej tento pohľad rozširuje aj nová kapitola, ktorú do hry pridali českí Grip Games. Tá pokračuje v príbehu po úteku na povrch, ten však nepredstavoval dlho slobodu a zakrátko opäť musíte čeliť nástrahám podzemia a novej sérii hádaniek. A to len preto, aby vám nová epizóda o pár desiatok minút neskôr opäť naservírovala možnosť voľby vášho konca. Teraz to však nie je sloboda a podriadenie, ale záchrana seba alebo jediného priateľa. Aj tu si však môžete oba konce zahrať pokojne aj behom piatich minút.

Atmosféra pôvodnej hry bola skôr chladná, bol to akýsi puzzle survival. Aj keď vám tam žiadne priame nebezpečenstvo nehrozilo, vedeli ste, že hra je len a len o snahe vymaniť sa zo zajatia. Expanzia, ktorú môžete hrať pokojne aj samostatne z menu, je skutočne skôr o blízkosti a priateľstve. Okrem toho sú si však obe zložky veľmi podobné a to ako štýlom prostredia, tak aj samotných hádaniek. Tie sú založené na fyzike a rôznych spínačoch, ktoré vám umožňujú prekonávať prekážky, či už sú to zamknuté dvere alebo spustenie nejakého podivného mechanizmu.

Unmechanical je jednou z tých hier, ktoré nepotrebujú žiadne uvedenie do hrateľnosti. Spustíte ju, zoberiete do rúk ovládač a v tom momente viete, čo bude vašou náplňou tento podvečer. Robot sa v prostredí vznáša pomocou vrtule, jednoducho s ním môžete manévrovať a keďže je drobný, dokáže sa pretiahnuť aj cez rôzne úzke potrubia. To však nie je jeho najsilnejšia zbraň. Tou je ťažný lúč, ktorý dokáže vyslať zo svojej spodnej časti a pomocou neho premiestňuje drobné predmety, ako napríklad kamene, batérie a iné.

A presne o tom sú hádanky v tejto hre. Niečo musíte potiahnuť, inde zas niečo iné preniesť a občas vás hra aj potrápi. Náročnosť hlavolamov postupne rastie a kým zo začiatku ste si vystačili s posúvaním pák a spínačov, či prenášaním závaží, neskôr budete musieť hospodáriť s elektrickým napájaním, aby ste správne rozsvietili žiarovky, presmerovať laserové lúče, či sa riadiť určitým hudobným alebo obrazovým vzorom. Občas sa teda potrápite, no nie kvôli premysleným logickým hlavolamom, ale skôr kvôli tomu, že niektoré hádanky sú presným opakom a najjednoduchším spôsobom, ako sa cez ne dostať, je pokus a omyl.

Unmechanical však nie je ťažkou hrou a to isté platí aj pre jej rozšírenie. Tu a tam sa možno chvíľku zdržíte, potrebujete sa na hádanku pozrieť z iného uhla, prípadne hru na chvíľku vypnúť, aj tak ju však prejdete pomerne hladko. A je smutné, že aj s takýmito zákysmi vám zaberie len zhruba necelé 3 hodiny. Z toho približne 2 strávite s pôvodnou hrou a ďalšia polhodina vám pribudne vďaka novej kapitole. To rozhodne nie je veľa a len tak-tak to vyvažuje fakt, že ako na PS konzolách, tak na Xbox One si za ňu autori pýtajú len 10 eur.

Ak však v niečom Unmechanical vyniká, a to aj pár rokov po pôvodnom vydaní, je to audiovizuálne spracovanie. Hru poháňa Unreal Engine 3 a v novej edícii sa dočkala odstránenia niektorých neduhov, ako napríklad dlhšie načítanie textúr, čo sme kritizovali aj v pôvodnej recenzii. Samozrejme, na dnešnú dobu to už technologicky nie je žiadny zázrak, no nad grafickou kvalitou prevláda výtvarný štýl, ktorý je jednoducho skvelý. Áno, je to celé veľmi depresívne ladené, no o tom je vlastne aj samotná hra.

To isté platí pre zvuk. Hra často stiera rozdiely medzi hudbou a ruchmi. Hudba je založená na rôznych ambientných zvukoch, ktoré môžu pôsobiť nesúrodo, no v konečnom výsledku sa výraznou mierou podieľajú na budovaní atmosféry izolovanosti, melanchólie a osamelosti. A presne do toho sadne každé prasknutie žiarovky, vŕzganie pántov na starom poklope či pohyb mechanizmov. A to trdlo, ktoré ovládate, je tiež zdrojom niekoľkých zvukov. Často s ním do niečoho narazíte a vždy sa ozve dunivo a duto, čo umocní dojem kovových tunelov a kamenných jaskýň.

Unmechanical: Extended je stále nadpriemernou hrou, ktorá ponúka výnimočný audiovizuálny zážitok. Zaujme temným ambientom a unikátnym výtvarným štýlom, no ani po troch rokoch a pridaní novej kapitoly to nie je na vyššie hodnotenie. Hre stále niečo chýba. Rozšírenie pridalo pár desiatok minút hrania navyše, no stále je to o tom istom, len v bledomodrom. Ten jeden podvečer vás slušne zabaví, no v mnohých ohľadoch by ste od hry čakali viac.