Strašidelné hry sú a vždy budú v kurze. Veľkej obľube sa tešia hlavne tituly z pohľadu prvej osoby, a to najmä vďaka kúskom ako Amnesia či Penumbra. Mnoho iných indie titulov sa snažilo zviezť na tejto vlne a priblížiť sa k úspechu spomínaných hier (z tých lepších napríklad Outlast), ale veľa z nich neuspelo. Hektor sa, na rozdiel od ostatných počinov, odlišuje svojou vysokou produkčnou hodnotou. Pochádza od päťčlenného tímu autorov zo Švédska a vyniká svojou hustou atmosférou. Získa si vás aj skvelým ozvučením a slušným grafickým stvárnením.

Hra vás zavedie do Grónska, kde sa ocitnete v tajnom podzemnom komplexe nazvanom Hektor. Úvodná scéna začína na operačnom stole a neskôr sa prebudíte na neznámom mieste. Ako je už v takýchto hrách bežné, netušíte kto ste a čo sa vlastne stalo. Postupne sa zorientujete, ale netrvá dlho, kým si uvedomíte, že vlastne kráčate v bludnom kruhu. Toto je najväčším plusom a zároveň aj mínusom hry. Keďže celá hra je procedurálne generovaná, zapamätať si, čo kde patrí, je nemožné, pretože pri každom reštarte a načítaní pozície začínate úplne inde a levely sú inak usporiadané. Našťastie existujú pevne dané kľúčové lokácie, ktoré sú jasne označené nápismi, takže aspoň podľa nich sa viete trochu zorientovať.

To, že štruktúra levelov nie je pevne daná, je v tomto žánri pomerne novátorský prvok a dodáva hre pocit zmätenia a stratenosti. K tomu prispieva už od začiatku aj zvláštny efekt na obrazovke – váš pohľad je totižto pokrútený, zvlnený, všetko akoby plávalo a neustále mení farby. Našťastie stlmiť tento niekedy až prehnaný efekt je možné pomocou liekov, ktoré nachádzate roztrúsené po leveloch. Nie je ich ale veľa a treba si ich šetriť, inak budete mať tento jav pred sebou neustále, čo niektorým hráčom môže privodiť bolesť očí alebo dokonca nevoľnosť. Branie liekov ho ale okamžite nezmierni, zaberú až po chvíli, na čo treba pamätať, aby ste si ich neminuli prirýchlo. Autori do hry pridali možnosť znížiť silu tohto efektu, takže ak sa počas hrania nebudete cítiť dobre, radšej ho znížte (vypnúť sa úplne nedá).

Vaším najlepším kamarátom sa počas hry stane zapaľovač, ktorý nikdy nevyhasne. Neskôr síce nájdete aj baterku, ale vyžaduje batérie, ktoré budete musieť neustále dopĺňať. Baterka vám pomôže zvýšiť dohľad a osvedčí sa hlavne pri hľadaní kľúčových predmetov. Hádanky samotné nie sú veľmi zložité a väčšinou spočívajú v nájdení predmetu a donáške na zvolené miesto, prípadne treba použiť páku a podobne.

Príbeh je rozdelený na tri akty a už tradične prerozprávaný cez roztrúsené poznámky postáv, ktoré v Hektore kedysi pracovali. Postupne tak odhaľujete súvislosti. Všetky texty sú nahovorené profesionálnymi dablérmi, čo len poteší. Jednou z tých dôležitejších postáv je tajomná dievčina a vašou úlohou je nasledovať jej stopy a rady, aby ste ju našli a zachránili ju. To však nebude také ľahké, ako sa môže zdať, hlavne kvôli štruktúre hry vo forme bludiska, v ktorom sa môžete ľahko stratiť.

Prvá polovica hry je zameraná skôr na skúmanie prostredia a nachádzanie zásob počas tajomného šepotu rôznych ľudí. V tej druhej už nebudete sami. Po krku vám pôjde netvor zvaný predátor, ktorý bol kedysi pravdepodobne človek, ale niečo ho zmenilo do jeho terajšej podoby. Ak je niekde nablízku, zistíte to podľa jeho kvílenia a zvukov, ktoré pri chodení vydáva. Nie je to nič pre slabšie povahy, pretože nastávajú nervy drásajúce situácie. Napríklad kráčate tmavým koridorom osvetleným iba svetlom z vášho zapaľovača a ozve sa náraz do dverí, cez ktoré ste práve prešli. Pustíte sa do behu a pred vami sa zjaví príšera, ktorá vás naporcuje do pár sekúnd, Takéto momenty sú časté. Neraz som pri hraní poskočila na stoličke a hru okamžite prerušila. Predátor je naozaj strašidelný a hlavne nevyspytateľný, nikdy neviete, kedy sa objaví. Je dosť ťažké sa ho striasť, keďže schovať sa v podstate nie je možné (môžete si skúsiť čupnúť niekde do rohu) a vždy si ma našiel. Okrem neho sa v hre nachádzajú aj duchovia, ktorí síce sú neškodní (objavujú sa ako levitujúce mátohy), ale ich uši trhajúci výkrik často upúta pozornosť predátora. Najväčším problémom je, že väčšinou vám duchovia stoja v ceste a musíte popri nich prejsť, či chcete alebo nie.

Tu sa dostávame k tomu, v čom Hektor naozaj exceluje, a to je hudba a zvuky. V pozadí hrá výborný hudobný podklad, ktorý je náležite strašidelný. Niekedy bezdôvodne robí „bububu" a aj keď nie ste priamo v nebezpečí, vždy sa pre istotu obzriete, či za vami niekto alebo niečo nie je.  Počas toho bude počuť rôzne zvuky. Či už to je prasknutie žiarovky alebo gúľanie sa niečoho na podlahe, prichádza to nečakane a neraz poskočíte na stoličke. Keď vám niekto našepká, že ste zaseknutí a vy sa obzriete za seba, kde pred chvíľou bol koridor, z ktorého ste prišli, a teraz sú tam naozaj mreže, neraz vám prejde mráz po chrbte. Takúto vydarenú atmosféru som nezažila už dlhšie a myslím si, že svojím kvalitným prevedením tromfne aj Amnéziu.

Nastavenia grafiky sú dostatočné a hra nie je veľmi náročná na spustenie. Pri inom ako základnom ovládaní nastáva trochu problém, pretože nie všetky činnosti sa dajú prestaviť na iný kláves (napríklad zapínanie baterky) a časom to môže dosť liezť na nervy. Raz sa mi taktiež počas hrania stalo, že mi hra padla a odvtedy nenačítavala určité lokácie, čím bol ďalší postup znemožnený. Pomohlo iba rozohranie novej hry od aktu najbližšie k môjmu postupu. Hra má totižto iba jeden save slot, ktorý sa automaticky vždy sám prepisuje, či už pri vypnutí alebo vašej smrti. Takže ak ste už konečne našli novú miestnosť, ale vošiel vám do cesty predátor, máte smolu a môžete začať hľadať znovu.

Hektor je kvalitná strašidelná hra so zaujímavou náhodnou stavbou levelov. Na druhej strane je to až priveľké bludisko a niekedy môže byť zložité zorientovať sa po každom zapnutí hry. Neustále hľadanie kam ďalej vás môže neskôr odradiť od ďalšieho hrania. Hra nemá mapu a orientovať sa v prostredí len podľa pamäti nedá, keďže sa koridory a to, kam vedú, menia. Skúmanie prostredia je nevyhnutné, keďže potrebujete zásoby (batérie a lieky), ale s predátorom v pätách je to o dosť náročnejšie a to dodáva hre napätie. Pri každom načítaní budete dúfať, že váš prenasledovateľ nie je nablízku, čo závisí v podstate iba od šťastia. Takisto sa môžete zaseknúť v slučke, z ktorej niet cesty von, a vtedy vám pomôže iba načítanie pozície, čo nie je práve ideálne riešenie. Krútivý efekt na obrazovke je zaujímavý, ale nemusí byť po chuti každému. Hra je, žiaľ, dosť krátka (do troch-štyroch hodín ju prejdete) a aktuálna cena tomu nezodpovedá. Aj napriek týmto chybám má Hektor originálne prvky s naozaj hutnou atmosférou a fanúšikom hororových hier hru odporúčam.