Byt, garsónka, dom, chata, skrátka domov. V ňom sa cítime bezpečne pred kýmkoľvek a čímkoľvek tam zvonku. Dokážeme sa tu pohybovať takmer po slepiačky. Múry a zatiahnuté rolety, či závesy v nás vzbudzujú pocit bezpečia, falošného bezpečia. Sny si nájdu vždy cestu k spiacemu človeku a môže byť zamurovaný aj v temnej pivnici. Vstúpia do spánku a ukradnú vám osobnosť. Sny neboli nikdy tak reálne, ako v Silent Hill 4: The Room.

Séria Silent Hill je radená medzi najlepšie herné horory. Čaro každého nového pokračovania tkvelo v bezchybnej a napätej atmosfére, vynikajúcom hudobnom doprovode a rozumnom podávaní napínavého príbehu. Producenti v Konami, ale nemôžu dokola mlátiť stále tú istú slamu a musela prísť zmena. Zmena k lepšiemu? Zmena k horšiemu? Prvé recenzie na japonskú verziu Silent Hill 4: The Room (ďalej len SH4) nie sú zhovievavé a hodnotenie sa pohybuje okolo 70%. Japonské horory sa však vždy líšili od európskych alebo amerických. Preto sa aj autori rozhodli situovať mestečko Silent Hill niekam na územie Ameriky, aby hru a hlavne vykresľovanie príbehu pochopili všetci hráči. Prekvapivá bola recenzia v britskom magazíne Edge, kde si The Room odniesol 6/10. Reakcie sa rôznia, niekomu chýba baterka, inému vadí preexponovanosť prostredí... Jedno však môžeme potvrdiť už teraz, Silent Hill 4: The Room má mrazivú atmosféru!

Nikdy ma nezaujímali rozpory medzi susedmi, vždy som platil na čas nájom a nikdy som nepočul na mňa sťažnosť. Je to už dva roky, čo som sa presťahoval do neveľkého mesta Ashfield. Dva roky a ja sa vôbec nepoznám ani s nájomníkmi domu, v ktorom bývam. Hmm, budem musieť niekedy zájsť na návštevu. Spokojný a bezstarostný život vystriedal strach a pocit neistoty. Ten sen mi nedá spať a stále sa vracia späť. Nechce to prestať, stále to mám pred očami. Už to dlhšie asi nevydržím, nik ma nepočuje a začínam vzbudzovať podozrenie. Ako je to možné, že počuť z môjho bytu výkrik, ale na moje volanie o pomoc nik nereaguje? Volám sa Henry Townshend a už päť dní nemôžem vyjsť zo svojho bytu č.302. Stal som sa väzňom sna, ktorý je tak skutočný, že začínam niekedy pochybovať o realite.

Prvé tri diely Silent Hill sa držali koncepcie opusteného mestečka v hmle Silent Hill. Štvorka už bude z iného súdku a celková stavba titulu dovolila dizajnérovi odpútať sa od nadväzujúcich lokácií na seba. Už žiadne opakujúce sa nemocnice a starostlivé sestričky. Centrom SH 4 je Henryho byt, ktorý je vstupnou bránou za mnohé miesta. Tým najväčším prekvapením je pohľad z vlastných očí, použitý po prvýkrát v tejto sérii. Po byte sa budete pohybovať vo 1^st person pohľade. Ako vraví sám producent Akira Yamaoka, je horor vtedy dobrý, ak sa odohráva na neznámom mieste a kde je hlavný hrdina úplne sám. Tento pohľad evokuje v hráčovi, že sa pohybuje po byte on a nie Henry. Ak sa dostanete von z bytu, pohľad sa prepína do 3^rd person a kamera sníma celú postavičku. V byte začína a končí každá kapitola. Byt je východiskovým bodom a slúži aj na ukladanie pozície a odkladanie zbytočných predmetov.

Inventár Henryho je teraz obmedzený a nie je rozdelený ako v predchádzajúcich dieloch na predmety, zbrane a dokumenty. K jednotlivým predmetom v inventári pristupujete bez akéhokoľvek prerušovania hry a zbrane meníte za behu. Už nie je nutné v napätých chvíľach pauzovať hru, meniť zbraň a potom strieľať po nepriateľovi. Silent Hill 4 obsahuje viacej akčných scén na úkor logických hádanok. Autori sa poučili z chýb predchádzajúcich dielov, kde bolo nutné nájsť kľúč na jednom konci mapy, aby ste otvorili dvere na úplne inom konci. Zmena inventáru a vypustenie väčšiny puzzlov prospelo spádu hry. Máme však obavy, aby sa zo SH4 nestala len brutálna sekačka a občasným prečítaním dokumentu. Všetky poznámky, listy, denníky, ktoré nájdete sa poslušne presúvajú do Henryho zápisníku, ktorého súčasťou je aj mapa. SH4 už nekladie na hráča veľké požiadavky pri preskúmavaní prostredia. Dokonca hra obsahuje automapping, odpadá tým hľadanie mapy tej, ktorej lokácie.

Prebúdzam sa zakaždým premočený a pred rozospatými očami mi stále rotujú oceľové čepele. Počkať, to je ventilátor. Uf, ďalšia nočná mora. V byte mi nič nefunguje. Káblovka, rádio, dokonca ani telefón, z ktorého sa ozýva divný analógový zvuk. Čo sa to deje? Pohľad cez okná ma vždy vedel ukľudniť. Mesto si žije vlastným životom, po chodníkoch sa naháňajú deti, ulice sú zaplnené autami a oproti v baráku sa hádajú manželia. Keby sa aspoň dali otvoriť okenice, vpustil by som si do vnútra trocha čerstvého vzduchu. Posledná nočná mora bola šialená. V byte som mal premiestnený nábytok, steny boli natreté hrdzou a zoschnutou krvou. Všade bolo cítiť ukrutný zápach a zariadenie akoby sa desaťročia nepoužívalo. A potom to prišlo. Odniekiaľ sa vydral výkrik a zo steny vypadol na podlahu muž v rozklade.

Stavba prostredí je veľmi podobná predchádzajúcim dielom. Je striktne priamočiara a nedovolí hráčovi zablúdiť, čo spolu s automappingom zjednodušuje orientáciu. Predmetov je málo a hra sa orientuje na súboje s monštrami. Keďže je inventár obmedzený, treba si vždy na novú výpravu, tam za stenou kúpeľne, zobrať minimálne jednu strelnú zbraň a jednu sečnú. Pri prechádzaní jednotlivých prostredí budete svedkami množstva stretov s monštrami, ale aj s podivnými osobnosťami živých ľudí. S novým prostredím, prichádza aj nová sada snových netvorov. Na groteskne pokrútené údy beztvarých lesklých tiel sme si zvykli. Kto by si nepamätal Pyramid Heada. Monštrá v SH4 sú výsledkom divokej nočnej mory autorov. Na potulkách za stenami bytu určite narazíte na lietajúce a zlomené telá v páse, tzv. nemŕtvych, ktorí sa po zabití respawnujú. Smrť ich iba spomalí, ale nič ich neodradí od vašeho prenasledovania. V rannej fáze hry budete čeliť zmutovanej forme psa s metrovým jazykom a bleskovými pohybmi a lietajúcemu hmyzu. Favoritom stále zostáva telo pohybujúce sa na ľudských rukách s dvoma detskými hlavami. Obludnosť týchto tvorov hraničí zo šialenstvom.

Zbrane sú rozdelené na sečné a na strelné. Náboje sa budú musieť šetriť a niektorým monštrám sa radšej vyhnite a neplytvajte zbytočne muníciou. Novinkou v SH4 je ukazovateľ sily úderu, ktorý rastie, čím je dlhšie zatlačené tlačítko útoku. Najsilnejší úder dokáže odrovnať niekoľko nepriateľov naraz. Technická stránka SH4 je opäť kvalitnejšia, ako v predchádzajúcom SH3. Z hardvéru PS2 sa toho už veľa vyžmýkať nedá, ale je to opäť zrnitý filter, ktorý sa podpisuje pod mrazivou atmosférou. Filter nahradil typické šumenie rádia. Keď sa na scéne objaví monštrum obraz sa zašumí a má červený nádych. Autori takisto upustili od temnoty a vypustili baterku. Grafika a hlavne svetlá sú značne preexponované, ale aj napriek tomu tu nájdete temné kúty. O zvukovej stránke sa dá povedať iba jedno, je skoro dokonalá. Kakofónia zvukov, hrdelných výkrikov, detského plaču zmixovaných do akejsi melódie tvoril vždy základ tejto série.

Zdá sa, že som objavil spojitosť záhadného zapáchajúceho muža zo steny s mojím bytom. V kúpeľni za vodovodnou trubkou sa skrývala diera. Tunel bol neuveriteľne dlhý, ale svetlo na konci ma povzbudzovalo v plazení. Žeby to bol môj koniec? Minúty strávené v úzkom tunely vystriedala hala metra. Vôbec som to tam nespoznával, ale vydal som sa na prieskum. Oceľovú trubku som zvieral v rukách čoraz silnejšie. V ozvene mojich krokov sa otvorili dvere a na chodbu vybehlo niečo beztvaré a krvavé. Chcelo to na mňa zaútočiť. Udieral som z celej sily do hmoty z mäsa a kostí ešte dávno potom, ako to dodýchalo. Muselo to zomrieť!

Silent Hill 4: The Room je odklonom od pôvodnej série, je to malý experiment, kde použili autori netradičné herné prvky, ako 1^st person pohľad, merač sily úderov a hru prispôsobili rýchlej akcii. Ako dopadne Henry Townshend a aké si nakoniec odnesie hodnotenie SH4 sa dozvieme 7.septembra, kedy sa dostane na trh plná verzia hry.