Studená vojna nebola vojenským, ale politickým konfliktom, ktorý našťastie nevyvrcholil do skutočných bojov. Ale čo by sa stalo, keby Sovietsky zväz zotrval, neodolal túžbe po moci a začal s inváziou? To je hlavná myšlienka stratégie
World in Conflict, kde si to Američania a Sovieti rozdajú pekne zostra s plnou vojenskou silou.
V roku 1998 Sovietsky zväz zmobilizoval svoju armádu, aby sa zmocnil Európy. Američania sa len prizerali, ale o rok neskôr prišiel rad aj na nich. Sovieti vtrhli na západné pobrežie a objavili sa na plážach mestečka Seattle. Zaskočení "amíci" teraz musia brániť svoju domovinu pred červenou hrozbou. Takto začína príbeh, ktorý budete ďalej rozvíjať v kampani pre jednotlivca. Zoznámite sa s niekoľkými veliteľmi, pomocou ktorých sa pokúsite zastaviť komunistické voje v pätnástich dynamických misiách s väčším počtom nadväzujúcich úloh. Medzi inými sa objaví tichý a precízny líder Plukovník Sawyer (pozor na preklep, nie Saver), svojský dôstojník Bannon a mediálny hlas Webb. Príbeh sa bude točiť najmä okolo spomínaných veliteľov a doplnia ho prestrihové scény.
Hlavný dôraz v hre však bude kladený na multiplayer a tímovú hru. V uzatvorenom multiplayerovom betateste ponúkli tvorcovia možnosť osvedčiť sa pri bojoch v uliciach amerického mesta v móde Domination (dominancia), kde proti sebe stoja dva osemčlenné tímy, samozrejme jeden sovietsky a druhý americký, s cieľom zmocniť sa oblasti obsadzovaním kontrolných bodov a to pomocou pozemných jednotiek. Notoricky známy systém sa osvedčil už v akčnej hre Battlefield 1942, tu ho nájdete v taktickom prevedení, kde neovládate jednotlivca, ale skupiny vojsk. Sú tu však aj ďalšie rozdiely, hoci princíp je stále ten istý; získať prevahu nad silami nepriateľa a udržiavať kľúčové pozície, aby ste ho oslabili.
Zaujímavosťou sú viazané kontrolné body, čo znamená, že na to, aby ste obsadili určitý strategický úsek či budovu, potrebujete mať pod kontrolou dve alebo viacero označených stanovísk. Súvisiace posty sú viditeľne označené na minimape aj priamo na bojisku, kde vidíte línie, ktoré ich spájajú. Až keď vaše pozemné jednotky obsadia všetky súvisiace kontrolné body, budete mať pod palcom kompletný úsek bojiska. Ale aj udržiavanie častí má svoj význam. Totiž, keď obsadíte ktorýkoľvek post a udržíte tam vaše sily dostatočne dlho, postupne sa tam postavia tri obranné štruktúry proti pechote, bojovým vozidlám a letectvu. Bohužiaľ nemajú zvlášť veľký efekt... aspoň zatiaľ.
Uvedené bunkre sú vlastne jedinými vojenskými budovami v hre. Nečakajte žiadnu ťažbu a chrlenie vojsk ako na bežiacom páse z barakov a dielní. Vo World in Conflict sa musíte spoliehať výlučne na posily, ktoré privolávate prostredníctvom veliteľského menu a na bojisko sa dopravujú v podobe leteckých transportov. A samozrejme, za každú donášku musíte zaplatiť a to bodmi, ktoré vám pribúdajú podľa toho, ako si počínate. Dajú sa získať rôznym spôsobom, podľa toho, akú vojenskú oblasť si zvolíte. V ponuke sú štyri:
Pechota - obsahuje okrem niekoľkočlenných tímov vojakov aj ľahké vozidlá. Body na posily v tomto prípade získate najmä za obsadzovanie kontrolných bodov, ale aj za prepravu spojeneckých jednotiek vozidlami. Pechota je pomerne pomalá, ale efektívna, môže sa ukryť do budov a získava obranný bonus v lese.
Podpora - obsahuje artilériu, protiletecké systémy a opravárenské vozy. Artiléria, najmä ťažká, je jedinečná na vyčistenie vzdialených nepriateľských pozícií, naopak pri priamom stretnutí s nepriateľom je v koncoch. Body získate hlavne opravovaním vašich a spojeneckých síl a v menšom množstve za likvidáciu cieľov.
Technika - ponúka predovšetkým tanky a obrnené vozidlá. Sú jedinečné pri dobýjaní nepriateľských pozícií, ale nedokážu odolávať letectvu. Body získate najmä za výpady a udržiavanie postov.
Letectvo - zahrňuje niekoľko druhov helikoptér, väčšinou orientovaných proti pozemným cieľom. Vrtuľníky sú rýchle a bez problémov sa dostanú na ktorékoľvek miesto v hre, lenže veľmi ťažko nadobúdajú body, pretože majú obmedzené taktické možnosti.
Hoci si každý hráč v úvode vyberá len jediné zameranie, má čiastočný prístup aj k iným jednotkám, no tie ho vyjdú podstatne drahšie, ako nákup prináležiacich divízií. Našťastie je tu aj možnosť kedykoľvek počas boja zmeniť nielen polohu výsadku podľa centrálnej mapy, ale aj svoje zameranie a preorientovať sa na iný druh vojsk. Celkový počet jednotiek však dosahuje vždy len niekoľko jednotiek a bez kooperácie s inými hráčmi z družstva jednoducho nemáte šancu uspieť.
A práve tímová hra je silnou stránkou multiplayeru. Kombinovanie vlastných a spojencových síl pri útoku či obrane je kľúčom k úspechu podobne, ako kooperácia s divíziami spoločníkov pri celkovom postupe. Pritom dorozumievanie je jednoduché. Napríklad helikoptérami odhalíte pozemné sily oponenta v oblasti kontrolného bodu, vyšlete požiadavku artilérii, aby zahájila útok a potom pechote, aby ovládla sprístupnený post. Hráčom s príslušným zameraním jednotiek sa na obrazovke ukáže požiadavka s parametrami a ikonou, ktorá ich okamžite presunie do cieľovej oblasti. Rozhodnutie, či tam svoje sily skutočne pošlú, alebo nie, je už však vecou jednotlivca.
Aktuálne menu neobsahuje zvlášť veľký sortiment jednotiek, lenže o skutočnú dramatizáciu a pestrosť sa postarajú zložky označené ako taktická pomoc. A tu je ponuka naozaj pestrá. Jedná sa o bonusové posily, ktoré si zadovážite za osobitné, taktické body, prideľované za statočnosť. Sortiment pomoci je rozdelený do niekoľkých odvetví. Môžete dočasne povolať tankové výsadky, liečiť mužstvo, ale najmä privolať jeden až tri protiletecké útoky, ďalekonosné delostrelectvo alebo, ak na to máte prostriedky, aj zhodiť jadrovú bombu a proti tomu už oponenti veľa nezmôžu. Kým (ak) si však vyslúžite prístup k dokonalejším zbraniam, na bojisku sa toho veľa zomelie a obvykle bývajú excelentné jadrové hríby až vyvrcholením dynamických dvadsať minútových zápasov.
Nasledujú bilancie, hodnosti, vyhodnotenia podľa skóre a zrejme ďalšia bitka, pretože multiplayer vo World in Conflict vás opantá a len tak ľahko nepustí. Dôvodom je veľmi dobrá atmosféra, ktorá tu vládne, ako aj atraktívne grafické spracovanie. Treba však povedať, že World in Conflict si pýta silnú zostavu, hoci na nízkom rozlíšení hru zvládne aj štandardný 2 GHz procesor s 1 GB RAM a priemernou 256 MB grafickou kartou. Na najvyššom rozlíšení a s maximálnymi detailmi si však titul užije len pár vyvolených.
No aj so slabšími parametrami je hra vizuálne pôsobivá, najmä svetelné efekty a explózie sú skutočne úchvatné. Tak jedinečne spracovaný výbuch atómovky ako tu, ste určite ešte nevideli v žiadnej hre. Keď na to pozeráte, ani vás nemrzí, že vám tento „darček“ zrušil všetky jednotky a len uchvátene pozeráte na monitor, kde sa ešte rozplýva dym po atómovom hríbe. Navyše rozdrviť na kúsky sa dá naozaj takmer všetko, pri troche snahy zo sympatického mestečka zostanú len čadiace ruiny a raketa vypálená do lesa povyvracia okolité stromy a spôsobí veľký požiar, po ktorom niekedy zostáva ugrilovaná pechota.
Zdá sa, že World in Conflict bude naozaj atraktívnym počinom. Hoci hra pre jednotlivca zrejme nebude graciózna a nijako prekvapivá, multiplayer obsahujúci pomerne krátke, ale silne návykové boje, pripúta na stoličku aj ostrieľaných stratégov. Titul si užijú vlastníci PC aj majitelia konzoly Xbox360, pravdepodobne na oddelených serveroch.
