Studená vojna bola nebezpečnou hrou na politickej šachovnici. Hrozba visiaca nad svetom našťastie nikdy nevyústila do otvoreného konfliktu, ale v titule World in Conflict si ju môžete užiť naplno. Takže do zbrane, Sovietska invázia na Spojené štáty práve začína! Parker, hláste sa u veliteľa Sawyera!

Posledná veta úvodu vás možno trošku zmiatla, takže vám hneď prezradím, o čo sa jedná. Tak, ako má redakcia SECTORu svojho Savera, má americká armáda v hre plukovníka Sawyera, ktorý je poverený neľahkou úlohou, zastaviť inváziu Sovietov. No a Parker, ste v tejto hre vy. Patríte medzi niekoľkých dôstojníkov, ktorí podliehajú plukovníkovmu veleniu a plnia jeho príkazy počas 14 misií priam nabitých úlohami. V každej misii sa vám postupne odkryje priemerne 5 povinných zadaní a keď k tomu pripočítame nepovinné úlohy, dostaneme celkovo viac ako 100 úloh, čo je na kampaň v stratégii veľmi slušný počet. A pritom nie sú na jedno kopyto a ich náplň je rozmanitá.

Okrem dobíjania a obsadzovania nepriateľských pozícií zaletíte do Ruska zaistiť vrak lietadla a oslobodiť pilotov, „helfnete“ Francúzom pri obrane mesta, zaistíte leteckú podporu pri bitke v okolí Sochy slobody, zabezpečíte opravy tankovej divízie vašich spojencov a mnoho ďalšieho. Najčastejšie však budete bojovať o každý kúsok americkej zeme, niekedy aj s ťažkou morálnou dilemou, či sa neutiahnuť ku krajnému riešeniu - atómovej bombe, ktorá však zničí aj civilné obyvateľstvo. Pritom vždy musíte spolupracovať s ďalšími veliteľmi, či už sa jedná o vystresovaného Bannona, odhodlaného Webba alebo ďalších dôstojníkov.

Keďže World in Conflict bol prezentovaný predovšetkým ako multiplayerová záležitosť, neočakával som od hry pre jednotlivca veľa. Bol som však veľmi príjemne prekvapený, pretože kampaň, hoci len za Američanov, je komplexná a dynamická. Jej kvality ešte viac podčiarkujú predelové scény medzi misiami a videá tvorené obrázkami. Tie druhé priamo nesúvisia s bojmi, ale hráčovi ponúkajú krátke pohľady do súkromia kľúčových postáv, ale aj bežných vojakov a ich najbližších. Sú plné emócií, prehlbujú sympatie či antipatie k aktérom hry a do chladnej vojnovej atmosféry vnášajú ľudské teplo.

Na rozdiel od väčšiny iných stratégií víťazstvo nedosiahnete tak, že súpera ubijete kvantom jednotiek, ktoré sa rútia priamo na jeho základňu. Vo World in Conflict neprebieha tradičná výstavba a hoci neopomenuteľným prvkom je privolávanie posíl, nikdy ich nebudete mať súčasne toľko, aby ste zdolali nepriateľa početnou prevahou. Celková kapacita vašich jednotiek nepresiahne desiatku, takže postup musíte zvažovať a brať ohľad aj na vašich spojencov. A to platí ako v hre pre jednotlivca, tak aj multiplayeri.

Jednotky v kampani presúvate na bojisko leteckými transportmi, ktorým na globálne mape určíte presné miesto výsadku. Posily kupujete vo veliteľskom menu za body, ktoré vám do limitovanej výšky pribúdajú za dobré výsledky pri postupe a obsadzovanie styčných bodov. Tieto body zvyčajne tvoria dva až tri úseky, ktoré musia obsadiť vaše pozemné jednotky. Ak ovládate všetky prepojené pozície, automaticky sa tu postaví protiletecký, protitankový a protipechotný bunker. To sú vlastne jediné budovy v hre, ktoré vybudujete. Niekedy je obsadenie styčných bodov podmienkou víťazstva. Okrem toho využívate aj taktické menu, kde sa nakupuje za taktické body, ktoré sa však získavajú ťažšie, pretože vyžadujú hrdinské výkony a veľkú aktivitu v boji. Pomocou nich privoláte podporu ďalekonosného delostrelectva, alebo letecké bombardovanie a nálety, môžete získať extra posily, alebo doliečiť poškodené jednotky. Na vrchole rebríčka je zhodenie atómovej bomby. V kampani máte obmedzený prístup k veliteľskému a taktickému menu a to v závislosti od podmienok aktuálnej misie.

V multiplayeri je tento systém upravený tak, aby vyzdvihol nevyhnutnosť kooperácie hráčov v tíme. Každý hráč si v úvode okrem bojovej strany (Amerika, Sovietsky zväz) zvolí aj bojové odvetvie. Pechota zahrňuje tímy vojakov, ktorí sú ideálni na obsadzovanie styčných bodov a smrtonosní, keď sa ukrývajú v budovách alebo lese, kde však môžu zhorieť v požiari po explózii. K tomu tu nájdete ľahké vozidlá a pozemné transporty. Podpora zahrňuje artilériu, protiletecké a opravárenské vozidlá. Artiléria je skvelá na vyčistenie vzdialených nepriateľských pozícií, nablízko však nemá šancu. Technika ponúka tanky a obrnené vozidlá. Sú skvelé pri dobýjaní nepriateľských pozícií, ale nedokážu odolávať letectvu. A napokon letectvo ponúka bojové a transportné helikoptéry. Vrtuľníky sú rýchle a nebezpečné, ale protiletecká obrana s nimi narobí krátky proces. Navyše podstatne ťažšie s nimi získate body na nákupy jednotiek.

Jednotky vo všetkých odvetviach majú aj špeciálne útoky a schopnosti a zlepšujú sa. Napríklad súčasťou všetkých tankov je dymovnica, ktorá zabráni nepriateľom zamerať ich pozíciu, pechota uteká a vrhá granáty atď. Hoci si hráči zvolia jedno odvetvie, majú prístup aj k tým ostatným. Tam je však len oklieštená ponuka, navyše jednotky sú poriadne predražené. Pri nespokojnosti je však možné aj počas hry zmeniť svoje primárne odvetvie, no potom stratíte všetky aktuálne jednotky na bojisku. Taktické menu je v multiplayeri rozdelené do troch odvetví a na výber je niekoľko desiatok podporných doplnkov.

Koordinácia tímov v multiplayeri je priam kľúčová. Jednak preto, že máte vyhranenú špecializáciu, ako aj kvôli limitovanému počtu jednotiek pre každého jednotlivca. Ak máte silnú tankovú divíziu, určite niekedy vhodne padne protiletecká podpora, oslabenie nepriateľa artilériou či doprovod pechoty, ktorá vyčistí budovy. Ak sa väčšina hráčov v družstve sústredí napríklad len na letectvo, dobre vyvážení súperi veľmi rýchlo dosiahnu víťazstvo. Kľúčom k úspechu je skrátka vhodná taktika a spolupráca, čomu napomáha aj jednoduché dorozumievanie. Napríklad helikoptérami odhalíte nepriateľových obrancov, vyšlete požiadavku artilérii, aby zahájila útok a potom pechote, aby ovládla uvoľnený sektor. Hráčom s príslušným zameraním jednotiek sa zobrazí požiadavka a navigačná ikona. Potom sa už len treba samostatne rozhodnúť, či sa oplatí zakročiť.

Multiplayer ponúka skvelých 20 máp a tri tímové módy. V režime dominancia zvíťazí to družstvo, ktoré ovláda viacero styčných bodov a má územnú prevahu. V móde útoku jeden tím postupne dobýja a druhý bráni sériu styčných bodov. Po vypršaní limitu alebo dobytí posledného úseku si družstvá vymenia úlohy. Z obrancov sa stávajú útočníci a naopak. Tím, čo ubránil a obsadil viac bodov sa stáva celkovým víťazom. Napokon je tu mód vojnový ťah, kde každý tím musí obsadiť a udržať súčasne všetky body vo svojej línii a následne sa kompletne zmocniť súperovej línie. Ak nemáte poruke živých hráčov, môžete ich nahradiť botmi, ktorí zastúpia vašich spojencov aj protivníkov. Scenáre trvajú približne 20 minút(presná dĺžka sa dá upraviť), čo je optimálny čas a obvykle vrcholia gracióznymi atómovými výbuchmi, na ktoré je zvyčajne dostatok bodov práve tesne pred koncom. Jedinečné „nukleárky“ sa potom postarajú o pôsobivé finále. Sympatická je aj tabuľka na konci hry, kde vidíte, ktorý hráč bol najlepší v danom bojovom odvetví a ako si kto počínal.

Ovládanie v hre je jednoduché, potešila ma manipulácia myšou doplnená o klávesy W, S, A, D, ktoré má v ruke snáď každý hráč, čo nepohrdne ani dobrou RPG alebo akciou a tak sa ani tu zbytočne nemýli šípkami. Maličkosť, ale poteší.

Hoci World in Conflict nemá veľa kazov, predsa len sa nájde pár drobností, čo trochu narušujú komfort hráča. Inteligencia počítača je slušná, no občas zakolísa. Vaše jednotky sa sem-tam niekde zamotajú, alebo robia zbytočné obchádzky. Taktiež opravárenské vozy a artiléria by mohli byť trošku samostatnejšie. Napríklad po vypálení jednej dávky na náhodne vybrané miesto na mape artiléria prestane strieľať, hoci by sa vám možno hodil neustály koncentrovaný útok povedzme na príjazdovú cestu. Taktiež, keď odhalíte súperovu jednotku napríklad svojim tankom a ten je zničený, vaša artiléria už nevidí cieľ a automaticky sa pohne na miesto, kde bol cieľ. Ak ju včas nestopnete, vojde nepriateľovi priamo do rany. Nejedná sa o zásadné chyby, ale predsa len sú.

Pre niekoho budú mínusom aj vysoké hardvérové nároky. Sú však oveľa ústretovejšie, ako v betateste, takže ak nemáte PC z doby kamennej, mali by ste hru v pohode rozbehnúť. Celkom pekne to vyzerá už na stredných detailoch, na najvyšších je to potom extáza. Vykreslenie jednotiek, objektov a dokonca podnebia je úchvatné. Čerešničkou na torte sú explózie doposiaľ nevídané, kde si vychutnáte krvavočervené výbuchy sprevádzané hustým dymom a poletujúcimi kúskami budov a stromov. Atómový hríb v žiadnej hre nevyzeral tak majestátne a pôsobivo. Myslím, že nepreháňam, ak poviem, že Word in Conflict má najdokonalejšiu grafiku spomedzi všetkých stratégií, dokonca je o poriadny kus vpredu. Ozvučenie je tiež nadpriemerné, užijete si dunivé výbuchy, hvízdanie dopadajúcich bômb, ale aj nervózne pokyny veliteľa Sawyera, ktorý na rozdiel od nášho Savera, nikdy nie je ticho a ku všetkému má hlasný komentár.

World in Conflict sa medzi laikmi i kritikmi nevyhne porovnaniu s Company of Heroes. Tieto tituly však majú trochu odlišný prístup. WIC sa nezaoberá výstavbou, manipuluje s nízkym počtom jednotiek a pritom si zachováva dynamiku, taktický postup aj vysokú mieru akčnosti. Obidve hry ponúkajú pozoruhodnú kampaň, ale čo sa týka multiplayeru, World in Conflict má jednoznačne navrch a hravo prekonáva vlažnú sieťovú hru, ktorú nájdete u konkurencie.

Je dobojované, teda aspoň zatiaľ. Záver kampane totiž naznačuje, že ešte nie je tak celkom koniec a evokuje pokračovanie svetového konfliktu v expanzii. Určite by to nebolo na škodu. World in Conflict je totiž elitná vojnová stratégia, ktorá ponúka skvelú kampaň aj vysoko návykový multiplayer, čo nie je u všetkých RTS samozrejmosťou. Navyše tu ide naozaj o taktický postup a nie bezhlavé ničenie, takže pojem stratégia v tomto prípade platí do slova a do písmena. Skrátka a dobre, je to naozajstná lahôdka.