In-game trailer, zábery z aktuálneho hrania, in-engine footage, target render, tieto všetky majú jedno spoločné. Ak je prezentovaná hra ukázaná bez interfacu, väčšina hráčov pokladá video za renderované. To isté platí aj o obrázkoch, u ktorých je väčšia šanca, že sa s nimi pohrali ešte pred vydaním v grafickom odddelení. Tieto nepísané pravidlá (ne)platia v závislosti od žánrovej/platformovej orientácie a od sily sympatií voči firme zodpovednej za video/obrázky.

Ale čo taký Mirror's Edge? Ten HUD nemá. Sú automaticky všetky materiály podvrhom a máme sa na ne pozerať iba cez prsty? Ale kdeže. Nech nás už DICE kŕmili čímkoľvek, ich nový projekt-experiment vyzerá a čo je hlavné, aj sa hrá rovnako dobre, ako sa nám to snažili nahovoriť. Mirror's Edge sa nevymyká z bežnej produkcie švédskeho štúdia so sídlom v Štokholme, teda čo sa týka žánrového zaradenia. Ide o akčnú hru z pohľadu prvej osoby, no má to jeden háčik.

Základ hry postavený na parkoure, akrobacii, neuveriteľných gymnastických kúskov a prekonávaní prirodzených prekážok čo najplynulejšie sedí viac 3rd person akcii, v ktorej si môžete všetky tie pohyby dokonale vychutnať pohľadom na ovládanú postavu. Nie v Mirror's Edge. Nekocháte sa, ale rovno ich prežívate. Môže to zniesť ako obyčajný výplach mozgu aktivitami PíáR, uvedomovanie virtuálneho tela a vnímanie sveta cez oči hrdinky robí svoje. Cítite sa in, keď sa ruky natiahnu a vy preskočíte plot, keď pri wall jumpe vidíte nohu a stúpate cikcakovo na strechu budovy, keď stráž dostáva kopačku do hlavy a potom ho posielate pažbou ukradnutej brokovnice k zemi.

Všetky tie skoky, premety, kotúle, zoskoky a pohyb vo vysokých výškach má tendencie vyvolávať závraty a nevoľnosť – odborne sa tomu nadáva Motion Sickness a možno ňou trpíte aj vy, len ste doteraz nehrali tú správnu hru (odporúčam prvý Descent). Za DICE tento problém vyriešil jediný element na HUDe – malá bodka v strede obrazovky. Takýto fokálny bod využívajú napríklad aj baleríny, ktorým sa po poslednej piruete netočí hlava, ale svoju figúru dotiahnu do konca bez toho, aby ste zaznamenali nejaké zaváhanie.

Koncentráciou zraku na fokálny bod sa stáva okolie jemne rozmazané a krikľavo zvýraznené plochy objektov vnímate podvedome alebo periférnym videním, ako skutočný free runner. Hlavná hrdinka Faith je jedným z nich. Žije v meste tak čistom, tak bezpečnom a tak slobodnom, že musí z tejto utópie – nedobrovoľného väzenia – utekať. Vláda kontroluje tok informácií, cenzúru a samozrejme políciu, ktorá akékoľvek priestupky kruto trestá. Faith patrí medzi bežcov, ktorí sa živia prenosom citlivých informácií z miesta na miesto. A práve svojou prácou sa dostane do konfliktu s despoticko-byrokratickou mašinériou kontrolujúcou mesto.

Príbeh rozprávaný cez nevkusné cut-scény evokujúc komiks, ktorý sa dostane do predaja súčasne s hrou, zatiaľ vykresľuje iba jedno veľké klišé – zatiahnutie Faith do nečistej hry cez jej unesenú sestru. Autori však ubezpečili, že bude mať potrebnú hĺbku a nejeden zvrat.

Ovládacia schéma bude prispôsobená danej platforme, no vo všetkých verziách pôjde o dosiahnutie čo najväčšieho efektu pri vynaložení čo najmenšieho úsilia. Ak ste hrali Assassin's Creed, tak viete, o čom asi hovorím. Mirror's Edge ovládanie ešte viac zjednodušuje. V hre nenarazíte na beh ani šprint. Čím dlhšie držíte ľavý analog zatlačený vpred, tým rýchlejšie Faith beží. Všetky pohyby sú rozdelené medzi horné a dolné končatiny reprezentované dvomi tlačítkami (L1 a R1).

Ak bežíte oproti potrubiu, môžete ho preskočiť, alebo šmýkačkou podliezť. Pri behu oproti stene vybehnete po nej a zachytíte sa na výstupku, z nej sa odrazíte a vyskočíte vyššie alebo spravíte wall run, tak typický pre Prince of Persia. Objekty sú v prostredí vyznačené krikľavými farbami, takže viete, že po vyskočení na rebrík budete potrebovať prebehnúť po visutej uličke a z nej potom preskočiť na ďalšiu a atď. Ak by sa náhodou stalo, že zablúdite a neviete kam ďalej, hra vám ukáže váš cieľ po stlačení „X“.

Ťažký život bežca

Faith sa nevylepšujú schopnosti, ani nenaberá na sile, ani sa jej nezväčší poprsie. Postava bude presne taká na konci ako na začiatku. Jej zbraňami sú mrštné pohyby a rýchly reakčný čas, ktorý po aktivácii všetko v okolí o niečo spomalí. Tento bullet time je mimoriadne efektný, ak preskakujete z budovy na budovy a pozeráte sa dolu ako na chodníku blikajú policajné autá. Faith je bežec a jej nové pohyby budete postupne objavovať novými a novými úrovňami, nie cez upgrady.

Mirror's Edge to nie sú len strechy dokonalých mrakodrapov, ale aj stavenisko, stanica metra alebo odvodňovacie kanáli. Táto úroveň drasticky zmení kolorit sveta z bielo-modrej na kovovo-zelenú. Faith sa musí dostať pochopiteľne na povrch, no cestu jej zatarasia sniperi a laserovým zameriavaním prečesávajú úzke chodníčky zavesené vo vysokých výškach. Táto prekážka sa dá zdolať dvomi spôsobmi, buď jedného z nich odzbrojíte a zvyšok vyčistíte streľbou alebo im svojou rýchlosťou ujdete z hladáčika skôr, než si stihnú uvedomiť, čo to vlastne videli v ďalekohľade.

Bežec so zbraňou v ruke stráca všetky výhody, trpí hlavne jeho mobilita – nemôže skákať ani bežať. Navyše systémom run & gun sa nikam nedostanete. Hra vás odmení achievementom, ak ani raz nevystrelíte, takisto aj za dôkladné prehľadanie lokalít a nájdenie všetkých tašiek iných bežcov, ktorých budete stretať na strechách. Mirror's Edge bude ponúkať tri obtiažnosti, čím sa zmení presnosť a agresivita policajtov poľujúcich na vás.

Vo väčšom počte predstavujú obrovský problém. Dokážu vás obkľúčiť a zatlačiť do rohu. Ak ste neozbrojený, adrenalín vyteká ušami a váš strach o virtuálny život graduje s počtom nepriateľov. Ideálne je zo skupinky vylákať jedného alebo dvoch a potom ich obďaleč odzbrojiť a zlikvidovať súbojom telo na telo. Faith je veľmi šikovná a vynaliezavá, stehnami dokáže zatočiť krkmi (pozri obrázky), vykopnúť zbraň a hneď ju aj použiť. Boj je rovnako efektný a plynulý ako obyčajné preskočenie plota.

Až za hranu možností

Animácie na seba nadväzujú, pohyby sú zreťazené tak ladno a prirodzene, že pri opakovanom hraní vyskúšate oveľa nebezpečnejšie kúsky a riskantnejšie cesty. Obrovský otáznik visí nad znovuhrateľnosťou Mirror's Edge a znepokojujú nás aj rovnaké fázy útokov/pohybov, no tieto prvky budeme môcť zhodnotiť až vo finálnej verzii. Hra bude okrem príbehovej línie ponúkať aj režim Time Trial, čo nie je nič iné, len prechádzanie levelov čo najrýchlejšie a najefektnejšie (rôzne prekážky je možné zdolať viacerými spôsobmi). Na podobnom princípe bude pravdepodobne postavený aj multiplayer, o ktorom autori zaryto mlčia.

Mirror's Edge je takou spiacou princeznou. Je iná a pôsobí čudne, možno až nezaujímavo. Je to práve tá inakosť, ktorá ju robí atraktívnejšou a žiadanejšou. Parkour z prvej osoby, zraniteľná hrdinka a nebezpečné kúsky ju vyniesli na našom pomyselnom rebríčku veľmi vysoko. Už si pripravujeme kynedril.