Veľkosť nikdy nerozhodovala. Samozrejme, aj na nej záleží, ale podľa veľkosti súboru len s obtiažami (ak vôbec) dokážete identifikovať jeho kvalitný obsah. Isto, šlo by o najjednoduchší spôsob merania, kde by platilo, čo je veľké, to je dobré a čo je najväčšie, to je najlepšie. Lenže to by sme museli povedať, že 3 GB Resistance Burning Skies je najlepšou hrou pre PS Vita a to nie je. Ani zďaleka.

Beta verzia LittleBigPlanet nezaberá ani šestinu obsahu nafúknutej FPS akcie a predsa je v nej toľko nápadov, toľko hrateľnosti a toľko minihier, hier a levelov, ktoré by vydali minimálne za vagón nových titulov. Dobre, preháňam, nie za vagón, ale minimálne tri alebo štyri idey by sa dali pretaviť do skutočne úspešných a vysokohrateľných kúskov, nad ktorými nemusíte dlho premýšľať. V čase písania tohto článku je online 1120 výtvorov od hráčov z celého sveta a keby sme mali preháňať, tak je to tisícka mikrohier. Lenže nie je. 

LittleBigPlanet je postavená na geniálnom základe Create Share & Play, s ktorým prišlo malé britské štúdio v roku 2008 pri vydaní rovnomennej hry na PS3. Šlo o hru, ale vtip bol v tom, že s dodávaným editorom ste mohli elegantne a pomerne rýchlo navrhnúť vlastné úrovne a tie ďalej distribuovať. S príchodom pokračovania sa hravý element posunul na úroveň tvorby vlastných hier vo vnútri inej hry. Z hráčov sa tak stali vlastne návrhári a dizajnéri, ktorí publikovali výhradne a len pre iných hráčov. 

A verzia pre PS Vita vychádza z identického základu, ale obohacuje ho svojimi hardvérovými prednosťami a faktom, že si môžete tie drobné laskominy dopriať kdekoľvek sa nachádzate. Ich veľkosť je tak mikroskopická, že ich k sebe ani nemusíte sťahovať, ale dajú sa hrať rovno online. Vytváranie vlastnej kolekcie tých najlepších kúskov je zjednodušené vypichávaním levelov, o ktoré sa starajú priamo autori, a potom cez rôzne filtre a rebríčky sa dá prezerať celý archív a oddeliť tak zrno od plev. 

Po prvýkrát som mal nutkanie napísať krátky komentár k obligátnemu rozdávaniu hviezdičiek k minihre Drop Down. Cieľom je dopraviť z dvojice zásobníkov dve guličky do príslušných chlievikov odlíšených farbou v dolnej časti displeja. Keďže sa Vita musí uchopiť vertikálne, pozeráte sa na poprepletanú sieť a prepínaním výhybiek na križujúcich sa cestičkách vytvárate kanál, kadiaľ sa guličky rozkotúľajú, keď stlačíte veľké tlačítko. Drop Down má primitívnu grafiku a menu nakreslené ako v Paintbrushi, ale skrýva sa v nej neuveriteľná, čistá hrateľnosť. Preto som napísal krátky komentár a pridelil päť hviezdičiek.

A to ide iba jeden level, resp. v tomto prípade minihra. Užívateľsky tvorený obsah je nevyspytateľný, narazíte tu aj na balast alebo len testovacie obrazovky či nehrateľné scénky v humornom duchu. LBP Secret City zase únos Sackgirl obohacuje pomerne častými cut-scénami vytvárajúc filmový feeling v ceste za záchranou milovanej v meste ako vystrihnutom z Noire filmov. Alebo taká Flowtation, kde s malou medúzou plávate pod morom, otvárate padacie dvere a vyhýbate sa koralom. Potrebuje vyladiť, ale fakt, že beta beží iba pár týždňov, už teraz má LittleBigPlanet v knižnici kopec skvelých ukážok. A viete, čo je najlepšie? Že nemajú výtvarným štýlom ani systémom hry nič spoločné s LBP, ale razia si vlastnú cestu!

LittleBigPlanet Vita vzniká v štúdiách Tarsier a Double Eleven a sám kreatívny riaditeľ Mark Healey z pôvodného autorského tímu Media Molecule priznáva (veľmi nerád), že Vita verziu by snáď ani oni neurobili lepšie. A to je na malú firmičku, ktorá spravila zopár kostýmov, úctihodný výkon. A ako sa hrá? 

Keď bola ohlásená verzia LBP pre Vitu, hovoril som si, veď pridajú ovládanie dotykom, nakláňanie a vybavené. Nerobte to aj vy. Nová platforma, to neznamená iba nové ovládacie prvky a zrecyklovanie nápadov. Fakt, že na hre pracuje iný tím, je poznať okamžite. Samozrejme, stále používa realisticky vyzerajúce materiály pre pokrývanie všetkých objektov, takže skáčete po kartónových krabiciach, aktivujete špongiové spínače a postavička je z látky.  

Ovládacia schéma brilantne kombinuje ťukanie na zadný panel, ovládanie dotykom, nakláňanie a to bez obetovania presnosti a rýchlosti, akú behačka potrebuje. Sackboya, malú handernú bábiku, stále máte pod kontrolou na analogu, skáče po ťuknutí do X a uchopí sa čohokoľvek, keď zatlačíte R. Dokonca zostalo zachované aj vyjadrovanie emócií cez d-pad! Všetko to familiárne je okorenené momentom, kedy vás hra vyzve, aby ste ďobali do levelu prstom a posúvali plošinky, zasúvali ich alebo ich v rýchlom slede zasúvali do vnútra ako šuplíky. 

Pasáže, kde sa využíva dotyk, sú oveľa rafinovanejšie, využívajú dokonalé načasovanie na presun blokov alebo skok pred smrteľnými lasermi, pred ktorými utekáte aj vystreľovaním kotvičky a hompáľaním sa nad bazénom napusteným elektrinou. Levely sú zrazu oveľa viac interaktívnejšie, nejde už len o zbieranie bubliniek, meníte ich dotykom. Blokmi zabránite laseru, aby vás rozkrájal, vyhĺbite si miesto, kde sa pred ním môžete schovať a som ochotný dať ruku do ohňa, že práve vytláčaním alebo zatláčaním častí sa budú odomykať nové časti levelov a hľadať bonusové predmety do editora. LittleBigPlanet nechce po vás, aby ste handheld držali neprirodzene, ak to po vás nechce minihra ako napríklad Air Hockey alebo Drop Down, kedy handheld držíte po výške.

Media Molecule môže byť na Tarsier a Double Eleven právom hrdá. Autorom sa podarilo okrem tradičnej koncipovaných úrovní vytvoriť aj zaujímavé a nápadité minihry ako bitka tančíkov pre dvoch hráčov. LittleBigPlanet Vita bude podporovať co-op aj kompetitívne hranie online, čo je vynikajúca správa. Už teraz sa dá napojiť do levelov a prechádzať ich v spoločnosti iných, ale sieťový kód a stabilita nie je stopercentná a dochádza k pomerne častým výpadkom. Beta verzia takisto trpí aj dlhými loadingami a dodatočným načítavaním informácií, ktoré uberajú na plynulosti prechodu medzi jednotlivými menu (pôsobia neuveriteľne trhano).

Začal som užívateľsky tvoreným obsahom a rád by som skončil výtvormi autorov, teda iba jediným, ktorý sa môže hneď začať predávať zajtra. Volá sa Tapling a ide o štvorlevelovú minihru, v ktorej nepriamo ovládate malú, drobnú, čipernú machuľu. Kam ťuknete, tam skočí. Takto preskakujete prekážky, blúdite v jaskyni, odrážate sa od plôch alebo sa prilepíte na lepivé časti. Cesta k poschovávaným kamáratom a k exitu je pokrútená, komplikovanejšia a neskôr sa vám postavia aj nepriatelia. Tapling bez nutného tutorialu, s primitívnou ovládacou schémou a ukážkovo vygradovanou krivkou obtiažnosti reprezentuje len kvapku v mori levelov, ktoré hráte s radosťou, úsmevom a bez nadávok. A to nehovorím o roztomilej postave a výtvarnom štýle ako vystrihnutom z Limbo. 

Neviem, koľko bude mať levelov finálna verzia LittleBigPlanet Vita ani ma to netrápi, pretože o obsah sa postará štedrá a talentovaná komunita. Trápi ma jedine jedna otázka, do kedy budem musieť čakať, pretože ide o prvú hru po dlhej dobe, ktorú musím mať. Hneď. Teraz!

LittleBigPlanet Vita zatiaľ nemá stanovený dátum vydania.