V jeden moment som na GamesCome a v druhom sedím v hľadisku kabaretu a sledujem vystúpenie koketnej speváčky. Jej plné krivky zvýraznené osím pásom sa obtierajú okolo muzikantov. Vystúpenie je viac zvádzaním a manipuláciou s publikom ako hudobným číslom. Nezostáva nič iné iba hlasno preglgnúť a upierať zrak ďalej na spustenú oponu. Ich siluety vrhajú dlhé tiene a aj bez toho, aby som videl speváčku a jazzovú kapelu, viem na sto percent, že má oblečené čierne šaty a na perách červený rúž. 

V unikátnej plošinovke Contrast sa musíte pozerať, aby ste videli, hovorí Sam Abbott z Compulsion Games, ktorého cez slúchadlá s aktívnym filtrom okolitých ruchov takmer nepočuť. Ešte stále som v kabarete Ghost Note plnom ostrých chlapíkov ochotných sa pobiť kedykoľvek a položiť život za nebezpečnú femme fatale. 

Počas hrania Contrast v žiadnej prestrihovej scéne neuvidíte postavy, iba ich projekcie. “Urobili sme to z niekoľkých dôvodov,” vysvetľuje Abbott. “Tou prvou je inšpirácia vo filmovom žánri Noir, ktorý používa tiene na rozprávanie príbehu. Ide o výborný spôsob, ako ho podať, ale my túto techniku nepoužívame iba v jednej časti, ale v celej dĺžke hry.”

“Je to zaujímavé aj zo štylistického hľadiska,” pokračuje. “Zapadne do nášho sveta, ako ho chceme prezentovať, a je aj jedným z dôvodov, ktorý šetrí čas potrebný na výrobu hry.” Na Contrast pracuje iba osem ľudí po dobu dvoch rokov a v tíme je iba jediný animátor. Tradičnejšia forma rozprávania príbehu by Contrast uškodila a preč by bola aj ťaživá atmosféra dospelého sveta, na ktorý sa dívate cez oči malého dievčaťa Didi. 

“Contrast je postavená na manipulovaní s tieňmi,” vraví Abbott a podáva mi ovládač, aby som vyskúšal, aké to je prechádzať medzi dvomi dimenziami. Didi je hlavnou hrdinkou príbehu, ale priamo ovládate jej imaginárneho sidekicka - ženu Dawn so schopnosťou meniť svoju podobu a využívať tiene ako pevnú pôdu pod nohami. Jedným stiskom tlačidla sa zmení v placku a ďalším stiskom ju zase vidieť v 3D podobe. Compulsion Games nevymysleli koleso, na hre svetla a tieňoch bola postavená napríklad Lost in Shadow od Konami, ale integrácia tejto mechaniky je bezbolestná, navyše Dawn môže z tieňov kedykoľvek vyskočiť a prechádzať sa v prostredí ako v inej third person akcii. 

“Všetko, čo vykonáte, dáva zmysel v kontexte hry,” vstupuje Abbott do kabaretu, kde kapela ešte nezačala hrať - nesvietia žiadne svetlá. Na vystúpenie je potrebné pripraviť scénu pomocou troch bodových reflektorov. Jeden z nich je ale na poschodí a tam nevedú žiadne schody. Silné lúče dvojice svetiel umiestnených na prízemí okamžite vrhnú tiene objektov, cez ktoré prechádzajú na stenu a tie vytvoria cestu na horné poschodie. Dawn po nich preskáče na balkón, kde zapne tretí reflektor a vystúpenie môže začať. 

Tiene v Contrast zastupujú klasické plošinky, dostanú vás na vyššie miesta, hýbu sa, môžu vás dokonca aj zabiť, rozmliaždiť a tam, kde sú preťaté povedzme dierou v stene, musí Dawn zmeniť podobu a po výskoku sa opäť vnoriť do tieňov. Tieňohra nie je iba pre efekt, je základom logických rébusov aj enviromentálnych puzzlov, kam na prekvapenie patria aj prestrihové scény.

Compulsion Games si povedali, že skúsia skákacie pasáže spojiť s rozprávaním príbehu. V jednej scéne, v ktorej sa Kat pripravuje na vystúpenie, skáčete počas dialógu s Johnym po ich telách. Na stoličku vás vynesie chodidlo, kde si naťahuje pančuchy, odtiaľ preskočíte na stôl k popolníku a cigarete, ktorú si dáva do úst a už ste úplne hore. Scéna s rozhovorom sa podľa toho, kde sa nachádzate, posúva vpred.

Johny a Kat sú rodičia malej Didi, ale už dlhšie spolu nežijú. Didi si celým srdcom želá, aby sa dali opäť dokopy, ale vo svete dospelých to tak jednoduché nie je. Johny má na starosti upadajúci lunapark, ktorý sa Didi snaží zachrániť. Myslí si, že je zdrojom problémov, ale otec je ponorený až po uši v dlhoch a peniaze dlží nesprávnym ľuďom. 

Contrast bude rozdelená do troch aktov a jednu tretinu bude zaberať zmienený lunapark s veľkým kolotočom a pirátskou loďou. “Contrast je dospelý svet, ale dívate sa naň pohľadom dieťaťa,” ukazuje rukou na atrakcie obrovských rozmerov. “Nie je to zrovna najbezpečnejšie miesto pre malé deti.” 

Svet je pokrútený, temný a deformovaný, ale nie ponurý ako v Adamsovej rodine. Je oblečený do tmavých farieb a architektúra je silne inšpirovaná starými mestami. So svetom však niečo nie je v poriadku a nie sú to tmavé farby, tu chýba kus chodníka, tam sa ulica stáča nevedno kam. Abbott vraví, že aj na to, prečo niekde lietajú slnečníky a v domoch sú trhliny, nájdete v hre odpovede.

Hra zničenými lokalitami vymedzuje priestor, kde sa môžete pohybovať a vedľajšie úlohy zase podporujú jeho prieskum a objavovanie. Navigáciu uľahčujú svetelné zdroje, ktoré priamo ukazujú na ciele vašej cesty. A pri skákaní narazíte aj na svietiace predmety Luminaries, ktoré sú potrebné na aktiváciu mechanizmov napríklad ako kolotoča, ktorého tiene začnú oblizovať okolité budovy a vy sa tak môžete dostať ďalej. Didi sa po celý čas stará sama o seba, občas podá pomocnú ruku, keď natiahne palicu a tá vytvorí tieň, alebo sa ospravedlní, keď zavadzia v ceste.

Contrast je zaujímavá aj po zvukovej stránke, ktorú má na svedomí Wave Generation z Montrealu. Soundtrack pomáhajú dať dohromady umelci z Montrealu a na spev sa tvorcom podarilo presvedčiť jazzovú speváčku Lauru Ellis. 

Compulsion Games aktuálne dokončujú konzolové verzie Contrast, s ktorými im pomáha vydavateľ Focus Home Interactive. PC verzia je podľa slov Abbotta dokončená. Teraz si už len počkať na dátum vydania.