Para vychádzajúca mi z úst sa stala mojim jediným priateľom, ktorý ma neopustil. Spoločne so zimou, predierajúcou sa cez hrubú lyžiarsku bundu. Začína padať sneh, a to je presne tá chvíľa, kedy by som mal mať oči na stopkách. Čo najrýchlejšie si musím nájsť miesto, kde by som mohol aspoň na chvíľu uložiť svoje dobité telo na chladný matrac alebo pri troche šťastia si ohriať už mierne zapáchajúcu konzervu fazule. Pri myšlienke na jedlo sa mi okamžite ozve žalúdok a odsúhlasí tento nápad ako správny. Brodím sa snehom v hustom lese a viem, že to nebude jednoduché.

Ešte si nepripúšťam, že by som sa mohol stratiť. Obavy sú ale na mieste. Slnko sa navyše pomaly skláňa k obzoru, v pozadí som začul zavýjanie vlkov. Strasie ma, no tentoraz nie od zimy. Musím si švihnúť. Pohrabem sa trochu v ruksaku, kde mám nahádzaných kopec vecí, nájdených v chatkách pri jazere. Musím šetriť nielen drevom, ale aj papierom či zápalkami. Nabudúce už nemusím mať také šťastie a nemusím na žiadne natrafiť. A prežiť bez ohňa je nesmierne ťažké. Nielen preto, že je zdrojom neoceniteľného tepla, ktoré zohrieva skrehnuté kosti, ale aj umožní zohriať si jedlo. Verte mi, že rozdiel medzi teplou a studenou stravou je nesmierny a po dvoch dňoch na energetických tyčinkách a sušenom mäse som si pochutnal aj na horúcej fazuli a cítil sa ako na kráľovskej večeri. Sen o teple sa začína rozplývať so zapadajúcim slnkom, vyťahujem provizórnu, rukou nakreslenú mapu, otáčam sa na západ a verím, že som svoje kartografické schopnosti neprecenil a dostanem sa k osamelej chate na okraji jazera. Ak nie, je otázne, či prežijem noc v lese.

The Long Dark je survival hra z vlastného pohľadu, v ktorej sa nemusíte obávať zombíkov. Nie je v nej ani jeden. Mŕtvi ľudia sú skutočne mŕtvi a poriadne zamrznutí a často vo svojich vreckách ukrývajú niečo, čo by sa vám hodilo. Takže polovica čitateľov skáče od radosti a oslavuje, tá druhá sa obáva, čože to bude potom za výzvu. Nemajte obavy, zomrieť v The Long Dark je nesmierne jednoduché. Nielenže vám za zadkom beží svorka už teraz šialene hladných vlkov, ale vonku je mínus dvadsať, v bruchu vám vyhrávajú cigáni, zo špinavej vody cítite nevoľnosť a hentam za rohom ste si mysleli, že skok z tej malej skaly vám nemôže ublížiť. Chyba, členok opuchol, takže sa snehom brodíte omnoho pomalšie. Vybrať si smrť je náročné. Nie preto, že by ste ju museli vyhľadávať, skôr si neviete vybrať, ako ukončiť to trápenie.

Za hrou stojí menší, nezávislý tím Hinterland Studio, pre ktorý je to prvotina, no členovia majú skúseností na rozdávanie. Prácu vo veľkých spoločnostiach nechali za sebou a vrhli sa do nehostinného sveta na vlastnú päsť. Hrateľnosť The Long Dark je ale dôkazom toho, že tvorcovia tohto survival kúsku už majú čo-to za sebou a nepotrebujú pritom žiadnych nenažraných nemŕtvych. V podstate im stačí pozrieť sa z okna svojho pracoviska na Vancouver Islande a nechať sa inšpirovať kanadskou prírodou. Národné cítenie podporuje aj Raphael van Lierop (creative director), ktorý získaval bohaté skúsenosti v herných molochoch, ako UbiSoft Montreal alebo Relic. Napriek pestrým možnostiam mal zviazané ruky a nemohol pracovať na tituloch, v ktorých by bolo možné popustiť uzdu svojej fantázii a napríklad aj ukázať na obrazovkách svoju národnú hrdosť. Čuduj sa svet, The Long Road sa teší nesmiernemu záujmu aj napriek tomu, že za ním nestoja veľké mená a snaží sa skôr vrátiť v herných prvkoch k videoherným koreňom, keď nás jednotlivé dobrodružstvá nevodili za ručičku.

Inšpirácia Cestou od Cormaca McCarthyho je možno nenápadná, ale obe dielka stavajú na na tom istom a majú mnoho spoločného. The Long Dark je síce predovšetkým o prežití, bez toho by predsa hra ako taká nemala zmysel, no zároveň vsádza všetky svoje karty na exploráciu. Teda skúmanie okolia, prehľadávanie opustených príbytkov, snorenie po zákutiach lesa, hľadanie nových zdrojov a v skratke: užívanie si prostredia, prírody, ktorá znovu raz vyhrala nad namyslenými ľuďmi a ukazuje svoju krutú tvár. The Long Dark bude obsahovať aj príbehovú časť, zatiaľ nie je dokončená, no tušíme aspoň to, čo v nej nájdeme. Hlavný hrdina s typicky kanadským menom Will Mackenzie mal šťastie v nešťastí. Havaroval so svojim lietadlom v kanadskej pustine, ďaleko od civilizácie a smogu. Záchrannej akcie sa len tak skoro nedočká, geomagnetická búrka zničila všetko, čo poznáme a Will sa snaží s hŕstkou preživších vydržať čo najdlhšie a zistiť, čo sa vlastne v skutočnosti stalo. Epizodické rozprávanie nás ešte len čaká, preto sa mu nebudeme venovať hlbšie a vrhneme sa na sandboxový režim.

Zatiaľ sú dokončené dve mapy (jazero a diaľnica), ktorých výberom určíte destináciu, kde budete začínať, no medzi nimi nechýba možnosť prechádzania. Oddelenie nahrávacou obrazovkou vôbec nevadí, otvorený svet v každej lokácii ponúka dostatok priestoru na poctivé skúmanie každého zákutia a prehľadáte aj ten najposlednejší roh v tej najzapadnutejšej chatrči. Z vlastného pohľadu sledujete snehom zaviatu krajinu a plynulo meniace sa počasie vám nedá mnoho príležitostí na romantické prechádzky za jasných slnečných lúčov. Survival hranie je zábavné aj napriek tomu, že bojovať budete vlastne inak ako v konkurenčných akciách z vlastného pohľadu. The Long Dark je vhodnejšie charakterizovať ako adventúrenie, prežívanie dobrodružstva – aj keď sa vám do rúk dostane nôž, sekera alebo dokonca aj lovecká puška. Rozdiel je v tom, že nožom budete skôr otvárať plechovky (kým nenájdete otvárač, ktorému sa potešíte ako najlepšiemu darčeku na Vianoce) alebo porciovať uhynutú zver (jelene, zajace), sekerou zas rúbať drevo a puška, tak tou sa zo začiatku do ničoho netrafíte a najskôr vám len zavadzia v obmedzenom inventári.

Ono nie je jednoduché napchať do batohu všetko, čo počas svojho putovania nájdete a verte, že každá drobnosť má svoju váhu. Skutočnú v kilogramoch i významovo pre vás do budúcnosti. Rôzne konzervy s jedlom (tuniak, fazuľa, sóda) síce nezaručujú pestrý jedálny lístok, ale nezahodíte ani rôzne tyčinky. Najväčšiu radosť budete mať z ulovenej ryby či spomínanej lesnej zveri. Aby ste si mohli daný pokrm vychutnať, je potrebné ho tepelne upraviť. Oheň síce môžete založiť aj vonku, no vždy pôjde až o extrémne krajný prípad. V usadlostiach nájdete kachle, avšak to ešte víťazstvom nie je. Musíte si zaobstarať niečo, čím oheň zapálite (zápalky, zapaľovač, vonku za jasného svetla dokonca lupou), čo zapálite (noviny, triesky) a aké palivo použijete (druh dreva s rôznym časovým limitom horenia). Ak máte poruke akcelerátor, rozhoria sa plamienky skôr. Lenže to sa vám nemusí na začiatku podariť a svoj skill so zakladaním ohňa zvyšujete úspešným podpaľačstvom. Verte, že zápaliek nenájdete stovky a každú zbytočne minutú, keď sa vám nepodarí rozdúchať oheň, oľutujete.

Na všetky herné princípy prichádzate postupne, skúšaním, nik vás nevodí za ručičku a nepredvádza riešenie rôznych situácií v tutoriáloch. Staráte sa nielen o svoje celkové zdravie vyjadrené percentami, ale zároveň minimalizujete úroveň hladu, smädu, únavy či chladu. Zahynúť je jednoduché a všetky činnosti spotrebujú určitú hodnotu kalórií, bez ktorých sa nikam nepohnete. Časom prídete na správne kombinácie, zistíte kedy a čo jesť, aby ste zasýtili žalúdok, ale aj získali potrebné kalórie a zbytočne neplytvali. Každé jedlo vám dá čosi iné a netreba zabúdať ani na postupné kazenie sa potravín. Neskôr si začnete všímať aj iné indikátory signalizujúce vplyv prostredia na vašu postavu. To ako človek dýcha, akou rýchlosťou sa pohybuje. Ak prekročíte nosnosť, hrdina neostane stáť na mieste, ako to už býva zvykom v iných hrách, ale tempo napredovania výrazne poklesne a riziko zranenia (oh, tie prekliate členky a kolená – možno poznáte zo skutočného života) sa zas zvýši. Nehovoriac o vplyve počasia.

Vybrať si práve prebiehajúcu nočnú hodinu a zvoliť polnoc ako vhodný čas na prechádzku je samovražda a spravíte to len z nováčikovskej nerozvážnosti. Nielenže bude vonku tma ako v rohu (ak máte lampáš alebo svetlice, problém sa vyrieši, no nesvietia večne), ale teplota je i za jasnej a bezveternej oblohy neskutočne mrazivá, dosahuje mínus desiatky stupňov. A to vašej pleti nerobí príliš dobre. Sledovať zmeny počasia budete neustále. Ak sa začne dvíhať vietor, nie je to nikdy dobré znamenie. Môže síce ustúpiť, ale taktiež sa spustiť s ešte silnejšou intenzitou, priniesť husté sneženie či nebodaj mrazivú hmlu, kedy si vidíte maximálne tak na špičku svojho vlastného nosa. Nie, žiadna mapa s ukazovateľom, kde sa práve nachádzate a kde vás čo čaká, tu nie je. Pekne si nejakú nakreslite alebo nájdite na internete, pokojne si ju môžete vytlačiť a zapisovať do nej poznámky. Budete to potrebovať a so zapálenou sviečkou to v noci dostane poriadne grády.

Základnou myšlienkou sandboxu je prežiť čo najdlhšie. To sa vám nepodarí bez obliekania do teplých vecí. Teplé ponožky, hrubé "spoďáre" a čiapka sú povinnosť. Keďže sa časom a činnosťami ničia, musíte ich opravovať, prípadne využívať zdroje prírody v podobe kožušín. Ide to, ale znovu si užijete svoje, kým na všetko prídete. Preniknete do znalosti opravovania predmetov i ošatenia (desiatky druhov), začnete ukladať pasce na zajace, naháňať jelene do náručia vlčej svorky, ktorá sa nasýti, ale možno vám niečo aj nechá a bez námahy máte o jedlo postarané. Apropo, vlk: hnusný zver, ktorého síce vystraší napríklad zapálená svetlica, no ak si zvolíte strednú alebo ťažkú obtiažnosť, pôjde po krku aj vám. Stret s ním sa zväčša rovná smrti. Neumlátite ho svojimi skrehnutými pästičkami. Zranenia je možné ošetriť, obviazať, dezinfikovať, ale často to nestihnete. A keby sa vám to aj darilo, pozor na pitie vody z roztopeného snehu, pretože môže byť infikovaná... treba ju ešte raz prevariť, no na to potrebujete plameň a na ten zas drevo. Narúbete si ho vonku kdekoľvek, to áno, ale máte sekeru, aby vám to netrvalo večnosť? A vlastne aj energiu?

Hra nepoužíva žiadny moderný engine a nesnaží sa vyzerať fotorealisticky. Práve to jej dáva už v ranej verzii podmanivý look a necháva pracovať aj hráčovu fantáziu. Ani raz nám nevadili rovnaké stromy (pestrosť by, samozrejme, nevadila, no uvedomíte si to až spätne pri hľadaní chybičiek krásy) alebo podivne animované zvieratá. Čert to ber, vyzerá to úchvatne kvôli jednému krásnemu faktu: je to nakreslené so srdcom a cítite, že takto to možno vyzerá v tej divočine. O to lepšie je ozvučenie, respektíve ruchy prírody. Hlavný hrdina raz za čas prehodí naučenú vetu o tom, čo ho trápi, ale vnímate skôr vietor, zvuky okolo vás, kroky po čerstvo napadanom snehu. Celé je to často zabalené do až bizarne hlučného ticha. Je to také krásne prozaické a fantázia vám pracuje naplno, necháte sa poľahky opantať a uniesť tam - za obrazovku.

Boj o prežitie v The Long Dark dáva svojim konkurentom takú poriadnu otcovskú, až im, slovami klasika, sopeľ vyreže na krku opačný závit. Je to skvele hrateľné, dômyselne spracované a postavené na atmosfére. Bez zombíkov a zbytočne vystrieľaných stoviek až tisícok nábojníc. Alfa verzia obstála na výbornú a do hry sa podľa nás už teraz oplatí investovať. Len si potom dajte pozor, toto nie je nič pre "čajíčkov" a oslavovať úvodných 5 prežitých dní istotne nebudete pri prvom hraní. Ani pri druhom, treťom... The Long Dark necháva hráča napísať si svoj vlastný príbeh boja o prežitie. A je to sakramentsky dobré čítanie.