Nestáva sa v hernom biznise často, že vzkriesenie nejakej klasickej značky dopadne na výbornú. Dupľom nie, ak takáto klasika spí 20 rokov. Pôvodný Shadow Warrior vyšiel v zlatej a ešte stále ranej ére FPS žánru, kedy sa formovali jednotlivé výrazové prostriedky. V roku 2013 sa hra dočkala moderného remakeu od poľských Flying Wild Hog, ktorí sa predtým slušne uviedli akciou zo starej školy Hard Reset. A už v októbri nám prinesú svoje pokračovanie Shadow Warriora, kde sa ale vzdialia nielen od pôvodnej legendy, ale sčasti aj svojho moderného prepracovania. My sme si zahrali zhruba polhodinu z hry a musím sa priznať, že to bola naozaj parádna krvavá jazda.

Už prvý dotyk s hrou ale jasne naznačil, že kým brutalita zostáva, niektoré ďalšie veci sa výrazne menia. Hrateľná ukážka totiž nezačínala žiadnym nahrávaním či výberom misie, začínala na rozsiahlom priestore s niekoľkými rôznymi NPC postavičkami, ktorý fungoval ako základný hub, v ktorom sme s týmito postavami mohli interagovať, kupovať si zbrane a vyberať si questy od zadávateľa. Shadow Warrior 2 je stále akciou, no tento element si prepožičal z RPG. Dostanete nejakú úlohu, rozhodnete sa ju splniť a idete na to. Buď sadnete za volant a preveziete sa, alebo sa tam môžete neskôr teleportovať, čo vás naučí nová čarodejnica. A toto nebude jediná veľká zmena, ktorú hra prinesie.

Oproti predchádzajúcej časti sa poriadne rozrastie herný koncept. Hru môžete hrať v singleplayerovej kampani sami, no ponúkne aj kooperáciu v kampani pre štyroch hráčov, na čo je hra po novom aj priamo stavaná. Každý z hráčov pritom v príbehu sám seba vníma ako Lo Wanga, hlavného hrdinu. Ostatných vidíte ako anonymných ninjov, ktorí vám pri hraní pomáhajú. Na Gamescome sme si ale vyskúšali hru len sami, bez ostatných hráčov. Možno je vtedy trošku ťažšia, no inak nijako neprekáža, že ste sa do nej pustili sólo a nie s ostatnými hráčmi. Autori pôvodne uvažovali o tom, že by každú postavu spravili samostatne a dali im rôzne schopnosti, no neskôr od toho upustili.

Ďalšou veľkou zmenou v prípade hry je stavba jednotlivých levelov, do ktorých sa dostanete. Tie sú po novom náhodne generované, no nie tak úplne. Autori pripravili základné kúsky máp tak, aby ponúkali čo najzaujímavejší dizajn. Taktiež nastavili základné pravidlá toho, akým spôsobom má generovanie fungovať. No je už na hre samotnej, ako tieto základné kúsky poskladá do finálnej mapy, kde sa nachádza vaša úloha. Tá istá misia tak vždy môže byť na inej mape, no prostredie bude známe a možno aj niektoré jeho prvky.

Mapy sú teraz navyše oveľa väčšie a menej priamočiare. Ak mám byť úprimný, nie som veľký fanúšik nejakých šípok, ktoré majú ukazovať smer. Takže som ich v hre na minimape ignoroval. Po chvíli hrania som sa však stratil a na správnu cestu k cieľu ma musel naviesť jeden z vývojárov. A zdá sa, že sa autori chcú zviezť na vlne, ktorá do hier preniká v niekoľkých posledných rokoch. Aj Shadow Warrior 2 ponúkne výrazne rozšírenú vertikálnu hrateľnosť a úrovne sú tak rozsiahle nielen rozlohou, ale aj výškou a členitosťou. Tomu tvorcovia prispôsobili aj niektoré nové mechanizmy. Lo Wang teraz dokáže loziť po stenách, používať dvojskok, no a v leveloch nájdete rozmiestnené napríklad aj teleporty, ktoré vás dostanú niekam vyššie.

Je to zaujímavý krok z hľadiska dizajnu a pre hráčov predchádzajúcej hry to môže byť trošku šok. Vracia sa z nej mnoho známych elementov, no tieto nové celkový ráz hry výrazne menia a kvôli tomu je rozdielna aj hrateľnosť. Ako prvé vás pravdepodobne nenapadne, že je váš cieľ 3 teleporty od vás smerom nahor. Môžete sa tam skúsiť vybrať aj „manuálne“, no vtedy musíte počítať s výrazne silnejším odporom zo strany nepriateľov. Zároveň ale širšie levely umožňujú viac taktických možností. V jednotke vás hra uzavrela pokojne aj do uličky proti výraznej presile. Teraz na vás môžu nepriatelia útočiť zo širšieho priestoru, no to isté vám dokáže aj pomôcť.

Svet dvojky je rozhodne veľmi zaujímavý a mieša sa v ňom démonický a reálny svet. Prelínajú sa súčasne a ich výsledkom sú naozaj podivné kúty, ale aj stvorenia. Nie je tak nič nečakané, že sa môžete z japonsky štylizovanej záhrady dostať do akoby kybernetického prostredia plného robotických nepriateľov, ktorých ale kúskujete katanou a oni na vás útočia podobne. Má to ale svoj štýl a vytvára to fajn vizuálny dojem, aj keď si na tieto mixy možno bude treba chvíľku zvykať.

Teraz ale k tomu najdôležitejšiemu: akcia je rýchla, poriadne krvavá a najmä zábavná. Presekávate a prestrieľavate sa desiatkami nepriateľov, ktorí sú naozaj pestrí a vedia vám dať aj poriadne zabrať. A pri tom všetkom využívate hlavne viac ako 70 zbraní, ktoré ale pokojne môžete mať pri sebe. Je to naozaj úctyhodné číslo a dizajn minimálne tých, ktoré som si mohol vyskúšať, bol naozaj skvelý a nápaditý, pričom mali svoj význam aj po stránke herného dizajnu. Je tu, samozrejme, veľa variácií na ten istý typ, ako katana, brokovnica, SMG a podobne. Vracia sa niekoľko kúskov z prvej časti a pribudlo veľa nových, napríklad Sawkatana, čo je mix katany a motorovej píly, ktorý vám umožní efektne a efektívne porciovať nepriateľov.

Niektoré zbrane sú vybavené aj elementom. Videli sme štvoricu oheň, ľad, toxicita a elektrina. Okrem bežného poškodenia tak zbraň spôsobuje aj špeciálne poškodenie a je extrémne efektívna proti nepriateľom, ktorí majú na daný element slabosť. Takže aj pri nich si musíte najskôr všimnúť to, či nejakú slabosť nemajú. Pomocou je v tomto prípade aj prostredie, v ktorom sú často sudy a aj iné pasce, ktoré môžete využiť. Napríklad tak môžete partiu na oheň citlivých ninjov odpáliť pomocou sudov.

Z predchádzajúcej časti sa vracajú aj špeciálne schopnosti vašej postavy, takže v závislosti od tlačidla a pohybu dokážete spraviť nejaké pekné kombo a napríklad zaútočiť Sawkatanou v kruhu okolo seba. Okrem lekárničiek sa navyše liečite špeciálnou schopnosťou rovnako ako v jednotke. A taktiež sa vracia aj levelovanie postavy a vašich schopností. Výrazne vyššie množstvo zbraní ale so sebou prináša aj obrovskú variabilitu pri používaní ich špeciálnych schopností.

Čo sa týka technickej stránky, vzhľadom na dátum vydania v októbri sa zdá, že už autori nejaké veľké pokroky s hrou neodkážu spraviť. Na druhej strane vôbec nevyzerá zle a hýbala sa taktiež veľmi slušne. Otázne ale je, na akej PC zostave sme ju skúšali. Stroj strednej triedy to určite nebol. Prostredia sú však naozaj bohaté na detaily a aj na efekty, hra vyzerá veľmi príjemne a nesekala ani v momentoch, keď krv striekala všade navôkol a okolo nás lietali končatiny. Rovnako fajn je aj zvuk a hudba, dabing je rovnaký ako v prvej časti s niekoľkými novými postavami. Autori mi na mieste nevedeli povedať, či sa v nejakej podobe vráti aj skladba The Touch.

Shadow Warrior 2 si zachoval aj humor prvej časti. Nie inteligentný humor, ale poriadne prízemný a možno aj prvoplánový, no v rámci hry funguje. Preto sa ani nebudete diviť, keď sa celý level ženiete cez nepriateľov za tajomnou relikviou, otvoríte truhlicu a tam nájdete démonický penis. A keďže hra ponúkne viac ako 70 misií, určite v nej bude veľmi veľa priestoru na podobné vtipy, ktorými autori trošku okorenili zábavnú akciu zo starej školy tonou naozaj rôznorodých a občas aj strelených zbraní.