Tie dialógy pred a po zadaní úlohy pretrpíme radi, a to napriek tomu, že zdržujú od samotnej akcie. Sú vtipné, hoci vulgárnym spôsobom, smiechu sme neraz neubránili. No akonáhle sa to skončí, nastupuje akcia. Vyberiete si misiu, teleportujete sa na miesto určenia a bežíte za šípkou. A len tak medzi rečou rozdávate rany a mierite na všetko, čo sa pohne. Roztomilé zajačiky sú povolenou stratou a nikdy predsa neviete, či nevytiahnu zo svojho bieleho kožúška raketomet. Hoci tu nájdete desiatky zbraní a do inventáru ich nahádžete všetky, rýchly výber je obmedzený na osem kúskov. Nájdete tu takmer všetko: od kontaktných zbraní (veľká katana, motorová píla, jednoručné katany…) cez tie projektilové (uzi, brokovnica, luk) až po magické kúsky s pekelnou vizážou. Ponuka je dostatočne pestrá.

Aby toho nebolo málo, cestou zbierate z rozporciovaných nepriateľov gemy, ktoré vkladáte do vybraných zbraní a tým zlepšujete ich vlastnosti. Väčšie poškodenia, automatické pridanie zdravia alebo chi po zabití, zrýchlené nabíjanie, vyššia šanca na kritický zásah, extra poškodenie pre vybraný typ nepriateľov, špecifické bonusy v rôznych elementoch (oheň, elektrina…) - nenápadne sa dostávame k Diablovi z vlastného pohľadu alebo Borderlands. Nechýba ani upgrade brnenia, rozdeľovaní skill bodov do sekundárnych schopností reprezentovaných kartičkami a aby sa to ešte viac zamotalo, niektorí nepriatelia sú imúnni voči vybraným elementom. Ak bude veľmi zle, je tu mágia a odhodíte protivníka tlakovou vlnou, zo zeme vyrazia ostne či spustíte červený berserk mód. Zrazu sa arkádová akcia rozrástla do gigantických rozmerov.

Pozitívne však je, že k vylepšeniam nemusíte siahnuť bezprostredne po ich získaní a prím hrá stále samotná akcia. Sami si nájdete svojich miláčikov, ktorých budete používať vždy, keď sa bude dať a postupne zlepšujete ich vlastnosti. Gemy môžete zo zbraní vyberať a znovu prerozdeľovať. Kým vám zúrivé besnenie po mape nejde a budete sa snažiť kryť alebo nebodaj ísť na nepriateľov prísne takticky, nebude vám to nič platné. Bez potrebného postrehu a presnej mušky vás ostatní rozsekajú na márne kúsky. To všetko, čo na vás útočí, sa nedá popísať ani s poriadne bujnou fantáziou, ale takmer každé zabitie je komentované. Nielen Wangom, ale i vami, ako si tak náležite užívate jatky na obrazovke a voláte po bližšom zoznámení s motorovkou Anežkou. Áno, po dlhom čase sme sa platonicky zamilovali do používaných zbraní.

Technicky hre niet čo vytknúť. Ak teda odhliadneme od možno dlhšieho nahrávaní úrovne. Vyzerá to dobre, hoci na elitu to po grafickej stránke, samozrejme, nemá, znie to ešte lepšie (béčkovú hudbu dopĺňa znovu famózny dabing), tak čo chcieť viac? Zničiteľné prostredie by bolo vynikajúce, fotorealistické textúry taktiež, ale to nie je ten skutočný dôvod, prečo je Shadow Warrior úspešný. Ani to vlastne nepotrebuje. Máme tu detailami prekypujúce mapy situované do rôznych štýlov. Každá misia, okrem príbehovo orientovaných, má náhodne generované prostredie, usporiadanie, výskyt, početnosť a typy nepriateľov či poveternostné podmienky. Síce vám je jedno, či svieti slnko alebo prší, no postupom času začne byť prostredie jednotvárne, príliš sa opakujúce. Trpí tým predovšetkým dizajn samotných úrovní.

Postupom času sa aj spočiatku originálne svety stanú generickými. Chýbala nám v nich väčšia rozmanitosť - nie úrovní ako takých, ale v zastúpení väčšieho množstva ústredných motívov. Do Shadow Warriora 2 by sa nám hodilo viac svetov. Je to iné, keď vojnová akcia čerpá len z jedného prostredia, avšak aj tam musíme nájsť niekoľko zapamätateľných miest, inak nám prostredie pripadá fádne. Shadow Warrior 2 sa zasekáva práve na tom, že sa paradoxne bojí popustiť uzdu fantázie do ešte šialenejších sfér.

Podpora viacerých hráčov je prítomná vo forme kooperatívneho multiplayeru. Môžete sprístupniť svoj postup hrou ostatným alebo sa naopak pripojíte do rozohranej fázy konkrétnej misie. Skupinové mordovanie znásobuje zábavnosť, avšak aj celkovú náročnosť, takže nepriatelia sú silnejší, odolnejší, je ich viac a podobne. Je len škoda, že klasická kompetitívna forma multiplayeru sa do Shadow Warriora nevošla. Hrou môžete doslova prefrčať za približne desať hodín, no stačí pritlačiť na obťažnosti, plniť všetky sekundárne úlohy, prihlasovať sa do multiplayeru alebo jednoducho zvoliť New Game+ a rozohrať to znovu s nabúchaným borcom.

Čo by sme subjektívne Shadow Warriorovi 2 mohli ešte vytknúť, je mierne zahltenie obrovským množstvom gemov. Síce ich môžete kombinovať a uľaviť inventáru, no filtrovanie a celý systém užívateľského rozhrania by si zaslúžili prehľadnejšiu formu. V menu síce nájdete všetko, no cesta k tomu a hľadanie je ťažkopádnejšie. Zároveň je pridanie RPG prvkov pre milovníkov priamočiarej akcie mierne rušivým elementom a oproti predchodcovi tak spoločne s generickým prostredím nedokáže plnohodnotne ukázať nostalgickú akciu v celej svojej kráse. Súboje s bossmi boli niekedy až príliš zdĺhavé a zisťovanie voči čomu je imúnny, nie je vždy počas boja najjednoduchšie, keďže je zobrazené malým textom po namierení na protivníka. A, samozrejme, Kamiko nie je Hojima, no nám ženský element v Loovom tele nevadil.

Napriek vyššie uvedenému sme sa nesmierne bavili. Spočiatku bola obťažnosť výzvou, no s vylepšeným arzenálom sa postupne začala strácať. Arkádový štýl je však presne to, čo nám vo FPS hrách chýbalo. Neustály pohyb, presná muška a postreh je základom úspechu a ak to nejde, treba naštartovať motorovku a mäsiarčina môže začať. Shadow Warrior 2 je predovšetkým arkádová prestrelka útočiaca na tie najzákladnejšie pudy akčnosti. Robí to vynikajúco, navyše ich rozumne dopĺňa o rozšírenia v podobe RPG prvkov, pričom nestráca nič na svojej bujarosti.