Od nového pokračovania core série Pokémonov sme očakávali veľa, no hlavne sme dúfali, že vyjde ešte tento rok. Nakoniec sa ho dočkáme až niekedy v roku 2019, no tento rok fanúšikovia značky nebudú ukrátení. Jedna drobná mobilní hra už vyšla a na ceste je hneď dvojica jesenných titulov – Pokémon Let’s Go, Pikachu! a Let’s Go, Eevee!. My sme mali možnosť zahrať si na Nintendo Post E3 prezentácii Pikachu verziu, ku ktorej sme pred samotným hraním dostali aj prezentáciu o tom, čo vlastne plná verzia ponúkne.

Možno to už viete, no ak nie, dvojica nových hier je akýmsi soft rebootom. Sú inšpirované klasikou Pokémon Yellow, no tiež mobilným hitom Pokémon Go. Zavedie vás do pôvodného Kanto regiónu a predstaví pôvodných 151 Pokémonov, číže je jasné, že chcú autori osloviť nové publikum, na ktoré nemôžu hneď vystreliť všetkých tých viac ako 700 stvorení, z ktorých niektoré už majú naozaj nie práve najzaujímavejší dizajn (pozerám sa na teba, Chandelure). Navyše hra obsahuje aj množstvo odkazov na prvú sériu anime, či je to sestrička Joy, Brock ako líder telocvične, alebo to, že Pikachu a Eevee nie sú v pokéballoch, ale cestujú s hráčom na ramene/hlave (a rovnako do boja nejdú z pokéballu). Môžete si vybrať aj ďalšieho Pokémona, ktorý vás bude nasledovať. Ak to je napríklad Onyx, tak na ňom po svete jazdíte. Dokonca je tu odkaz na to, že svetelný rok nie je jednotka času, ale vzdialenosti.

Zároveň sú tu veci, v ktorých sa hry od svojich predchodcov úplne dištancujú. Či sú to herné mechaniky, alebo aj drobnosti ako rivalita. Ani tu totiž nebude chýbať váš rival, no nie je ako Ash a Gary. Rival v hre vám vie aj pomôcť, napríklad vám dáva tipy pre hranie, či vám dokonca daruje nejaké predmety, čo je úplne iný prístup, než ponúkali príbehy v minulosti. Pomôcť vám môže ale aj váš vlastný Pokémon a napríklad Pikachu vám svojím chvostom naznačuje prítomnosť skrytého predmetu vo svete.

Demo, ktoré sme si mohli zahrať, nás zaviedlo do oblasti nazvanej Viridian Forest, ktorú fanúšikovia série určite poznajú, no tu už vyzerá trošku inak. Les je hustý, obývaný divokými Pokémonmi, no nájdete tam aj trénerov. Umiestnenie Pokémonov v hre je náhodné, navyše môžete naraziť aj na unikátnych Pokémonov, čo sa nám, bohužiaľ, nepodarilo (aj keď pár zahraničných novinárov sa mohlo tešiť aj z tohto).

Možno to bol len zámer dema, no Viridian Forest bol naozaj husto obývaný divokými Pokémonmi a hráči sa museli trošku snažiť, aby sa vyhli častým stretom. Ak stretnete divokého Pokémona, máte na výber, či sa pustíte do chytania, alebo sa pokúsite ujsť. Oproti core sérii tu prichádza jedna obrovská zmena, ktorou je to, že s divokými Pokémonmi nebojujete, ale rovno ich chytáte. To je práve vplyv úspešného Pokémon Go. Pričom aj samotné mechanizmy chytania divokých Pokémonov sú veľmi podobné – ide hlavne o načasovanie a náročnosť samotného Pokémona, ktorý stojí pred vami.

Časovanie a aj náročnosť sú spracované formou kruhu. Jeho farba znázorňuje náročnosť chytenia Pokémona a jeho zmenšovanie sa je zas časovanie. Treba pritom pokéball hodiť vtedy, keď sa kruhy prekrývajú. Ak nie, Pokémona nemusíte chytiť a to pre vás znamená hlavne stratu pokéballu. Nič strašné, teda aspoň v novinárskom deme, kde tých lôpt bolo veľa. Uvidíme, ako to bude v reálnej hre pri vydaní. Máte však možnosť svoje šance na chytenie zvýšiť. Napríklad môžete použiť ultra loptu, ktorých bude v hre ale podstatne menej. Prípadne môžete využiť iné predmety z inventára, napríklad ovocie, vďaka ktorému sa stane daný Pokémon priateľský, teda jednoduchší na chytenie.

Po chytené Pokémona získavate skúsenostné body, ktoré sa prenášajú do levelovania a tiež postupného odomykania nových útokov, keďže aj taký Charmander musí najskôr získať svoje ohnivé útoky. A aby toho zjednodušovania nebolo málo, tak chytaním Pokémonov sa vám leveluje kompletná zostava vašich Pokémonov, aj keď sa len váľajú v pokéballoch. O súboje ale nie ste ochudobnení a tie prebiehajú ako s voľne pobehujúcimi trénermi, tak aj v telocvičniach, ktoré teraz viac pripomínajú štadióny a to aj tým, že sa tam mení prostredie.

Tieto súboje sú spracované v klasickom štýle, teda na jednotlivé ťahy oboch strán, pričom máte na výber ponuku útokov, ktoré ale nie sú neobmedzené, taktiež život a aj energiu. Môžete tiež vymeniť Pokémona, alebo siahnuť do inventára. Takže v tejto oblasti sa oproti predchodcom veľa nezmenilo, ale prezentácia súbojov je viac dynamická, čo sa týka kamery a podobne, takže to celé pôsobí viac akčne, aj keď je princíp stále rovnaký. Navyše to nevyzerá ako niečo, čo by sa do finálneho vydania ešte malo zmeniť, takže súboje asi zostanú po starom, čo je však len a len dobre.

Hru je možné hrať aj v kooperácii, čo sme si však, bohužiaľ, nemohli vyskúšať, no vyzvedali sme o nej viac od samotných vývojárov a ľudí z Nintenda. Bohužiaľ, správy neboli práve najpozitívnejšie. Aj keď v hre kooperácia je, nebudete môcť celú hru prejsť kooperatívne, ale len niektoré pasáže. Spomínaný Viridian Forest napríklad kooperáciu umožňoval a táto možnosť je vždy naznačená ikonkou dvoch postáv v pravom spodnom rohu obrazovky. Zatiaľ nám ale nikto nemohol detailne povedať, aké konkrétne obmedzenia tu budú, no pravdepodobne budú dôležité príbehové časti určené len pre jedného hráča.

Hra ponúkne tri rôzne ovládacie schémy. Budete môcť hrať tradične tlačidlami Joy-Conov/Pro ovládača, ak nie ste na pohybové ovládanie. Alebo zoberiete do ruky len jeden Joy-Con a budete ho používať na ovládanie postavy a pohybom budete hádzať lopty. Prípadne rovno siahnete po Pokéball Plus ovládači, ktorý má tvar pokéballu a je na ňom jedna malá páčka (na ovládanie pohybu a výber), ktorá zároveň funguje po stlačení ako tlačidlo. Na vrchnej strane je ešte jedno tlačidlo a to je všetko. Pokéball sa na ruku dáva okolo zápästia a ešte sa prichytí o prstenník, aby vám pri hádzaní nevypadol z ruky. Ovládanie ním je intuitívne, len si musíte ustrážiť, aby ste červenú stranu mali hore. Navyše obsahuje aj svetelné a zvukové efekty, vibrácie a v každom je Mew, ktorého takouto cestou do hry jednoducho získate. Môžete si doň ale vložiť aj iného Pokémona, ktorého chodením levelujete, keďže takto zbiera skúsenosti. Po zatrasení sa vám ozve z reproduktora.

Čo ma na deme potešilo, je množstvo rôznych detailov. Je jasné, že s hrou autori mieria na iné a nové publikum, tak veľa vecí zjednodušili a určite to nebude po chuti mnohým hráčom core série, no tých detailov tu zas zakomponovali mnoho. Niektoré som už načrtol vyššie, ale lepšie je spracovaná napríklad aj veľkosť Pokémonov, kde už vidíte realistický pomer. Rôzne druhy „trblietok“ vám taktiež naznačujú, či je pred vami malá, alebo veľká verzia daného Pokémona, ktoré sú viac unikátne. A keď čakáte so svojimi Pokémonmi v centre na vyliečenie, môžete si všimnúť, že deti v čakárni hrajú na Switchoch.

A aj keď je dvojica nových Pokémon Let’s Go hier spracovaná naozaj slušne, zabaví a ponúka peknú grafiku, môže to mať pri niektorých hráčoch ťažké. Najmä pri core hráčoch, ktorí na hru môžu pozerať cez prsty kvôli zjednodušeniam. Navyše do roka vyjde veľká Pokémon hra a niektorí sa možno rozhodnú počkať. Je tu však veľká šanca nájsť si nové publikum, ktoré na Switchi určite bude. Treba to ale doplniť zaujímavým obsahom vo zvyšku hry a vyladiť aj drobnosti, ako napríklad transfer z Pokémon Go, aby nekazil balans a dojem kvôli hráčom s nečestne nafarmenými Pokémonmi.