Séria Pokémon je tradične rezervovaná pre handheldy Nintendo, ako Gameboy, DS či 3DS. Ale Switch je v kurze a kým príde plnohodnotný diel, núka sa zaujímavý dvojtitul inšpirovaný ošiaľom roka 2016, keď fičal Pokémon Go a pomocou AR sme chytali Pokémonov na pláži, v nákupnom centre či na kúpalisku.

Novinka leží niekde uprostred medzi novým prúdom a pôvodnou sériou, ktorú niektorí milujú aj dvadsať rokov. Veteráni budú hľadať čo najviac klasických prvkov a spočiatku škrípať zubami nad novými, pomerne zjednodušujúcimi princípmi. Pre nováčikov a hráčov ochotných experimentovať so vzorcom Pokémonov prinesie novinka viac zábavy, minimálne v prvých 15 hodinách, lebo každá formula sa raz zunuje a tentokrát môže byť hra premenlivá, podľa miery výziev i lokalít.

Do príbehu sa veľa neinvestovalo, čo je možno škoda po dvojici Sun/Moon a jej Ultra verziách. Vystačiť si musíme s chlapcom, ktorý dozrel do veku, aby sa mohol začať túlať po svete, chytať Pokémonov a ísť ďaleko od domova len preto, aby našiel čoraz vzácnejšie druhy. Na začiatku si zvolíte a pomenujete aj jeho súputníka, azda dobrého kamoša s podobným cieľom, vandruje po svete a občas na neho narazíte, aby ste si zmerali sily, dostali rady alebo mu venovali dobrý predmet. Ale rivali sa vo svete nájdu – hneď v druhom meste sa objavujú nadupaní členovia Teamu Rocket, ktorý pátra po niečom cennom, vykopáva vzácne fosílie a posiela na vás viacerých bojovníkov. Je tu aj elitná štvorka a podľa očakávaní chodíte do miest, porážate šéfov telocviční, aby ste získali všetky odznaky a mohli postúpiť na víťaznú cestu.

Samotný svet Kanto sa vrátil z éry Pokémon Red, Blue a Yellow, pre ostrieľaných borcov budú niektoré mestá či lokality povedomé. A pre všetkých ostatných je tu dobrá správa: Kanto sa inšpiroval v Japonsku a všetko pôsobí prirodzene. Pritom prvý pohľad na svetovú mapu je trošku klamlivý, máte pocit, že je tu iba pár miest a ciest medzi nimi, no keď začnete reálne hrať, nebudete mať pochybnosti o rozsahu. Ani sa netreba nádejať, že rýchlo sfúknete všetky telocvične. Hoci sa opticky zdá, že prvé dve-tri mestá hravo zvládnete a pustíte sa do zvyšku mapy, prituhne obtiažnosť, niektoré miesta sú nedostupné alebo dorazíte na križovatku a prechod sa už spomalí. Je radosť objavovať svet a jednotlivé lokality sú rôzne prepojené – na mape sú mestá, jaskyne a nesúrodé čísla ciest. Keď začnete putovať, objavíte isté typy prekážok, ktoré si pýtajú špeciálne ťahy Pokémonov (zosekať strom) a tie získate postupne. Do istého mesta sa napríklad snažíte dostať cez tunel alebo inde chrápe veľký Pokémon, skúsite ísť naokolo. Dokonca dostanete občas možnosť vybrať si z dvoch ciest – hra však rešpektuje váš dosiahnutý level, aby ste nedostali šok z útokov Pokémonov o 20 levelov vyšších.

Najväčšia zmena dorazila pri mechanizme chytania so štýlom Pokémon Go. Hrdina putuje po svete, keď vidí behať Pokémona, môže sa za ním rozbehnúť (i vice versa) a štartuje sekvencia chytania. Má povahu jasnej minihry, kde hádžete Pokéball po druhoch a sledujete zmenšujúci sa kruh. Ak je zelený, chytanie je ľahké. Ak žltý-oranžový, ťažšie – červená farba značí ťažko lapateľný druh. Pokémona môžete podplatiť predmetom, aby sa kruh mohol zmeniť na inú farbu alebo bol povoľnejší či menej divoký. Alebo môžete využiť kvalitnejšiu Pokéball – okrem základného druhu aj Ultra či Great Niektoré druhy sú drzé a skáču  vám po displeji, vtedy sa snažíte natočiť Switch či ovládač správnym smerom, aby vám nezdúchol. Keď hodíte guľu správnym smerom (a Pokémon neuskočí), objaví sa hodnotenie chytania (Good až Excellent). Ani Excellent nie je zárukou úspechu, po chvíli tikania sa môže z gule vymaniť a chytáte ho od začiatku. Isté druhy nechytíte ani na päť ráz, zväčša zdrhnú. Happy-end je, ak guľa svieti nazeleno, tiká a máte ho!

Chytanie je jeden z esenciálnych zdrojov zisku skúseností. Za chytenie získa celá aktuálna partia šestice Pokémonov. Levelovať sa teda dá iba chodením po svete, získavaním Pokémonov a skúsenosti za proces chytania. Nikdy neviete, na koho narazíte, zóny majú vyhradené levely, napríklad 13 až 18. Občas vidíte na mape či chytáte Pokémona v modrom kruhu (krpatý, asi s menším levelom) alebo v červenom (divoký, šanca na vyšší level). Ostatní sú ako ruleta / nikdy neviete, akého dostanete. A pozor! Ani to, že dostanete druh s vysokým levelom negarantuje aj veľa skúseností. Zväčša sú obrovské porcie za debut (chytíte nový druh do Pokédexu) alebo za obzvlášť ťažký kúsok. Inokedy sa moríte dve minútky a príde sotva 100 exp.

Chytanie využíva celý svet. Cesty medzi mestečkami alebo jaskyne sú ideálne pre dlhé grindovanie, kedy sa snažíte zlepšiť celú zostavu naraz. Osobne levelujem šesticu, vymením ju za inú a grindujem ďalej. Netreba sa báť pustiť nejakého Pokémona preč aj dobrovoľne, lebo chytanie vyžiera zásoby. Pokéball stojí 100 peniažkov a hoci neskôr sa odmeny štverajú na tisíce, ak máte minúť 4-5 gúľ na priemerný typ, ktorý vám dá málo skúsenosti, nie je to terno. Ak sa vám darí zaistiť prísun peňazí, chytanie je neobmedzená studnica skúseností. Navyše máte aj ďalšiu motiváciu pre chytanie: Catch kombá môžu viesť ku vzácnym druhom. Žiadny získaný kúsok nevyjde nazmar – stačí ho poslať profesorovi do rodného mestečka, ktorý na oblátku posiela predmet na zlepšenie istej štatistiky zverenca.

Druhým spôsobom získavania skúseností je boj. Na potýčky narazíte zväčša na začiatku lokality, vyzve vás často aj kamoš. Inak čakajú rozličné aktívne postavy na cestách alebo miestach, len čo sa ich dotknete v snahe nadviazať konverzáciu, štartuje súboj. Čaká vás správna ťahová klasika: svoj poltucet nasadzujete proti súperovi. Zo začiatku je proti vám jeden Pokémon, neskôr dvaja či štyria. Súper tasí rozličné druhy, vy sa im snažíte kontrovať a mať lepší druh. Nielen po stránke levelu, ale aj druhu (neraz malý pinďúr lvl. 15 robí problémy borcovi lvl. 25, lebo odhalí jeho slabiny). Elektrickí, psychotickí, vodní, ohniví, trávoví atď. Sú tu rozmanité druhy Pokémonov a na každého platí niečo iné. Snažíte sa nájsť a proti oponentovi nasadiť niekoho odolného: spočiatku som mal problémy s vodným Pokémonom, ktorého vodná pištoľ odpálila viac ako polovicu mojich druhov, až kým som sa neprekrútil k dobrému typu. Boje prebiehajú na ťahy, vyberáte si jeden z príslušných úderov. Spravidla ich máte štyri a majú limitovaný počet použití, no väčšinou ho nevyčerpáte. Aktívny Pokémon získa za boj viac skúsenosti ako pasívny v partii, vhodné je striedať celú šesticu. U mňa štartujú menej odolní, neskôr príde zlatý stred a Pikachu doráža na konci.

Po každom súboji získate skúsenosti, peniažky a občas predmety (Pokéball sa zíde vždy). Dobrý boj vás vycvičí, s chuťou prídete na vyššie levely a zistíte, kto sa na koho hodí. Padlí bojovníci nezískajú nič, je vhodné skončiť súboj aspoň s pár HP. Je fajn vymeniť v boji nielen poltucet, ale všetkých aktívnych, ak sa nerozhodnete rezignovať a niektoré druhy netrénovať. Minimálne do levelu 20 som tunil všetkých a potom zvádzal súboj, či nebrať len silnejšie typy. Variabilita sa zíde a mať potom pocit, že mám slabého trávnatého Pokémona alebo potrebujem niekoho proti elektrickému...

Pokédex má miesto pre 153 druhov, čo nie je na pohľad veľa, ale je to dostatočná klasika. Nechýba ani evolúcia, takže cca na 10. leveli sa začnú meniť prvé druhy, z hnusných dážďoviek či stonožiek sú zrazu bojové motýle. Ďalšia méta príde medzi lvl 16 a 20 a pomerne prajná je aj hranica 30 až 40. Vďaka nim sa máte stále na čo tešiť: nielenže ich chcete pochytať, ale aj vytrénovať všetkých. A netreba zabúdať ani na ťahy do boja – neraz sa pri dosiahnutí vyššieho levelu hra pýta, či zmeníte jednu vlastnosť za inú... Je fajn mať akčné, defenzívne i špeciálne, najmä nepriatelia milujú kombo oslabenie defenzívy a mohutný útok vzápätí. A určite nestavte iba na jeden-dva druhy Pokémonov, lebo prvý odolný makač vás zastaví...

Vo svete chytáte Pokémonov a bojujete s postavami, menšími trénermi a Teamom Rocket. Prirodzene sa núka aj systém telocviční, zosobňuje súboje s bossmi. K nemu sa spravidla dostanete cez poskokov (také zahrievacie súboje) a potom nabehne boss, ktorý má zväčša celkom silnú paletu Pokémonov a strety sú solídnou výzvou. Občas som nasadil aj o 10 levelov nižšie typy a súboj som zvládol, no zachránilo ma vytrénované eso. Trénerov treba postupne poraziť v každom meste, za každého získate odznak a ak ich máte dosť, otvára sa víťazná cesta do finále.

Po tretine sa hra trošku otvára, dá možnosti či viac trénovať alebo upaľovať vpred. Prídu postavy z iných dielov série, celkovo máte dobrý pocit. Je ťažké vytknúť hre, že čiastočne zmenila systém. Po toľkých rokoch je azda plus, že pominuli divoké bitky a systém chytania je vymenený a navyše naň autori kladú taký dôraz. Je fajn, že ťahové súboje ostali v osvedčenej podobe. Vo finále dostávate kombináciu nového a starého. Nie je vôbec márne vidieť, že sa séria dokáže posúvať aj inam.

Switch platforma hre sedí. Krásna grafika, dobrá hudba, striedma veľkosť 4.1 GB a rozličné ovládacie schémy. Ak chcete handheldový titul, ľahko ju celú prejdete s veľkým displejom, dotykovým ovládaním a šikovne namapovanými tlačidlami. Ak budete hrať na TV a šermovať s Joy-Con ovládačmi, môžete sa občas zapotiť pri chytaní, lebo Pokémoni radi zdrhajú z obrazovky a nie je ľahké ich zamerať. Rozhodne odlišným štýlom je hrať s Pokéball: štýlová guľôčka ako doplnok vhodne sadne do ruky a jej pohybom (bezpečným hádzaním, lebo máte šnúrku na zápästí) lapáte neposedných. Má aj malú diódu, čo kopíruje dianie na virtuálnej guľôčke a vibruje, takže keď sa vám konečne podarí nejakého chytiť, bliká nazeleno, zavibruje a máte lepší pocit zo získania. Akurát ovládanie ostatných prvkov si pýta kompromis – na všetko musí stačiť iba jedna páčka a tlačidlo, no ak si zvyknete, jednoduchá verzia sa vám zapáči.

Pokémon Let’s Go je v dlhoročnej sérii solídny krok na stranu. Nie márny, využil isté mechanizmy naplno a mieša staré (súbojový systém) s novým (chytanie Pokémonov a zisk skúseností). Môžete pri ňom vydržať 40-50 hodín a svet vám bude imponovať, lebo pohyb v ňom je dobre premyslený. Ibaže po prvej tretine nabehnete na silný vietor grindovania a je známou jazdou až do konca. A vtedy zistíte, že napokon nemá takú hĺbku ako základné tituly, hoci motivácia dohrať vás nikdy neopustí.