V časoch, kedy svetlo sveta uzrela prvá Syberia, stáli adventúry na okraji záujmu hráčov. Niežeby boli na pokraji vyhynutia, ale rozhodne boli nedostatkovým tovarom, medzi ktorým sa napriek tomu raz za čas objavila kultová perla. Na rozdiel od The Longest Journey bola Syberia viac otvorená hráčom. Menšia náročnosť bola hardcore publikom vytýkaná, avšak atmosférou a príbehom plnilo putovanie Kate Walker aj tie najprísnejšie normy milovníkov príbehových hier.

Nielenže sme sledovali nádhernú púť krajinou utopenou v minulosti, odhaľovali svet automatonov, ale zároveň nenápadne prerod hlavnej hrdinky, ktorá hodila za hlavu moderný svet technológií. Práve pre atmosféru sú prvé dva diely skvelými ukážkami toho, ako sa komorný príbeh môže poľahky rozvinúť do rozmerov presahujúcich naše bežné, uponáhľané životy. Tretí diel sa objavil s výrazným odstupom a je jednoznačne najslabším. Kate Walker sa začala meniť a s ňou i  hrateľnosť. Atmosféra a zápletka majú čo ponúknuť, no už to nefungovalo - aj kvôli technickým problémom a zbytočne odcudzenej hrdinke, ktorá svoju púť mala radšej ukončiť spoločne s Oskarom.

Ale dosť nostalgického plakania - vývojársky tým Koalabs Studio spoločne s Microids pod dohľadom Benoita Sokala pripravuje pokračovanie a prequel zároveň. Vieme to vďaka hrateľnej ukážke, ktorá vám za približne hodinku stihne ukázať prológ, predstaviť obe hlavné protagonistky. Tentoraz sa nám pod ruku dostanú dve ženy. Dana Roze, dcéra známeho maliara, zdedila čo - to z jeho umeleckého talentu. Druhou je Kate Walker, lopotiaca v ruskom soľnom dole.

V roku 1937 sa však začína nad Európou rozpínať fašistické zoskupenie Brown Shadow. Spojitosť s nacistami nie je náhodná, avšak pre absenciu tradičných symbolov je lepšie, že zvolili tvorcovia takúto alternatívu. Práve ťaživá atmosféra, ktorá sa nenápadne začína vkrádať do pokojného života Dany, nesie v sebe presne to pútavé, čo hráča núti predierať sa príbehom ďalej a ďalej. Dana odohrá úchvatný koncert v sprievode automatonov, prehodí zopár slov s rodičmi o jej nadchádzajúcom štúdiu a letnej práci v Paríži, meste zasľúbenom umeniu, až všetko naruší práve nečakaná tehla s nevraživým odkazom vo výklade domáceho obchodíku. Hrateľnosť je skôr pomalá, priamočiara (hľadanie pera, ktorým napíšete list...) a nikde sa v podstate nemáte možnosť zaseknúť. Dana je roztomilé a naivné žieňa, atmosféra je skvostne romantická, avšak nie spôsobom hollywoodskych „cajdákov", ale krásou nevinného sveta, ktorý netuší, do akého krvavého masakru onedlho vstúpi.

Príbehová linka Kate Walker je situovaná do nedávnej minulosti – do roku 2004. Kate sa zmenila na nepoznanie: výzorom, správaním a taktiež sexuálnou orientáciou. Katyusha nie je len spolutrpiteľka v bani, navyše po vzore nezávislosti má Kate i jej partnerka na bokoch vyholené vlasy, celkovo punkový look a správa sa absolútne inak, než ju poznáme: menej rozvážne a hlavne absolútne priemerne, bez akéhokoľvek výrazného prejavu. Plytkosťou pretekajúce dialógy sú neskutočným odosobnením kedysi obľúbenej postavy. Kate je po novom pravý opak toho, pre čo sa do nej pred 18 rokmi nejeden hráč platonicky zamiloval.

A bez preháňania, príbehová linka Kate je nuda. Napriek tomu, že Kate sa pokúsi spoločne so svojou priateľkou uniknúť z nepríjemného väzenia cez tunel, do ktorého sa nechtiac prekopali. V útrobách obrovskej jaskyne nájdete nacistický vlak s tajomným pokladom a všetko ide akosi rýchlejšie a akčnejšie než naivné a tvrdo nalinkované fantazírovanie Dany. Kate stratila svoje čaro, osobnosť, správa sa tuctovo a chýba jej prirodzenosť z prvých dvoch dielov. Ja pravdepodobné, že oba svety sa pretnú aj vzhľadom na nacistické odkazy a uvidíme, či napokon zápletka naberie potrebný spád, pretože prológ si išiel svojsky pomalým tempom. Nebolo to na škodu, avšak pre udržanie hráčovej pozornosti bude musieť práve hranie za Kate nabrať viac osobitnejší prístup. A nie tuctovej hernej hrdinky.

Technické spracovanie je skvelé, hoci prostredie je statické, bez akýchkoľvek animácií v prostredí. Tentoraz to nevadí, jednotlivé scény sú bohaté na detaily, spracované so svedomitosťou a osobitým prístupom. Z každej lokácie máte presne definovaný dojem, nič nepôsobí zbytočne, umelo. Menšia miera interakcie, samozrejme, bude mnohým náročnejším hráčom vadiť, avšak Syberia bola často aj o nasávaní atmosféry prostredia. Uvidíme, kam sa vyberú kroky Dany a Kate, pretože úvodné obrazovky ponúkli krásne pohľady, ale chceme predsa niečo, čo nás ohúri, ako kedysi svet automatonov a putovanie za mamutmi. Ten správny wau efekt zatiaľ chýbal.

Omnoho horšie sú na tom animácie pohybov, nehovoriac o totálne mizernej synchronizácii pohybu pier a hovoreného slova. Hudobná vložka, o ktorú sa postaral Inon Zur (Baldur´s Gate 2, Icewind Dale 2, Fallouty od Bethesdy, prvé dva diely Dragon Age, trilógia Prince of Persia zo začiatku storočia, Dragon´s Dogma, Pathfinder: Kingmaker a, samozrejme, Syberia a iné), je naopak famózna. V správnych momentoch pompézne orchestrálna, inokedy nenápadne nevtieravá. Dabing nijako nepokrivkával za vysokými štandardami súčasnosti, ale na to, aby sme mohli posúdiť, či sa hlasy k postavám skutočne hodia, potrebujeme stráviť viac času s hrou. Nie je to však také peklo ako v tretej Syberii.

Ovládanie, kameň úrazu predchodcu, sa ani tentoraz nevyhlo zakopnutiam, no napriek tomu sa mi nová Syberia dobre ovládala aj klasicky - myšou. Obe hrdinky presúvate klikaním na miesta, kam sa vyberú, kombináciu ASDW nehľadajte. Aktívne miesta sa objavia po prechode kurzorom a lákajú s dostatočným predstihom, takže nemusíte úchylne prezerať každý pixel. Trochu nemotorné je klikanie na konkrétnu akciu. Niekoľkokrát som musel opakovane klikať, kým som správne nastavil hrdinku k danému predmetu. Do ovládania sa presunula aj interaktivita, takže zásuvku otvárate ťahaním, kľúč v zámke otáčate a podobne. Taktiež sa v dialógoch objavili možnosti voľby, no vzhľadom na krátkosť ukážky sa o dopadoch na ďalší dej môžeme len dohadovať.

Samotných hádaniek bolo v hre minimum, napredovanie bolo striktne lineárne bez akýchkoľvek zásekov. Napriek tomu vítam systém nápovede, ktorý sa môže hodiť niekedy neskôr. Ak tápete, kliknete na špeciálny symbol otázniku a hrdinka vám povie, čo by ste mohli spraviť. Napríklad ísť sa porozprávať s inou postavou, prehľadať naznačené miesta. Nikdy neurčí presne, čo máte spraviť, ale dokáže vás naviesť. Ako som už spomínal, úvodná časť bola v podstate pochodom vpred, takže som túto možnosť nepotreboval ani raz použiť. Stále máte pri sebe aj denník, v ktorom nájdete pomerne dosť zápiskov, takže sa dozviete, ako sa Kate dostala do ruského väzenia.

Celkový dojem je kladný, rozhodne ma Syberia: The World Before zaujala omnoho viac ako trochu nevýrazná Syberia 3. Dôležité bude, ako sa vývojári postavia k postave Kate. Počas tých pár desiatok minút to bolo sklamanie z toho, kam sa Kate posunula. Možno sa jej charakter bude postupne vyvíjať a naberie prirodzenejšie, uveriteľnejšie kontúry, pretože sa z nej stala tuctová bábka bez svojského pohľadu na svet. Syberia: The World Before však určite vzbudí emócie a milovníci adventúr by sa mali začať tešiť na budúci rok, kedy by k nám mala nová Syberia doraziť. Nebude to hardcore adventúra, hádanky a logické rébusy ustupujú plynulému napredovaniu, rozhovorom a skúmaniu prostredia, no presne to by mohlo stačiť Syberii k tomu, aby si získala po nie príliš podarenej trojke svojich fanúšikov späť.