Prvé kroky Kate Walker, smútočný sprievod automatonov, depresívne počasie, ale zároveň malebné prostredie Valadilène. Postupné odhaľovanie krásneho príbehu v nádherných lokáciách. Premena osobnosti hlavnej hrdinky, ktorá síce nie je žiadna sexbomba, ale bez problémov sa do nej platonicky zamilujete. Nekonečné putovanie, cestovanie, hľadanie Hansa Voralberga, mamutov alebo čohokoľvek, čo sa vám pritrafí do cesty. A nemastný-neslaný tretí diel. To všetko sa nám preháňalo hlavou pri nahrávaní a úvodných tónoch podmanivej melódie menu najnovšej Syberie s podtitulom The World Before.

Po skúsenostiach s hrateľnou demoverziou boli naše dojmy opatrne neutrálne. Obavy sa nepotvrdili. The World Before je na rozdiel od tretieho dielu tou správnou Syberiou a skutočnou poctou nedávno zosnulému Sokalovi. Ak vám meno známeho belgického autora komixov (Inspector Canardo) nič nehovorí, asi ste nezakopli ani o žiadnu z adventúr, na ktorej vzniku sa aktívne podieľal. A je to rozhodne škoda, pretože okrem série Syberia pod jeho rukami vznikali vynikajúce príbehy Amerzone, Paradise alebo Sinking Island.

Adventúry v podaní Microids boli iné. V inventári ste nemali hromadu predmetov, nemuseli ste ich zúfalo hľadať, kombinovať a používať v krkolomných situáciách. Neutápali ste sa v zbytočne vetviacich sa dialógoch s desiatkami postáv, ktoré zväčša nikam dej neposúvali. Išlo o vizuálne krásne príbehy v nádhernom prostredí, kde ste pomalým tempom putovali podmanivými krajinami. Niekedy až neuveriteľnými, neprirodzene romantizovanými. Fungovalo to až do tretej Syberie, z ktorej sa pohltenie úžasným svetom úplne vytratilo.

The World Before vracia Syberiu na pozície, kam patrí - na tie najvyššie. Úvodné prešľapovanie na mieste sa vytratilo po rýchlom dokončení prológu. Na jednej strane krehká Dana Roze, mladé dievča žijúce si svoj nevinný život v tieni blížiacej sa druhej svetovej vojny. A na druhej strane punková Kate Walker so štýlovo vyholenými vlasmi v ruskej soľnej bani, zdieľajúca celu s podobne orientovanou priateľkou Katyushou. Dve hrateľné, diametrálne odlišné postavy vzbudili ohlas nie preto, že by sme Danu neprijali. Naopak, je skvelá. Len Kate stratila všetko, čo si dlhé roky budovala.

Koalabs Games v spolupráci s Microids Paris vytvorili nádhernú adventúru a ponúkajú nám Syberiu presne takú, akú milujeme. Všetko funguje ako má, hoci niektoré príbehové zvraty sú až nezmyselné. Funguje to na výbornú, pretože po konci prológu sa vracia aj Kate, ako ju poznáme. S ňou neurotická Olivia a napokon sa k vám pridá aj Oscar. Všetko do seba zapadne a pri hraní sa budete cítiť ako v siedmom nebi. Bolo to skutočne také jednoduché, až sa musíme pýtať, prečo to tak nemohlo byť v tretej Syberii?

Skôr než prejdeme k zápletke, si ešte raz pripomeňme, že Syberia je klasická adventúra, ale tak trochu iná adventúra. Niekto by mohol povedať, že jednoduchá až primitívna, no zároveň aj plynule posúvajúca sa, nezasekávajúca sa o zbytočne frustrujúce momenty, kedy netušíte, čo máte vlastne robiť. Aj k tomu môže v The World Before dôjsť, ale nikdy to nebude také horúce, aby ste sa o pár minút netrieskali do čela. Všeobecne máte v Syberii základnú úlohu, ktorá je presne daná. Ak sa v jej vykonaní vyskytne problém, nikdy to nie je putovanie desiatkami obrazoviek a s hľadaním zabudnutého pixelu.

Hrateľnosť je charakterizovateľná jednoduchým cyklom akcií s nasledovným postupom: ocitnete sa v lokácii, dostanete zadanie. V prípade, že už dané miesto poznáte a viete presne, čo od vás hra chce, idete rovno za nosom na určené miesto. Ak nie, pomaly sa presúvate malebným prostredím, kurzorom beháte tam a späť, no predovšetkým nasávate romantizujúcu atmosféru úžasne nakreslených prostredí. V momente, kedy natrafíte na niečo aktívne, tých miest nie je až tak mnoho, predmet buď zoberiete, alebo na danom mieste iný predmet použijete, či len získate dôležitú informáciu. A to je všetko.

Nebeháte dokola na občas obmedzenom, inokedy rozsiahlom zozname obrazoviek. Neskúšate, čo nové sa objavilo, ktorej postave pribudla v dialógovom okne nová téma, ktorá vás konečne posunie ďalej. Nič také. Syberia: The World Before – a všeobecne celá séria – sa pomalým tempom posúva stále vpred. Pomalým. Kate či Dana sa nikam neponáhľajú, animácie pohybov nie je možné preskočiť a v retrospektívnych pohľadoch si užijete minúty monológov postáv, ktoré sa niekam zasnene pozerajú. A vy sa budete pozerať s nimi.

Pretože práve pre tieto momenty je Syberia taká čarovná a svieža. Kope, dnes hojne používaný štýl života s nekonečným ponáhľaním sa za všetkým a ničím, do zadnice. S rozbehom, otočkou a detským úsmevom na perách. Aby vás hra nenápadne navádzala na skúmanie sveta nie preto, že hľadáte zabudnutý predmet, bez ktorého sa nepohnete ďalej, ale aby ste si objavovanie užívali, The World Before dáva aj sekundárne úlohy. Nemusíte ich plniť, nikto vás nenúti. Zároveň mnohé z nich vyriešite tým, že prirodzene budete klikať na všetko okolo seba. Môžete tak vybrať obraz, ktorý si dáte na stenu, preskúmate celý tábor v Himalájach, porozprávate sa so všetkými postavami skôr, než sa presuniete ďalej v deji.

Ale dobre, dosť bolo nadržaného tokania: ak Syberiu poznáte, viete o čom je reč a skrátka Syberia je späť. Tým podstatným, čo vás však chytí pod krkom a začne slastne vzdychať a šepkať lákavé slová do ucha, je zápletka. V dnešných dňoch až nepríjemne krutou fackou, ktorá by sa pred polrokom minula účinkom. Ako sme už spomínali, hlavné postavy sú tentoraz dve. Dana Roze je sedemnásťročné dievča chystajúce sa na dráhu pianistky. Svoj talent predvedie na námestí krásneho mesta Vaghen, nachádzajúceho sa pod úpätím majestátnych vrchov. Keďže mestečkom prechádzal kedysi Hans Voralberg, je plné automatonov a ich návrat berieme všetkými desiatimi.

Lenže Dana žije v neľútostnej dobe. V roku 1937 postupne rozširuje svoje mocenské pazúry nacizmus. Fašistická agresia sa prejavuje aj vo Vaghene. Hoci sa nikde nahlas nepovie, že Dana a jej rodičia majú židovský pôvod, je vám to jasné. Vyhladenie časti ľudí, ktorí nezdieľajú rovnaké myšlienky, vyústi o pár rokov do pogromu, avšak než sa k nemu prepracujete, ubehne niekoľko hodín herného času. Nepríjemné momenty pripomínajúce dianie na východ od našich hraníc sú mrazivé. Pocity zo stupídnej agresie desia. Možno sme si mysleli, že vojny patria do histórie – aspoň tie v civilizovanom svete. Arogantná propaganda ohýbajúca realitu to dokázala v minulosti a predvedie vám to v absurdnej nahote. Krehká a naivná Dana verzus násilie a propaganda.

Porovnávaniu s realitou sa nedá vyhnúť. Nebolo to plánované, na Syberii: The World Before sa pracuje dlhé mesiace, dátum vydania bol známy dávnejšie. Akýkoľvek vyvolaný konflikt si zaslúži odsúdenie, pretože v konečnom dôsledku bude arogantným agresorom (a ich zaslepeným pätolízačom zo sociálnych sietí) stekať po rukách krv nevinných civilistov. Týmto vás príbeh Dany zasiahne priamo do srdca – nie je to o ponáhľaní sa do novej lokácie, rýchlom vyriešení mechanických hádaniek vo všadeprítomných automatonoch. Je to o pocitoch, ktoré nenápadne nasávate.

Od prostých dialógov v podhorskej chate, kde sa nacistický tieň ešte len krčí v kúte, ale už začína otvárať tlamu s nepríjemne ostrými zubami, po zničené životy. Ako sa postupne zápletka vyvíja, mení sa aj charakter Dany. Dialógy sú pomalé, tempo rozvážne. Ale na pozadí všetkého je cítiť krutú bolesť. Každý krok smerom vpred je pre Danu ťažším a ťažším. Brodiac sa v krvi a nenávisti by ste najradšej kričali ako šialenci, ale Dana je pokojná, necháva smútok a nešťastie vo svojom vnútri a bojuje o každý ďalší nádych, hoci dôvodov prečo tak robiť ubúda.

Ľudské utrpenie ukazuje svoju pravú tvár až v momente, kedy mu čelíte. A preto netreba prestať bojovať za spravodlivosť a život. Ukázať ulízaným prekrúcačom pravdy, šíriteľom lží a nenávisti ten skutočný svet, ktorý glorifikovali. Ksicht zaboriť do haldy mŕtvych tiel nevinných. Lenže to už býva neskoro a často je človek unavený z toho zverstva naokolo tak veľmi, že vládze jedine dýchať a kráčať neustále vpred. O tom je smutný príbeh Dany. Dokázať sa tešiť z maličkostí, veriť v lepší zajtrajšok, hoci vám neviditeľný boh berie všetko, čo milujete.

Kate začína väznená v podzemných baniach po násilnom väznení socialistickým režimom. Nespoznáte ju: výzorom a ani správaním. Beznádejné hľadanie pravdy z nej spravilo na niekoľko minút cynickú hrdinku, no stačí niekoľko ďalších chvíľ, útek na slobodu a nájde svoje pôvodné ja, ktoré dostalo nový impulz. Po objavení jaskyne s nacistickým vlakom dostanete do rúk obraz, na ktorom je Dana. Nápadne sa podobajúca práve na Kate. Putovanie ju zavedie do Vaghenu, avšak je späté s ďalšou stratou, ktorú Kate čaká. Syberia je o strácaní šťastia a ceste za novým s nádejou, že ho nájdete.

V roku 2005 tak kráčate po stopách Dany, snažíte sa zistiť, kam smerovali jej kroky, ako sa vyrovnávala s nepriazňou osudu, čo jej priniesol a zároveň ako jej neúnavne hádzal polená pod nohy. Neraz zakopla, neraz sa stratila. Tak ako Kate. Pôvodne prežívajúca svoj americký sen, postupne meniaca svoj názor na svet. Honba za úspechom v podobe potemkinovskej dediny triumfov jej odhaľuje momentky, v ktorých zažije dobrodružstvá mimo komfortnej bubliny hľadajúc samú seba. Spojenie s civilizovaným svetom je v kontraste s prostredím, v ktorom sa pohybuje. A aj Vaghen sa zmenil, malebné podhorské mestečko stráca svoju romantizovanú predstavu o kráse s pribúdajúcimi kaviarničkami a obchodíkmi s tuctovými suvenírmi.

Skvelá kombinácia oboch postáv dáva hráčovi možnosť prežívať fantastické putovanie s pevne daným cieľom, hoci racionalita stojí na krehkých hlinených nohách. S návratom Oscara sa vracia závan romantizmu a úsmevné príhody. Pri retrospektívnych výletoch sa vám pod ruku dostanú aj iné postavy, avšak nie je účelom recenzie prezrádzať viac, než je potrebné. Hoci je možné smerovanie príbehu predvídať a vyhnúť sa tak neočakávaným prekvapivým situáciám, nezačne vás pomalé putovanie nudiť. Možno len malé upozornenie, že do príbehu sa môžete ponoriť aj bez znalosti predošlých dobrodružstiev (sumarizácia je súčasťou hry) a zápletka končí očakávaným cliffhangerom.

Po technickej stránke ide o jednoznačne najkrajšiu hru vytvorenú v engine Unity. Nádherné scenérie pôsobia možno až príliš pateticky, avšak ponorenie sa do prostredia je až na malé výnimky takmer dokonalé. Napriek tomu, že niektoré obrazovky prejdete v hre len raz, budú vaše dojmy skrz-naskrz pozitívne. Animácie pohybov nie sú dokonalé, postavy staticky postávajú, nemôžete sa vybrať niekam do prírody mimo striktne obmedzujúce koridory – ale čert to ber, je to krásne.

Podobne je na tom dabing: čistý, uveriteľný a pôsobivý. Ešte lepšie dopadla hudobná vložka stavajúca na jednoduché motívy, v ktorých sa objavia pokojné klavírne či husľové pasáže a všetko dohromady tvorí úžasný audiovizuálny zážitok. Ani sa tomu nemožno čudovať, keďže sa o hudbu postaral Inon Zur, ktorého talent sme si mohli vychutnávať v takých blockbusteroch, ako Fallout, Dragon Age či Prince of Persia. Podmanivé melódie sa výrazne podpísali pod celkovou atmosférou, ktorá sála z každej lokácie, ktorú navštívite. Je úplne jedno, či ide o námestie, horskú chatu, cintorín alebo sa presúvate po uličkách mestečka.

Jedinou špinkou na inak nádhernej tvári novej Syberie sú občasné grafické bugy, no zastúpené sú minimálne. Viac zamrzí ťažkopádnejšie ovládanie. Vrátil sa systém point&click, takže s klávesnicou a myšou je hranie prirodzenejšie ako s gamepadom, avšak vzhľadom na niekedy chaotické striedanie pohľadu, kedy musíte bežať smerom ku kamere, je celý systém občas krkolomný. Nevyhnete sa neustálemu klikaniu, nastavovaniu postavy k danému objektu, pretože hrdinka sa vybrala niekam inam a podobne. To jediné vás bude vytrhávať z inak takmer dokonalého zážitku.