Capcom si svoje dlhoročné herné série, ako je ikonický Resident Evil, precízne stráži a patrične rozmaznáva, no žiaľ, napríklad na jeho hororovú sestru Dino Crisis vývojári dnes už zdanlivo zanevreli. Mnohí hráči preto boli príjemne prekvapení minuloročným marcovým odhalením ďalšieho dobrodružstvo zo sveta virtuálnych dinosaurov. Teda bolo to tak, až kým Exoprimal neodhalilo svoju kooperačnú PVP, PVE hero shooter náturu, vplyvom ktorej z nás endorfíny hororového očakávania zase rýchlo vyprchali.

Vzhľadom na predpoklad júlového vydania je však dnes už v plnom prúde aj marketing titulu, ktorý si vlastne nikto nepýtal. My sme preto mali možnosť hru poriadne vyskúšať čiastočne v uzavretom a taktiež otvorenom beta teste. Po pár hodinách strávených čakaním na nekonečne opravované servery a viacerých zábavných hrách som si však utriedil myšlienky o tomto pokuse Capcomu dostať sa do veľkej ligy live service titulov.

Hneď zo začiatku teda asi musím sklamať všetkých tých, ktorí roky čakali na pokračovanie hororovej atmosféry známej z dinosaurej krízy, pretože tento podivný koncept spájajúci dinosaury a hrdinské mecha obleky skutočne česť licenciám Capcomu nerobí. Napriek tomu hlavu ešte nevešajte, nakoľko doteraz nevídaný stret najväčších pozemských predátorov funguje až prekvapivo dobre a neraz som pri jeho hraní zaspomínal na počiatky Overwatchu.

Chudobnejšia beta odhaľujúca potenciál

Teraz na vás sporadicky vyhádžem všetky fakty a následne ich obohatím aj o svoje pocity. Beta test, ako ste mohli vidieť v našom videu, začal krátkym cinematic videom, plynule prešiel do editora postavy pilota a následne som bol vhodený do základného tréningu. Tu sa hráči naučia okrem pohybu a streľby aj ako sú organizované jednotlivé triedy bojovníkov a aké základné monštrá môžeme na bojisku čakať. Zároveň sa v krátkosti odhalí aj umelá inteligencia známa ako Leviathan, ktorá započne každý zápas, dozerá naň a taktiež posudzuje tímový výkon v každej hre. Tu začnete objavovať mierne sarkastický a brutalistický humor, ktorý hra v podstate neustále udržuje a Leviathan tak neustále produkuje hlášky, ktoré by mali motivovať o život bojujúcich pilotov.

Keď už je reč o tých bojoch, beta ponúkla okrem tutoriálu a tréningového strediska možnosť vyskúšať si nejaké dva-tri rozličné módy, z ktorých mal každý priradenú vlastnú mapu. Hra však funguje celkom zaujímavo. Potom čo sa vybláznite v menu sekcii počas matchmakingu, ktorého trvanie, žiaľ, nespríjemňoval žiadny skirmish či tréningový mód, sa prostredníctvom animácie teleportuje celý váš aj nepriateľský päťčlenný tím do načítavacieho levelu. Tu vás oboznámi Leviathan so skutočnosťou, že vyhráva len ten najlepší tím a dostanete tu tak možnosť sa emotikonmi posmievať druhej strane alebo si zvoliť vami preferovaný exoskelet. Výmena a výber ktoréhokoľvek z desiatich, nielen ich menom unikátnych oblekov rozdelených do troch rôznych tried, ktorými sú assault, tank a support, je možná v podstate kedykoľvek a kdekoľvek.

Po výbere ideálneho bojovníka prechádzate podľa zvoleného módu viacerými stanicami naprieč celou mapou, navigovaní Leviathanom. Každá zastávka na vás začne sypať skutočné hordy dinosaurov cez na oblohe objavujúce sa guľovité portály, zatiaľ čo je váš výkon porovnávaný s nepriateľským tímom. Podobne ako vo viacerých závodných hrách či v souls tituloch, aj tu môžete vidieť nepriateľské siluety, pasujúce sa s rovnakými výzvami ako vy. Či už teda tlačíte payload vozík plný extrémne dôležitých dát, zabíjate hordy velociraptorov, motorizovaným kladivom trieskate do určených pilierov, alebo sa len jednoducho presúvate medzi drobnými úlohami na mape, váš výkone je neustále porovnávaný s nepriateľským tímom. Je to rozhodne veľmi motivujúce, a tak sa neustále budete nielen vy, ale s trochou šťastia aj celý váš tím snažiť o čo najlepší čas. Ak nie, tak vás, samozrejme, čaká po smrti respawn a po zlyhaní pri úlohách aj úplná prehra. 

Leviathan sa bude neustále snažiť čas medzi tímami vyrovnať, a tak občas hodí poleno pod nohy tomu druhému alebo niekto zas dostane odmenu v podobe ovládateľného tyrannosaura. Väčšina herných módov však vo svojej prvej polovici na vás hádže iba dinosaurie výzvy a buď úplne pri konci, alebo v druhej časti zápasu sa postavíte zoči-voči aj nepriateľskému tímu. A tu už strácate prehľadnosť úplne, nakoľko je väčšinou okolo vás nielen kvantum dinosaurov, ale aj mysliaci nepriatelia, ktorí sa rovnako pokúšajú o splnenie zadaní pre výhru. Či už teda čakáte kto prvý zozbiera potrebné body, zabije toho veľkého dinosaura, alebo zasadí spomínaným kladivom posledný úder, napätie tu rozhodne nechýba. Po hre je, samozrejme, zvolený MVP z daného zápasu a stupienok piatich najlepších hráčov nechýba tiež. Samozrejme, za každý zápas si zvyšujete aj nejaký ten level, dostávate hernú menu, posúvate sa v globálnom rebríčku, avšak žiadny z týchto údajov v bete veľkú úlohu nehral.

Ako sa vlastne vraždia dinosaury vo farebných mechoch?

Na prvý pohľad to z videí vyzerá všetko skutočne pekne, veď predsa Capcom naplno využíva svoj RE Engine, ktorému sa skutočne nezanedbateľné množstvo efektov na obrazovke darí renderovať bez akýchkoľvek trhnutí. Avšak graficky to miestami skutočne zaostáva, čo si všimnete najmä pri simulácii tekutín alebo iných efektov, ktoré pokrivkávali napríklad už aj v poslednom Resident Evil. Okrem toho však jednoznačne treba vychváliť do nebies optimalizáciu, nakoľko mať na obrazovke skutočne tisíce z nebies padajúcich dinosaurov si len tak ktokoľvek dovoliť nemôže. Ich AI nie je nijako prevratne inteligentnou súčasťou celého balíčka, avšak poteší aspoň rozmanitosť a škála. Od základných raptorov, cez T-rexov, ankylosaurov, triceratopsy alebo až po akési ich zmutované variácie. No a, samozrejme, sa nedá opomenúť ani nepriateľský tím s vlastnými variáciami arzenálu aj hrdinov.

Všetkých desať oblekov disponuje unikátnym arzenálom schopností, výberom zbrane pripnutej na chrbte a možnosťou kedykoľvek oblek zmeniť, čo hre dodáva rovnakú dynamiku, akou sa snažil v počiatkoch apelovať na hráčov aj Overwatch. Ak niečo nefunguje alebo vášmu tímu chýba tank či support, ľahko vyme...teda počkáte na animáciu vyskočenia z obleku, zopár sekúnd pobeháte s pilotom a následne musíte tlačidlom iniciovať prechod do ďalšej animácie nasadzovania obleku. Niežeby to fungovalo priamo zle, ale tento zdĺhavý prechod uberá hre výrazne na akčnosti, na ktorej nemálo stavia. Obleky sú veľmi detailné, dizajnom unikátne a skutočne všetky majú zábavnú hrateľnosť, no už pri bete boli jasní favoriti, takže viacero reworkov a balancujúcich zmien hru určite neminie. Osobne mi pri matchmakingu chýbal aspoň spomínaní skirmish, kde by som si postavy mohol pred začiatkom hry krátkodobo vyskúšať a zistiť tak vlastne, aké majú schopnosti. Takto som totižto vždy vošiel do hry totálne naslepo a učil som sa za pochodu...

Optimistické očakávania na záver

No priznám sa, že aj napriek nie práve extrémnej náklonnosti k dinosaurom, ich systematická likvidácia ma v kooperácii s inými hráčmi skutočne pobavila. Balancovanie, dotiahnutie funkčnosti serverov a variabilita módov je niečo, čo dúfam, v hre ešte pribudne, ale zatiaľ nemám veľa výčitiek. Otázkou zostáva či Capcom dokáže udržať hráčov a či Exoprimal neskončí po pár mesiacoch iba ako množstvo iných vypnutých serverov. Hra je rozhodne dostatočne pohlcujúca, ak hráte sami a viem si predstaviť, že s partiou kamarátov by som sa bavil ešte o niečo viac. Som teda príjemne prekvapený, v očakávaní júlového vydania a objavovania nielen nového obsahu, ale aj celkom zaujímavého utopického sveta, ktorý krutý Leviathan niekde za oponou tíško ovláda.