V roku 2014 sa sľubne vyzerajúci AAA Lords of the Fallen pokúsil ako jeden z prvých titulov napodobniť esenciu Dark Souls a novovznikajúceho Soulslike žánru. Avšak aj napriek prístupnejším základom, kreatívnemu dizajnu a hŕstke oku lahodiacich scenérií, hráči aj kritici vnímali hru skôr ako rozriedenú verziu ich obľúbenej soulsovky. Vyčítali sa najmä extrémne pomalé súboje, ťažkopádny pohyb, nemotorné úskoky, prehnane objemné dizajny a svet, ktorý vlastne nikoho nezaujímal. Preto asi mnohých o osem rokov neskôr doslova zaskočil epický pohlcujúci a na veľké dobrodružstvo navádzajúci úvod do traileru pre novú  Lords of the Fallen. Avšak ešte o niečo viac  prekvapivejšou bola druhá polovica traileru osvojujúca si metalovú hymnu Mother od americkej skupiny Danzig, ktorej frontman by sa vo svete Lordov rozhodne nestratil.

Entuziazmus hráčov pri minuloročnom predstavení hry na Gamescome ste mohli cítiť vo vzduchu a myslím, že prekvapil aj samotných autorov. Lords of the Fallen tak postupne v priebehu roka vydával nové trailery, ukazoval zábery zo sveta, predvádzal veľkých bossov a hráčsky hype naberal na skutočne prekvapivých otáčkach. Dnes už vieme, že v októbri, teda presne 9 rokov od vydania pôvodného titulu, nám CI Games a Deck 13 naservírujú ich najnovší počin zohľadňujúci skúsenosti nadobudnuté nielen pri vývoji titulu z roku 2014, ale aj pri tvorbe sci-fi Soulslike série The Surge, Sniper Ghost Warrior či najnovšie aj Atlas Fallen.

Novinárske živly dostali na Gamescome možnosť s hrou stráviť ničím nerušenú hodinu (pre neochotnú organizáciu pri vstupe na výstavisko v našom prípade, žiaľ, iba 45 minút), po odohraní ktorej absolútne chápem, prečo sa vývojári rozhodli hru pomenovať identicky ako jej predchodcu. Spájať si totižto značku Lords of the Fallen s ich prvou hrou bude po vydaní tej novej doslova zločinom! A reparát ju posunul výrazne ďalej.

Pre nedostatok času som bol nútený väčšiu prestrihových scén preskočiť, takže k príbehu a predrendrovaným rytierom vám toho veľa nepoviem. Podrobnejšie mi však bol vysvetlený hneď po ukážke nasledujúci editor postavy spojený s výberom triedy. Z deviatich tried som poctil svojím výberom strength build podporujúcu triedu Udirangr Warwolf. Okrem toho tu však nechýba dokonalá stredná cesta, Hollowed Knight vybavený mečom a štítom, Paristan s ostnatým cepom, Mournsted Infantry predstavujúci triedu zbabelca s kopijou krčiaceho sa za štítom, zo sveta Bloodborne vytrhnutý Blackfeather Ranger, typický vrah vybavený dvoma dýkami je Exiled Stalker, Orian Preacher bojujúci mágiou svetla, ohnivou mágiou disponujúci Pyric Cultist a legendárny zatratenec Condemned, nahrádzajúci soulsovkového Deprived/Wretch. Výber triedy je tak výrazne rozšírený nielen na počet, ale aj množstvo detailov.

Po ukončení výberu nastupuje tentokrát prepracovaný editor tela nášho protagonistu takže žiadny preddefinovaný hrdina sa tu už tentokrát nekoná. Krátko po ďalšej ukážke sa moja divoká vlčica s obojručákom zobudila za pomerne hrozivo nízkeho snímkovania v typickej Souls tutoriálovej jaskyni. Vývojári mi tu predstavili základné ľahké a ťažké útoky, ktorými som skolil prvé krabice aj hŕstku nepriateľov. Dozvedel som sa, že naďalej pretrvávajú archaické dizajny, a tak namiesto skákania dedikovaným tlačidlom musíte využívať opätovné stlačenie tlačidla behu pri rozbehu, no a navyše sa vám pri behu aj mimo súbojov naďalej spotrebováva stamina. Parry systém vám pri krytí odpustí trochu viac ako From Soft hry a celkovo zanechajú vo vás súboje aj uhýbanie taký ten správny pocit zadosťučinenia. Najzaujímavejšou časťou hry sa však stáva úplná novinka a tou je Umbral lampa, odhaľujúca úplne nový svet.

Lampu môžete kedykoľvek vytiahnuť spoza opaska a osvietiť ňou realitu navôkol vás. Povšimnete si, že svetlo lampáša tvorí akési okno do inej reality, ktorá je síce hranicami priestoru identická, no svojím dizajnom aj zákonmi totálne odlišná. Toto nepríjemne vyblednuté a hrozivých tvorov plné prostredie poznáme ako Umbral. Je to dimenzia pretkaná uväznenými dušami, divokými koreňmi, kosťami a všadeprítomnými očami, ktoré vás neustále pozorujú a časom tak zvyšujú náročnosť nepriateľov. Do dimenzie sa s pomocou lampy môžeme kedykoľvek ľahko premiestniť, no z nej nás dostanú iba špeciálne totemy. Taktiež sa dozvieme, že zdravie protagonistu v Umbrale slabne, a tak pri vstupe alebo pri vykonávaní činností s lampou červený prúžok signalizujúci HP čiastočne zosivie. Navyše ešte aj po zásahu nepriateľom zmizne zdravie celé naraz, ale pokiaľ je  sivé, môžeme si ho ľahko doplniť útočením na nepriateľov. Je to akási adaptácia podobnej Bloodborne mechaniky, navádzajúca na agresívnejší postup.

Treba povedať, že s lampou vykonávate omnoho viac akcií, ako je riešenie puzzle pre otvorenie dverí v reálnom svete, hľadanie alternatívnej cesty, ak je v realite nepriechodná oblasť, no v prvom rade najmä kradnete duše nepriateľom alebo cestu blokujúcim uväzneným príšerám. Jednoducho na ne namierite svojím lampášom a vysajete z nich dušu, ktorú má možnosť váš hrdina ľahko prebodnúť. Niektorí z nepriateľov doslova vyžadujú takýto postup, takže na lampu sa budeme očividne intenzívne spoliehať. Doplním, že energia soulflay je akýmsi spotrebovateľným zdrojom, ktorý využívate na akcie spojené s lampášom a navýšite si ju nasávaním kostnatých orbov z okolitých stien. A tie ešte doplnia aj vaše sivé životy, keď vám nejaké chýbajú. Alternatívna realita Umbral je zároveň druhou šancou pre protagonistu, keď ho zabijú v skutočnom svete. Dostanete tak do rúk druhý, život, vďaka ktorému sa vám môže podariť prežiť. Ak však zomriete aj tu, znovuobjavenie vás čaká pri takzvanom Vestige of Ranik (teda bonfire po soulsovsky).

Vestige zastávajú okrem miesta pre respawn typicky už aj atribúty vylepšujúcej stanice či lokáciu pre rýchle cestovanie. Krátko po odomknutí môjho prvého, na konci spomínaných jaskynných priestorov, som sa vydal smerom do zdevastovanej dediny. Na jej prachu som sa postavil prvému, tréning ukončujúcemu minibossovi, ktorý mal otestovať moju pripravenosť. Aby však toho nebolo málo, krátko po jeho skone rozžeravil oblohu trojhlavý netopierí tvor, ktorého si osedlal akýsi pokrútený elf menom Lightreaper. Tento naskriptovaný boj proti oheň chrliacej a po aréne teleportujúcej sa oblude sa dá síce vyhrať, ale aj tak všetci vieme, že to nebol zámer autorov. Krátko po prvej smrti tak zistíte, že stratené duše, samozrejme, môžete zozbierať v mieste vášho skonu a aj sa zoznámite s prvou NPC postavou v hre, ktorou je Iron Wayfarer.

Už na prvých nepriateľoch aj spojencoch si povšimnete, že prehnane masívne dizajny vyčítané predchodcovi sú preč a nahrádza ich iba hrozivo vychrtnutá anatómia mytologických tvorov a znetvorených vojakov. Demo ma ešte v krátkosti naučilo, nakoľko esenciálne je prechádzať medzi jednotlivými dimenziami, hľadať slabšie stránky nepriateľov v každom zo svetov a skúmať prostredie navôkol. Otváranie skratiek, hľadanie tajomstiev, získavanie duší, och a, samozrejme, by ste nemali zabúdať hlavne na aktiváciu Vestigov, ktoré môžete vďaka získanému semenu na vyznačených miestach doslova zasadiť aj sami. Demo zakončil epický bossfight s rytierkou Pietou, ktorá sa svojím magickým svetelným mečom oháňala skutočne veľmi výrazne, no ja som jej pre nedostatok času nedokázal už venovať ani plnú pozornosť.