Budem k vám úprimný. Moja skúsenosť s bojovými hrami je skoro nulová. Raz som síce dostal možnosť nakopať kamošovi zadok v Injustice 1, avšak to len preto, lebo hru dostal zadarmo (inak by si ju ani nekúpil) a nevedel ako prerušiť moje neustále kombo nohou. Potom som zas na oplátku dostal vyškolenie ja, keď mi môj druhý kamarát spravil to isté, len v druhom Injustice. Neskôr som hral ešte nejakú retro bojovku, ale nemám už tušenie, o čom bola. A tam moje bojové dospievanie na dlhý čas skončilo. Akonáhle som teda dostal možnosť ísť do Varšavy zahrať si Tekken 8 pred vydaním, mierne som zaváhal.

Na konci dňa som však človek naklonený novým veciam, takže som ponuku prijal. Tesne pred odchodom som ešte dostal úvodný výprask od mojej peňaženky čisto pri myšlienke, že by som si mohol dovoliť kúpiť minulé diely série a aspoň trochu sa pripraviť. Zbitý krutou realitou života som sa napokon vydal do toho Poľska, aby som dostal hneď ďalší výprask, tentokrát priamo v Tekkene 8.

A svete čuduj sa, nebolo to až také zlé. Vlastne som si to aj dosť užil. Výprasky som dostal, to áno, a nie raz, ale aj sám som ich pár rozdal. Tekken 8 totiž pridáva pomerne veľkú novinku, ktorou chce prilákať aj nováčikov. Ide o mechaniku, ktorá umožňuje dynamicky prepínať medzi dvomi hernými režimami počas súbojov. Pri jednom z nich hráte ako v klasickom Tekkene, kedy divoko stláčate všetky tlačidlá tak, až si želáte mať na každej ruke 8 nevykrútených prstov. A potom je tu druhý špeciálny režim, kedy vám aj na zložité kombá stačí len pár tlačidiel. Tie vám hra pritom neustále ukazuje na obrazovke.

Možno si hovoríte - nerobí to tú hru ľahšou? Nedáva to nováčikom nefér výhodu? Aby som tieto vaše bezdôvodné obavy poprel, posnažím sa citovať môjho skúseného Tekken kolegu, potom čo mi v hre dal totálne na hubu: „Už som pochopil, čo robíš.“

Pýtate sa, čo som robil? Náhodne som stláčal tlačidlá v špeciálnom režime, až ma kolega nakoniec ľahko prekukol a buď ma zbil vo všetkých kolách, alebo v minimálnej väčšine z nich. Skúsenému hráčovi totiž stačí len chvíľku sledovať, aké tlačidlá v špeciálnom režime klikáte a už len tomu prispôsobiť blokovanie a taktiku. Navyše je dosť možné, že pri vydaní bude matchmaking rozdelený na tých, čo chcú hrať so špeciálnym režimom alebo bez. Tým sa aj krásne oddelí burina od kvetín, v prípade tejto hry šikanujúci od zbitých.

Ak by som mal ešte niečo povedať k súbojovému systému, tak asi iba to, že sa v ňom vyskytuje rage systém, kedy si postupne nabíjate svoj rage meter, vďaka čomu viete robiť špeciálne a veľmi silné útoky. Pri niektorých typoch úderov viete podobne ako pri konkurencií prebúrať stenu arény a dostať sa tak do jej iných častí. Tento bojový balet je krásne responzívny, vďaka čomu je zážitok z hrania neskutočne príjemný. Jediné, čo by som však trochu kritizoval, je fakt, že titul neponúka tutoriál v rámci príbehového režimu.

Keď už sme u príbehu, v hre je možnosť rekapitulácie siedmeho dielu, ale ako som počúval slová môjho kolegu, príliš by mi to nepomohlo kvôli komplikovanému naratívu série. Prešiel som si teda bez nejakej znalosti deja prvé 4 kapitoly hry, kde som si naplno mohol vychutnať audiovizuál Unreal Enginu 5 spolu s výraznou japonskou štylizáciou. A to je asi všetko pozitívne, čo vám o príbehu poviem. Nechcem byť zlý, a popravde nemám právo ani príliš súdiť, ale asi najzaujímavejšia časť filmových scén bola, keď hlavná postava Jin hodila motorku po letiacom vrtuľníku. To, čo nasledovalo, bolo už len stereotypný megalomanský anime súboj, kedy záporák porazí hlavného hrdinu a vyzýva všetkých, aby sa s ním stretli v rámci svetového turnaja. Sledujete tak príbeh, ktorého štruktúru ste už dávno niekde videli, so zvratmi miliónkrát omieľanými a kedy už dopredu predvídate, čo sa asi neskôr v deji stane. Do toho všetkého hráte stále za tú istú postavu. Až si napokon v hlave začnete hovoriť - toto je japonská šialenosť? To si radšej zahrám posledné diely Devil May Cry.

Ale je pravda, že nie som cieľová skupina príbehu a pevne verím, že dlhoroční fanúšikovia v ňom nájdu oveľa väčšiu obľubu než ja. To môže však byť vo výsledku trochu v rozpore s filozofiou tvorcov, ktorí chcú prilákať nových hráčov. Ale uvidíme, keď vyjde celá hra. Možno budem prekvapený. Obľubu fanúšikovia ale určite nájdu aj v dlho žiadanom volejbalovom režime, kedy si bojovníci spôsobujú poškodenie tým, že do seba udierajú volejbalovú loptu. Tento režim som pritom hral len s AI. Tá je, bohužiaľ, aj na ťažkej obťažnosti veľmi hlúpa, takže mi na výhru stačilo používanie jedného komba. To isté sa inak občas stávalo aj pri hraní kampane, ale tam som hral len na medium. Problém s volejbalom, našťastie, toľko nevadí, pokiaľ ho budete hrať s inými hráčmi.

V rámci prezentácie sme mali možnosť vyskúšať si, samozrejme, aj verzus mód proti iným novinárom. Na výber bolo z mohutného výberu rôznych postáv. Tých bude pri vydaní až 32, pričom ďalšie majú prísť s DLC. Až tu som pritom dokázal naplno oceniť ansámble dostupných postáv a toho, ako skvelo sú animované. To obzvlášť platí pre nové postavy, ako napríklad MMA bojovníčku Azucenu z Peru, ktorá dokázala nielen rozdávať kombá, ale aj predvádza úctyhodné tanečné pohyby medzi nimi. V rámci verzus by som inak vytkol, že postavy nemajú medzi sebou žiadne špeciálne interakcie na začiatku boja - ako napríklad v najnovšom Mortal Kombate.

Počas prezentácie som si mohol vyskúšať aj nový Arcade Quest režim, konkrétne jeho prvú kapitolu s názvom Gong. Tento režim je podobný World Tour módu zo Street Fightera 6, kde si vytvoríte vlastného malého avatara a v arkádovom prostredí s detskou grafikou bojujete v turnaji. Hráč sa tu môže naučiť základné bojové znalosti a praktické techniky, získavať predmety a prispôsobovať si ich. Vyhrávaním v turnaji získavate peňažné odmeny, za ktoré môžete upravovať vzhľad jednotlivých bojovníkov v hre. Zároveň aspoň Arcade Quest obsahuje tutoriál na súbojové mechanizmy hry. 

Arcade Quest má aj zaujímavú funkciu Super Ghost Battle, kde môžete bojovať proti svojmu vlastnému duchovi a duchovi iných hráčov. Tento duch je vlastne AI tej istej postavy, za ktorú práve hráte, a ktorá od vás odsleduje pohyby, čím sa ich sama učí. Vďaka tomuto sa vy ako hráč môžete naučiť, ako sa dá brániť voči niektorým typom útokov alebo ako ich využiť vo svoj prospech. Dokonca všetky súboje v Arcade Quest a Ghost mode sú nahrávané, takže si ich môžete ľubovoľne prehrávať a zistiť, kde asi robíte chyby. Celkovo je Arcade Quest zaujímavý mód, ktorému by som momentálne vytkol nie príliš zaujímavý príbeh a absenciu dabingu.

Takže virtuálne päste a kopance boli rozdané a musím uznať, že bolo príjemné ich dostávať aj dávať. Z toho mála, čo som mohol vyskúšať, si myslím, že vývojári po 6 rokoch predvádzajú kus dobrej práce. Práce, s ktorou budú spokojní nielen dlhoroční hráči série, ale aj tí, ktorí po výzve boja zabúšia na brány Tekkenu po prvýkrát.