Silent Hill 2 je vysoká škola v budovaní hernej hororovej atmosféry. Je to pravdepodobne najlepšia, najdôležitejšia a aj najhororovejšia časť tejto kultovej série. Ovplyvnila tvorcov hier na ďalšie dekády a ešte aj ovplyvňovať bude. Dobre hru poznajú aj vývojári z poľského Bloober Teamu, čo nám nedávno predviedli v Londýne na Konami prezentácii. Mali sme možnosť zahrať si hneď niekoľko pripravovaných očakávaných hier, ale dnes vám zatiaľ môžeme prezradiť viac len o ich remaku Silent Hill 2. Ten sme si na 3 hodiny zahrali a potom sme mali šancu sa aj o hre hlbšie porozprávať s autormi. Odpovedali nám Maciej Głomb (producent) a Mateusz Lenart (kreatívny riaditeľ).

Zaujímavé je, že si pamätám, ako mal pôvodný Silent Hill 2 presne takúto atmosféru. A presne takto aj vyzeral. Ako však kedysi povedal teoretik Martin Ciel, naša pamäť je milosrdná a skresľujúca. Ale je obrovskou pochvalou pre autorov remaku, že ich hra vyvoláva tieto pocity a dojmy. Ich nová hra je totiž v očiach mňa ako fanúšika na rovnakej úrovni ako legendárny originál. A to hlavne v tom najdôležitejšom aspekte – v atmosfére. Autori ju budujú veľmi umne, krásne vás do nej ponoria a detailmi ju ďalej šperkujú. Ani neviete ako a trojhodinové demo je na konci.

Naše novinárske demo začalo vlastne hneď na začiatku hry. James Sunderland dostal list od svojej manželky Mary. Na tom by nebolo nič divné, keby Mary nebola už niekoľko rokov mŕtva. Aby tak James vyriešil túto záhadu, vydáva sa do mestečka Silent Hill. Necháva auto na príjazdovej ceste a po lesných cestičkách si hľadá cestu do mesta. Prechádza cez cintorín a už tu dostávate prvé indície, že Silent Hill nebude obyčajné mesto. Demo končilo súbojom s Pyramid Headom. Respektíve mohli sme hrať aj po ňom, ale už vám nemôžeme prezradiť nič o tom, čo nasledovalo a ako to vyzeralo. Ale teda pasáž smerujúca k Pyramid Headovi bola výborná a skvele ilustrovala, čo nám Silent Hill 2 remake ponúkne.

Silent Hill je naozaj svojské mestečko plné obskurných bytostí a podivných postavičiek. Každý tu má však svoje miesto, aj keď to tak nevyzerá. Mytológia tohto sveta je zaujímavá a ak ste hru nehrali, máte sa na čo tešiť. Ale to možno trochu predbieham. Všetko to, čo ste na pôvodnej hre milovali, tu nájdete. Naozaj. Avšak je tu toho aj oveľa viac. Viac príbehu, väčší svet, viac hádaniek a podobne. Hra vďaka tomu pôsobí modernejšie, ale stále si drží ducha originálu. Dokonca aj mnohé prvky, takže napríklad Pyramid Heada dokážete stále poraziť bez jediného výstrelu.

To ale neznamená, že si ku hre zoberiete návod spred 23 rokov a podľa neho prejdete remake. Autori hru naozaj rozšírili tak, že tu nájdete úplne nové lokality a aj úplne nové hádanky, prípadne prepracované tie staré. Takže vám žiadne staré návody nepomôžu. Ale ich dizajn je naozaj nápaditý. Ťažko hodnotiť celú hru z úvodných troch hodín, ale hádaniek tam nebolo málo a boli zaujímavé. Zvlášť tie rovno pred súbojom s bossom. Navyše ich úroveň si sami môžete nastaviť. Hra vám umožňuje nastaviť si obťažnosť súbojov a aj obťažnosť hádaniek separátne.

Modernizované je aj ovládanie a vlastne aj celá perspektíva. Teraz už neuvidíte žiadnu fixnú kameru, ale hra sa presunula za plece hlavného hrdinu. Čaká vás tak klasický moderný 3rd person survival horor. Celé je to tak dynamickejšie, ale aj intuitívnejšie a dokonca by som povedal, že zábavnejšie. Správa zbraní či inventára pri hraní je tiež intuitívna. Zbraňou sa oháňate tlačidlom R2 na gamepade, úhyb máte zase na krúžku (PS gamepad). Keď neskôr dostanete do rúk strelné zbrane, klasicky využívate triggery. Ale pozor, munície tu nie je toľko, aby ste ňou mohli hlúpo plytvať.

Vývojári vedia, že najväčšia výzva bola zachovať si psychologickú hĺbku postáv a atmosféru a zároveň hru modernizovať a priniesť novému publiku. Mateusz Lenart tvrdí, že aj pre nich ako vývojárov bolo dôležité zachovať príbeh a atmosféru, lebo to boli dva ústredné piliere hry. Preto počas vývoja často konzultovali s Masahirom Itom a ďalšími členmi pôvodného tímu, aby zabezpečili, že hra neprišla o nič zo svojho čara. Vedeli, že

Už vyššie som sa rozplýval nad atmosférou a naozaj musím ešte raz spomenúť, ako výnimočne kvalitne je budovaná. Pri hraní tejto hry bude krásne báť sa. Veľkou mierou sa o to pričinil zvukový dizajn, ktorý je jednoducho fenomenálny a to hlavne priestorové spracovanie audia. Všetky tie ambientné zvuky, praskanie podlahy, šuchot nepriateľov za stenou, niečo zlovestné v hustej hmle niekde za rohom. Veľmi dobre hra naznačuje prítomnosť nepriateľov pomocou rušenia v rádiu, ktoré má James v kapse. To všetko vám naženie zimomriavky a vy si to budete užívať. Navyše je to priestorovo presné. No a celé to ešte dopĺňa podmanivá hudba.

Graficky hra tiež nevyzerá zle. Mali sme možnosť si ju vyskúšať na PS5 a na Visuals nastavení, ktoré zlepšuje kvalitu grafiky na úkor snímkovania. Je na vás, čo si nakoniec vyberiete. Technicky to ale v pohybe vyzerá veľmi pôsobivo. Esteticky je zaujímavé to, ako si to stále drží ten japonský nádych originálu, aj keď za hrou už vlastne stoja autori z Európy. Nemôžem povedať, že by do hry nevložili aj niečo svoje, ale naozaj k remaku pristupujú s úctou a zachovávajú ten dojem, ktorý pred 23 rokmi sršal z originálu. Celkovo vývojári použili moderné technológie na pozdvihnutie zážitku ešte vyššie bez toho, aby nejako výrazne zasahovali do príbehu.

Kým v pôvodnej hre sa atmosféra budovala aj pomocou fixných kamier, keď môžete ovládať to, čo hráči uvidia. Tu už hráči videa to, čo sami chcú. Preto museli aj autori zmeniť svoj prístup. Napríklad redizajnovali nepriateľov, aby vytvorili novú vrstvu hororu. Rovnako upravili ich umelú inteligenciu a správanie, takže vás prekvapia, aj keď pôvodnú hru dobre poznáte. Technológie však pomohli aj priniesť väčšie levely, ktoré sú však často stále zahalené hmlou. Autori využívajú nové možnosti, ako vás vodiť po nich, aby ste ich nielen prechádzali, ale aj skúmali kvôli rôznym detailom či odkazom.

Maciej Głomb dodáva, že pri dizajne levelov často experimentovali s tým, ako ich spracovať. Niektoré oblasti hry nechali takmer nedotknuté, iné sú ich vlastným výtvorom, aby hra naozaj pôsobila veľkým a moderným dojmom. No a práve s tým experimentovali – ako to všetko zmeniť, ale zachovať esenciu. Ako tie miesta spraviť realisticky, ako zachovať čo najlepšie tempo hry, ako prepracovať hádanky a dokonca aj to, ako hráčov vydesiť ešte viac. Nie je to tak, že by autori vytvorili nové systému. Maciej hovorí, že zobrali systémy pôvodnej hry, prepracovali ich a rozšírili, aby to stále bol ten Silent Hill 2, ktorý sme si kedysi zamilovali.

Musím ale povedať aj to, že nie všetko bolo také dokonalé. Samozrejme, autori majú do vydania ešte peknú kôpku času a to by im malo stačiť na opravu menších chýb. Ale tie mi znepríjemňovali tých niekoľko hodín hrania. Nebolo to nič závažné, čo by zážitok pokazilo, ale aj tak nejaké tie glitche v animáciách nepridávajú na nálade. Napríklad sa to týkalo mŕtvych nepriateľov, ktorí zostali zaseknutí alebo sa triasli a podobne. V jednom bode sa polovica tela nepriateľa prepadla do podlahy. Ako píšem, nič strašné, ale dojem by bol lepší, ak by to tu nebolo. Ale to snáď autori opravia.