Silent Hill 3 začína až príliš rovnako ako Shadow of memories, rovnako titul z produkcie Konami, sám opustený v kaviarni a neviete čo sa vám zdalo. Po zobudení to však naberá úplne iný smer a vy sa nestačíte diviť, čo všetko sa môže v obyčajnom obchoďáku stať. Absolútne nič nehovoriaci sen, až príliš živý nato aby bol reálny,  naplnený neľudskými kreatúrami na zvláštnom mieste, štartuje nový život Heather. Obsahom dema vydaného krátko pred samotným Silent Hillom bol práve neľudský sen v lunaparku s nechutnými kulisami v podobe mŕtvych a hlavne krvavých zajacov, maskotov. Všade to zaváňalo krvou, všetko bolo opotrebované, hrdzavé a po scénach sa pohybovali páchnuce kreatúry. Demo len jemne naznačilo čomu všetkému bude musieť čeliť Heather a čomu bude vystavovaný hráč sediaci za Silent Hillom 3. Samota a strach.

Na prvý pohľad sa príliš veľa nezmenilo od druhého pokračovania, hra beží na rovnakom engine, inventár sa prakticky nezmenil rovnako ako menu hry (mimochodom otrasne spravené). Na pohľad druhý sa však začínajú pomaly vynárať všetky finesy. Postupne zisťujete, že grafika predsa nie je rovnaká, so zašumeným efektom vyzerá ešte príťažlivejšie, a že všetky modely postáv sa hýbu až príliš reálne. Ovládanie postavy je rozdelené na 2D, klasický spôsob ako v SH2, a 3D kde sa dostáva k slovu myš. Jej funkciou je natáčanie postavou požadovaným smerom, tento spôsob je presnejší a osobne mi viacej sedel ako 2D. Opäť je tu klávesa, ktorá pošle kameru za Heather a nebude tak zavadzať vo výhľade. Jej funkčnosť je v niektorých miestnostiach obmedzená či už kvôli efektu, alebo čo je horšie kvôli stiesnenosti priestorov kde sa nachádzate. Občas sa tak nevyhnete strieľaniu do neviditeľného nepriateľa. Autori opäť využívajú rôzne nezvyklé uhly kamery na snímanie scény, čo dodáva hre filmový nádych.

 V koži Heather sa ocitnete veľmi rýchlo, budete prežívať rovnaké muky ako ona v nákupnom centre. Po humanoidných torzách, ktoré sa náhle vynorili z tmy, sprevádzaných šumom v rádiu a zmenou nálady v hudbe, budete rovnako po nich dupať ako ja ešte dlho potom, čo vydýchli naposledy. Atmosféra hry je neskutočná, niekedy som sa pristihol ako som si prisvetlil izbu malou lampou a nebolo to kvôli tomu, že som nevidel na klávesnicu. Mnohí si začnú tajne prať svoje spodné prádlo :). Pri hraní vám neustále behá mráz po chrbte, svet Silent Hillu vás nasaje a pustí až keď nebude po všetkom. Hrôza a nechutnosti sa stupňujú čím ďalej sa dostanete. Temný obchodný dom je malým divadielkom pred nemocnicou a temnou katedrálov na konci. Tu už prestáva všetka sranda, steny plávajúce v krvi, hýbajúca sa podlaha, jazyky ohňa oblizujúce strop a neľudské kreatúry sú dielom snáď chorej mysle ako zdravého človeka. Vrcholom je scéna s obrovským zrkadlom, kde postupne váš odraz začne umierať, postupne sa smrť dostáva aj pred zrkadlo a začne tvarovať miestnosť a farbiť steny krvou. Design jednotlivých úrovní je geniálny až na opakujúcu sa nemocnicu s príliš starostlivými sestričkami. Najlepšie spracovaná je samotná katedrála, ktorá hraničí s úchylnosťou, nutné zažiť na vlastnej koži!  

Pomer akčných prvkov a puzzlov je asi 60:40, logických problémov je oveľa menej ako v dvojke, ale nie je ich zase tak málo aby vás nepotrápili. Nastavenie obtiažnosti zvlášť pre puzzle a pre akčné prvky je samozrejmosťou. Veľmi zaujímavý puzzle bol ku koncu v márnici, kde podľa počtu tiel na vozíkoch ste sa mali dopracovať k štvormiestnemu kódu na zámku pece slúžiacej na spaľovanie tiel. Na najnižšej nájdete menej pomôcok na vyriešenie hlavolamu, kreatúry útočia sporadicky a vôbec si vás nevšímajú. Na najvyššej už ide do tuhého, Heather toho znesie menej, lekárničiek je málo a na polohumanoidov budete potrebovať viacej olova. Zbraní, s ktorými budete môcť poštekliť nepriateľov sú rozmanité od jednoduchého a zbytočného noža, obligátnej oceľovej trubky, slabučkej pištole, utočného samopalu až po smrteľnú katanu a brokovnicu. Náboje sa oplatí šetriť rovnako ako lekárničky, nikdy neviete čo vás prekvapí za rohom. Nepriateľov oproti SH2 pribudlo, už sa tak často neopakujú aj keď ich mohlo byť viacej. Typické sestričky, nechutný pomalý Double Head, bezhlavý psy, lietajúci Closeri, plaziace sa torzá tiel a mnoho ďalších sa bude zakrádať večnou tmou.

Pamätám sa, ako som sa v recenzii na AITD4 rozplýval nad nádhernou hrou svetla a tieňov, že baterka vyzerá ako v skutočnosti a grafika vyzerá oveľa reálnejšie. To som ešte netušil s čím prídu tvorcovia SH3 (samozrejme grafika sa zdokonalila rovnako ako renderovacie postupy), baterka a jej kužeľ svetla evokuje neskutočný pocit reálnosti, každý predmet vrhá vlastný tieň a predlžujú sa v závislosti od vzdialenosti od neho, lepšie je na tom snáď len Splinter Cell. Vynikajúce animované textúry, špeciálny šum, všadeprítomná hmla hi-polygónové postavy vám budú zaťažovať procesor a prehrievať grafickú kartu. Na všetky efekty a vysoké rozlíšenie budete potrebovať vykonný stroj, na mojom Celeri 1Ghz + GF4 Ti4200 bežala hra v rozlíšení 800x600 bez problémov, v náročnejších scénach s množstvom postáv klesal prudko framerate. Hra navyše nepodporuje grafické karty rady Nvidia MX, nemal som možnosť odskúšať tento typ kariet, ak ma niekto skúsenosti nech sa podeli s nami v diskusii. Príbeh SH3 je podfarbovaný ingame animáciami, v ktorých sa postavy hýbu ako skutočný herci! Nielen dobrá kamera, vynikajúca grafika, ale ja filmová hudba a zvukové efekty spôsobujú, že sa niekedy dívate na film. Excelujú opäť dialógy  a dabing, ktorý je nielen verný, ale je dokonale synchronizovaný s perami postáv. Na postavách sa okamžite prejavujú ich momentálna nálada a dokonca je možné odčítať text z ich pier! Z rôznych pazvukov vytvorená dynamická melódia drásajúca vaše sluchové organy vám bude robiť garde na temnej prechádzke. Hudba vzišla z pera vynikajúceho Akiry Yamaoka, teraz dokonca s naspievaným trackom!