Samotnú hlavnú postavu Conana nemá význam predstavovať. Fanúšikovia fantasy isto nedajú dopustiť na jeho knižnú verziu z pera Roberta E. Howarda, obrázkový maniaci na svoje komixy, väčšina ľudí si však pamätá dobrodružstvá Conana predovšetkým z filmov, kde si zahral hlavnú postavu Arnold Schwarzenegger. Autori sa nechali inšpirovať pôvodnými príbehmi z kníh, vytvorili tak úplne nové dobrodružstvo, ktoré svojím konceptom inklinuje práve k prvému filmovému spracovaniu Conana.
Hra začína efektným introm, kde sa hráč, neznalý histórie tejto postavy, dozvie ako Conan prežil detstvo a ako vyrástol v neohrozeného bojovníka. Po mnohých dobrodružstvách sa Conan zocelený bojmi vracia do rodnej Cimmerie, aby navštívil svojho strýka v dedine Grannach. Kľudný návrat domov však preruší dupot koní a neznámych vojakov, idúcich po ceste práve z Grannachu. Conan neváha ani na chvíľu, pôvodný zámer oddýchnuť si zostal iba zámerom. Začal stúpať na kopec, ktorý zakrýva výhľad na cieľ jeho cesty. Keď sa na horizonte objavil hustý čierny dym, bolo všetko jasné. Grannach bol v ruinách, trosky domov v plameňoch a všetci obyvatelia mŕtvy. Teda až na jedného, ukrižovaného starca. Ten mu ešte predtým, než posledný krát vydýchol, prezradil, prečo postihol dedinu taký osud a čo vlastne tajomní jazdci hľadali. Záhadný muž prišiel pred časom do Grannachu a priniesol artefakt, zvláštne zrkadlo, ktoré nakoniec jazdci našli a odniesli. Conan od tohto okamihu nepozná zľutovanie, do jedného pomstí smrť mužov, žien a detí, tajomní jazdci budú ľutovať, že tasili meče na obyvateľov Grannachu! Jedine pomsta a pomalá smrť bude zadosťučinením za nevinné obete. Conan sa vydáva po stopách vrahov a jeho prostredníctvom hráč bude rozosievať smrť kdekoľvek sa objaví.
Po pôsobivom intre a dlhej in-game animácii máme prvú možnosť ovládať Conana a začať putovanie vysoko v horách. Hra má veľmi rýchly nástup, potom jej začína dochádzať dych, až nakoniec je dohranie iba z donútenia alebo zo zvedavosti. Aj tú treba brať s rezervou. Začínam trocha netradične, verdiktom. Osobne sa mi zdal príbeh veľmi plytký, nachádzal som v ňom neustále analógiu s prvým filmom. Conan v hre pátra po Supom kulte, vo filme bol Hadí kult (alebo tak nejako sa volal). Vyhubili jeho rodnú dedinu a išlo takisto iba o pomstu. Možno na mňa tak pôsobila maniakálna hudba z filmového spracovania od Basila Poledourisa, ktorá rovnako zaznieva v niekoľkých motívoch aj v hre, možno to je naozaj príbehom, nenájdete tu žiaden zvrat a dá sa vopred odhadnúť, ako sa bude ďalej vyvíjať. Vráťme sa však k samotnému začiatku a prvých chvíľach strávených nad Conanom.
Hra je svojím konceptom 3rd person hack`n`slash mlátička s kombináciou RPG prvkov. Tento žáner ukážkovo predviedla konverzia z Xboxu Enclave (k nej sa ešte vrátime). Conan však nemá na výber niekoľko hrateľných postáv a nemôže si kupovať zbrane, bude sa musieť spoliehať na svoj meč, sekeru a niekoľko ďalších verzií týchto zbraní. Od Enclave sa odlišuje predovšetkým štýlom boja, v žiadnom prípade nepôjde o zbesilé klikanie, ale o premyslené útoky a ich kombinácie. Ovládanie postavy je jednoduché, na pohyb slúži klávesnica + myš a na narábanie s mečom potrebujete ďalších päť tlačítok, štyri z nich sú na výpady a jedno na blokovanie nepriateľa (fakt easy:beholder). Kombináciou týchto útokov vytvárate kombá a Conan na obrazovke predvádza úchvatné ťahy. Jednotlivé kombá sa delia medzi meč a sekeru, väčší priestor dostal samozrejme meč s 30tkou rôznych úderov a sekera sa uskromnila s 15timi kombami. Každé z nich si môžete za patričné množstvo skúsenostných bodov vylepšiť rovno tri krát. Okrem väčšej spotreby staminy bude výsledné kombo ničivejšie a aj vzhľadovo efektnejšie. Celkovo je možné vylepšiť 45 rôznych úderov a 5 vlastností Conana, ktoré zahŕňajú dopĺňanie života, staminy alebo obratnosť počas boja. Skúsenostné body rastú s počtom zabitých nepriateľov. Na začiatku sa preto treba rozhodnúť, s akou zbraňou sa budete oháňať a získané body investovať iba do nej, kompromisy sa nepripúšťajú. Z obrovského množstva útokov som využíval iba tie najsilnejšie a tie, ktoré sa dali rýchlo urobiť (podlamovanie nôh, útok na tvár, napichnutie na čepel). V presile na presné kombinácie stláčania tlačítok nie je čas ani priestor, pretože vám snahu o kombo môže prekaziť každá rana od nepriateľa. Záleží aj od zbrane, ktorú máte v ruke, niektoré kombá môžete urobiť iba s konkrétnym typom meča alebo sekery, medzi kombami nájdete okrem šermovania mečom a sekerou aj údery rukami alebo kopance nohami.
Súboje si užijete prakticky na každom kroku, v pralese na vás budú vyskakovať divosi so šamanmi, v katakombách narazíte výhradne na sympatických kostlivcov a duchov, v ľadovej divočine budete bojovať proti vlkom a medveďom a ku koncu sa dostanú k slovu aj kúzelníci a zákerní rytieri. Obtiažnosť hry je na prijateľnej úrovni, zatiaľčo pri najľahšej vám budú boje pripadať banálne a jednoduché, na najvyššej už budete musieť využívať všetky výhody zbraní a používať kombá v pravej chvíli. Odporúčam na začiatok strednú obtiažnosť, kde budú boje tuhé, ale nie fatálne. Počas bojov vidíte v pravom dolnom rohu malé ikony, ktoré predstavujú nepriateľov a je na nich znázornený aj počet ich životnej sily. Inteligencia protivníkov je zvláštna, kvôli niektorým chybám v hre vás neskoro zbadajú alebo sa zaseknú o neviditeľnú stenu. Vždy platí pravidlo prvého seku. Kto prv seká, ten vyhráva. Ak vás zaženie veľký počet nepriateľov do rohu, máte veľmi malú šancu na prežitie, skôr než sa stihnete zahnať, už dostanete zásah. Sú však veľmi taktní, ak si chcete vymeniť zbraň a s útokmi počkajú, kým nevytasíte druhý meč. Ako som už vyššie spomínal, Conan sa bude oháňať mečom alebo sekerou v niekoľkých verziách. Obojručný meč alebo ťažká sekera je pomalá, ale plný zásah s touto zbraňou je smrteľný. K slovu sa dostanú aj palcáty. Pokiaľ padnete v boji, hra nekončí. Conan má tú česť predstúpiť pred boha Croma a vybojovať si život späť v špeciálne navrhnutých arénach, pravdepodobne určených pre multiplayer. Bojujete najprv s troma bojovníkmi a ak sa vám podarí vyhrať, ste opäť vo víre predošlého boja, v ktorom ste padli. Ak opätovne zomriete, bojujete vždy so zvyšujúcim sa počtom nepriateľov v aréne. So smrťou hlavnej postavy súvisí aj systém ukladania pozície, ktorý je riešený formou kameňov, ten je navyše limitovaný ich počtom vo vašom inventári. Po každom náročnom boji vždy nájdete (ak dobre hľadáte) Sacred Stone, pomocou neho si môžete uložiť pozíciu kedykoľvek, ale iba raz.
Cesta za pomstou vedie cez množstvo lokácií na Hyborskom kontinente, od Grannachu, vysoké vrchy a pralesy cez prístavné mesto Kordava a púšť Stygia až po vulkán v Keshane. Grafická stránka hry je nenásilná, jednoduchá a pri hraní nikoho neurazí. Nejedná sa o momentálnu špičku, ale splnila svoj účel. Treba brať na vedomie, že Conan je multiplatformovka a preto od grafickej stránky nemožno čakať zázraky, medzi najkrajšie lokácie však môžeme zaradiť ľadovú jaskyňu a vnútro vulkánu. Z technického spracovania vyniká hlavne pôvodná hudba Basila Poledourisa a priestorový zvuk.
Možno sa pýtate, prečo potom také nízke hodnotenie? A čo som vlastne myslel tým, že hre ku koncu dochádza dych? Ak ste fanúšikmi Conana, tak prestaňte v tomto momente čítať a prirátajte si k výslednému hodnoteniu 10 bodov, na radu sa totiž dostávajú nedostatky a predovšetkým veci, ktoré mi vadili na hre. Moje prvé dojmy boli veľmi dobré, ako ste sa mohli v nedávnej novinke dočítať. Výborné animácie, súboje, vymieňanie zbraní a rôznorodé prostredie, potom sa to nejako začalo opakovať a opakovať a smrdieť. Animácie prestali byť zaujímavé, súboje začali byť otravné a ja som začal rozmýšľať, kde robím chybu, že hra začína nudiť. Príbeh začal byť asi od polovice veľmi plytký, všetky ďalšie kroky sa dali predpokladať a ku koncu ma dohnala iba túžba zabiť hlavného bossa. Na jednej strane ingame animácie dokresľujú príbeh a vytvárajú atmosféru. Na druhej strane ich kvalita začína klesať, sú otravné a niekedy až zbytočne dlhé. Na niektorých miestach je potenciál titulu absolútne nevyužitý, namiesto súbojov a interakcie hráča je tu animácia a naopak. Nevyužitosť je cítiť aj z niektorých prostredí, ukážkovým príkladom je prístavné mesto Kordava, ktoré je veľké, čo sa týka rozlohy, ale nájdete tu len veľmi málo miest, kde by ste sa mohli porozprávať alebo niečo dozvedieť. Aj keď pôvodný zámer autorov bol ovládať výhradne postavu Conana, neustále sa ponúkala myšlienka ovládať zlodejku Zairin, ktorú budete neraz zachraňovať. V jej koži by som si vedel predstaviť niekoľko stealth misií, úlohou ktorých by bolo nájsť potrebné informácie o Supom kulte. Tu to za nás vyriešila animácia, škoda. Obrovským spestrením by určite boli súboje na koni, pridanie viacerých rozhovorov a multiplayeru.
Conana žiaľ sprevádzajú aj technické problémy. Či je to už kolízia polygónov alebo neviditeľné steny a čo je najhoršie, hra občas aj spadne alebo zamrzme. Kamera neposlúcha tak, ako by mala. Kolieskom na myši si môžete približovať alebo oddialiť perspektívu, ale ak prídete do úzkeho koridoru, kamera sa prestaví sama. Rovnako nechápem situácie, keď sa kamera nepochopiteľne zamkla a nemohli ste s ňou nijako pohnúť. Ak to malo navodiť filmovú atmosféru, tak tento krok rozhodne nevyšiel.
Conan by nemal byť len akčnou hack`n`slash, ale RPG so značnými akčnými prvkami, teda klasické rozhovory, vylepšovanie postavy a možno aj dočasná spolupráca nejakej NPC postavy. Kto sa na Conana tešil a pozná navyše romány Robert E Howarda, určite nebude sklamaný. Pre ostatných je to len nadpriemerná sekačka s množstvom drobných chýb.
