Hra vás privíta vcelku nepeknou animačkou, v ktorej sa dozviete kto, čo, ako, s kým a za koľko. Hlavná postava, Daniel Garner sa jedného daždivého večera rozhodne vyraziť si s manželkou do obchoďáku na nákupy. Čo čert chcel, Dano nezvládne riadenie a pošle tak svoju manželku rovno do neba. Šéf šéfov má však pre neho inú úlohu a tak pod hrozbou toho najzapráskanejšieho pekla sa musí cestou za svojim vykúpením vysporiadať zo stovkami čudesných nepriateľov a ako bonus so 4 mega bossmi, ktorí sú pravými resp. ľavými kypťami praotca hriechu, teda Satana. Na to, že sa jedná o akčnú odreagovačku, má hra vcelku zaujímavý dej a hlavne posledná epizóda prinesie nečakané rozuzlenie. Schválne, čo alebo respektíve kto je tvorcom pekla?

Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré robia hrateľnosť zábavnou, je design misií. Hra môže mať akokoľvek prekrásnu grafiku a množstvo rozmanitých nepriateľov, ale ak tím designérov odflákne svoju prácu, hra sa s najväčšiou pravdepodobnosťou ocitne v tom najspodnejšom regáli gamestore, poprípade rovno na smetisku herných dejín. To, ale nie je prípad Painkillera, pretože každý z 24 singleplayer levelov je výnimočný a svojim spôsobom originálny. Vo všeobecnosti sú levely tvorené navzájom pospájanými miestnosťami resp. arénami, ktoré sa po vašom vstupe uzavrú a opäť sa otvoria až po kompletnom vymydlení nepriateľov. Stretnete sa tu s rôznymi gotickými a temnými prostrediami, ako napríklad cintorín, či zamorená dedinka, ale priestor tu dostala aj vojenská letecká základna plná tankov, hummerov a iných armádnych vozidiel. Mojimi favoritmi sa, ale jednoznačne stalo Asylium a staré divadlo. V prvom z nich vás privíta temný rozpadnutý barák, podobajúci sa na dom Adamsovcov, ktorý je preplnený čudesnými a hlavne odpornými nepriateľmi. Atmosféru tohoto nehostinného miesta ešte umocnuje aj temný leják a temnota a tak svoje uplatnenie nájde aj vaša malá baterka. Interiér domu spolu s jeho obyvateľmi je už, ale fakt len pre silné žalúdky. Odporne dekadentné fasády, polorozpadnutá vŕzgajúca podlaha a hlavne plaziči s useknutými končatinami spoločne s pochodujúcimi mutantmi s chápadlami namiesto rúk, tvoria tak hustú atmosféru, že si človek po pár krokoch musí dať chtiac nechtiac pauzu. Divadlo vás prezmenu prekvapí svojou úžasnou architektúrou a rozľahlosťou a to ani nehovorím a charakteroch, ktorí tu majú svoje predstavenie. Skrátka, všetky levely stoja za to a ani na chvíľku vám nedovolia odtrhnúť sa od monitora.

Ďalším a nemenej dôležitým faktorom ovplyvňujúcim hrateľnosť je rozmanitosť nepriateľov. Tu sa vývojari z People Can Fly opäť vytiahli a prinášajú nám takú pestrú zmes pohyblivých cieľov, že si to v tej bojovej vrave človek ani neuvedomí. Proti vám si to vyrazí viac než 26 druhov individuí, od rôznych rytierov a samurajov, cez čarodejnice a po zuby obrnených a ozbrojených katov až po rôzne pochodujúce bizarnosti ako sú zombíci vrhajúci po vás vlastné vnútornosti, či v kazajke uväznené elektrizujúce mátohy. Samotným vyvrcholením sú potom medzibossovia a bossovia, ktorí predstavujú to najväčšie, čo ste v hrách mohli na vlastné oči vidieť a ich grafické prevedenie je vskutku nádherné. Svojimi rozmermi vás prevyšujú hneď niekoľko desiatok krát a ich eliminácia predstavuje úplne odlišný postup ako len bezhlavá frenetická paľba. Hviezdou večera sa stáva jednoznačne boss numero quatro, obrovský okrídlený červený diablik, s ktorým sa budete prepadávať do nižších podlaží hneď niekoľkokrát a jeho likvidácia vám dá poriadne zabrať. Umelá inteligencia vašich protivníkov je však hlboko pod priemerom a ich jedinou úlohou je vrhať sa na vás, ale keďže sa jedná o rýchlu adrenalínovú akciu, nepovažujem slabú AI za nedostatok.

Aby, ale cesta naprieč peklom nebola taká ťažká, autori si na vás prichystali viacero účinných hračiek. Painkiller, taká varianta cirkulárky a motorovej píly sa prakticky hodí len na rozbíjanie krabíc, ale už brokovnica má solídny účinok a dokáže v zhluku nepriateľov narobiť riadny guláš. Jednoznačne najexotickejšiou zbraňou je kolíkomet, ktorý dokáže vysokou rýchlosťou vystrelovať bukové kolíky, ktoré doslova pribijú nepriateľov k múru. Okrem tejto vychytávky sa vám do rúk dostane aj rotačný guľomet a klincovačka. Pýtate sa to je všetko? 5 zbraní možno znie zarážajúco, ale každá z nich nájde svoje uplatnenie a okrem toho majú všetky z nich aj sekundárny mód streľby. A tak kolíkomet v alternatívnom móde vystreluje granáty, rotačák pre zmenu rakety a smrteľné kombo brokárna/zmrazovač sa cestou do pekla určite bude hodiť. Okrem týchto zbraní máte ešte jednu vymoženosť a tou je démon mód, do ktorého sa dostanete po absorbovaní 66 duší nepriateľov. Obraz sa roztiahne a zmení sa na čiernobiely, pričom pekelné hordy sa vám javia v červenom spektre. Vy ste v tomto stave nesmrteľný a prípadny odpor rozprášite jediným výstrelom, samozrejme okrem bossov.

Painkiller predstavuje priam ukážkový príklad efektného využitia Havok enginu. V Painkillerovi je tento engine využívaný omnoho výraznejšie ako to bolo napríklad u Maxa Payna 2. To znamená, že postavy, ale aj ostatné objekty v hre, majú reálny fyzikálny model a správajú sa tak ako v reálnom živote. Najlepšie je to vidieť na nepriateľoch, ktorí v prípade zásahu lietajú všetkými možnými smermi alebo zostávajú pripichnutí na stene, prípadne, ak ste ich zasiahli na vysoko položenom mieste, ich pád sa naozaj podobá tomu reálnemu. Okrem toho, telá oponentov reagujú na zásahy zbraní presne podľa pravidiel logiky a tak rana brokovnicou zblízka urobí s telesnou schránkou svoje.  Čo sa týka grafického spracovania, hre nie je absolútne čo vytknúť. Postavy a prostredia majú detailné textúry a o nedostatku polygónov nemôže byť reč. Chvála prší aj na zvuky a zbrane. Nepriatelia stonajú presvedčivo a perfektnú atmosféru už len dokresľuje kvalitná hudba, pri počúvaní, ktorej vám behá mráz po chrbte. Ohľadom hardwarovej náročnosti, treba očakávať slušný štandard, aj keď hra v pohode beží na medium detailoch a pri rozlíšení 800x600 na Pentiu 1200, s 256 MB pamäťou a s nejakou slušnejšou grafickou kartou.