Painkiller

Celý kolotoč začal celkom nevinne. Daniel Garner nasadá za silného dažďa do svojho vozu a prisadá si k nemu i jeho snúbenka. Po krátkej jazde sa však ich zraky zblížili rovnako ako protiidúci náklaďák a.. BUM. nebudem vás dlho napínať, za lásku sa platí a tak túto haváriu odniesli obe hrdličky životom, lenže zatiaľ čo Danielova milá mala na priepustku od Svätého Petra už zarobené, náš Daniel si musel na svoju cestu za ňou ešte zarobiť a tak sa objaví v očistci – v nejakom priestore medzi nebom a peklom. Po uvítaní tajomnou postavou dostane i svoju úlohu, zabiť samotného pána pekiel, a cestou i pekných pár jeho služobníkov. Očistec však nieje to čo býval a tak sa od predstav Dante Alighieriho pomerne líši.

V očistci samotnom nečakajte nejaké miešanie neba a pekla, nájdeme tu celú radu nesúvisiacich lokácií, ktoré budeme musieť prejsť pri ceste za Luciferom. Zo začiatku narazíte na rozsiahle cintoríny, kláštory i bane. Neskôr sa ocitnete v katedrále, vedeckých laboratóriách, alebo napr. v blázinci. Veľa akčných hier je limitovane ich tématom, to však pre Painkillera neplatí a tak zatiaľ jednu misu kosíte mníchov so sekerami v kostole, hneď v tej ďalšej sa ocitnete vo väznici s strážami s gattlingom. Mágia, nemŕtvy i rôzne príšery vytvárajú totálny guláš ktorý má jediný výsledok, nezačnete sa nudiť tak rýchlo. Predsa len, pri hraní Call of Duty ťažko môžete očakávať zjavenie ducha, alebo nekromancera.

To hlavné si však Painkiller ešte len schováva. Tím naozaj veľkým prekvapením sú bossovia, ktorí dosahujú naozaj mamutích rozmerov. Už prví boss ktorý sa ledva zmestil do takého väčšieho kostolíka bol naozaj veliký.. aké však bolo moje prekvapenie, keď som o pár levelov ďalej narazil na krpca veľkého ako celá katedrála, ktorý poctivo ničil podperné piliere a hádzal ich po me. Na väčšinu predmetov v úrovniach platia fyzikálne zákony a tak protivníci po zásahu brokovnicou veselo lietajú vzduchom. Všetko sa dá ale využiť a tak môžete zasypať oponentov niekoľkými košmi. Silou Enginu si boli vedomí i samotní vývojári takže nieje výnimkou situácia, keď musíte niečo premiestiť, rozbiť či zhodiť, aby ste sa dostali ďalej.


Kukneme napr. na zbrane, tých je celkom 5. Počtom teda neohromia, síce má každá dva režimy streľby, ale i tak to nieje zrovna veľa. Čo však nemajú v počte, majú v nápade. Trebárs takým kolíkometom môžete nepriateľov prišpendliť ku stene. Ďalšou zaujímavou zbraňou je Painkiller, v primárnom móde sa z nej roztočia veľmi ostré čepele - vhodné i na prípravu omáčok! V sekundárnom sa vystrelí akási hlavica ktorá pri zásahu nepriateľa chytí a odhodí ho k vám. Dá sa tím teda praktikovať zaujímavá taktika, byť pekne v zadu, a nepriateľov si priťahovať po jednom. Má ešte jednu ale tú tu nebudem rozpisovať.

Kukneme sa na samotné misie, tie prebiehajú monotónne, proste niekam prídete, zavrú sa dvere a odvšadiaľ sa začnú hrnúť krvilační protivníci, a po ich smrti sa dvere zase otvoria, objaví sa nový savepoint a ideme nanovo. Aj tu sa však nájde pár vychytávok, po každom protivníkovi zostane na určitý čas jeho duša, ktorá slúži jednak ako bod zdravia a tiež ako lístok do špeciálneho démonického módu, kde sa svet zrazu zmení na čiernobiely, vy sa stanete nezranitelním. Škoda že to celé netrvá ani pol minúty. Ďalšou vychytávkou hry je systém odmien, u každé misie je k dispozícii nejaká úloha(napríklad rozbiť všetky predmety, zozbierať 100 duší, nepoužiť výbušniny..), a po splnení dostanete celkom nenápadnú kartičku, ktorá však dokáže hotové divy. Zrazu sa môžete stať rýchlejším, odolnejším, alebo napríklad spôsobovať nepriateľovi dvojnásobné poškodenie.

Nuž, poďme sa kuknúť, ako to celé vyzerá. Od hry síce nemôžeme očakávať grafiku ako v Doom 3, ale aj tak je grafika veľmi pekná. Najmä jednotlivé lokácie sa hmýria zmyslom pre detail. Nepriatelia tiež vyzerajú celkom slušne a po zásahu niektorými zbraňami sa dokonca rozpadnú na niekoľko častí. Celkovo je teda grafika jedným z plusov tejto hry. U zvukovej stránky už mám pár výčitiek. Hudba je síce pekná, ale celkom opakujúce. Určite by sa hodilo viacej skladieb. Ovládanie je bez chybné, všetko je tak ako má byť. Možno len nahrávanie misii by nemuselo trvať tak dlho. Ešte pár slov k multiplayeru - ten síce v hre je, ale kvôli malému množstve máp i zbraní neohromí. Škoda, možno sa v datadisku dočkáme príjemného prekvapenia.


THE END


Minimální požiadavky: Procesor 1.5 Ghz, 384 MB RAM, 1.2 GB HDD, 64 MB VGA

+ Pohlcujúca atmosféra
+ Hrací čas
+ Počty nepriatelov
+ Grafika

- dosť monotónne
- nepriatelia sa stále opakuju
- blbý multiplayer