Čas dozrel. Nebesá sa vzbúrili proti útlaku Helghanu a dávno zabudnutí bohovia vojny, smrti a ničenia sa konečne prebudili. Blížiaca sa vojna nemilosrdne odpočítava posledné okamihy mieru.

WAR IS COMING…

S týmito troma slovami zhruba pred rokom omráčil svetovú hráčsku verejnosť prvý teaser na najkontroverznejšiu hru v dejinách PS2. Čierne vojská zložené z bezduchých postáv so svietiacimi očami sa v ňom postupne zoraďujú na obrovskom priestranstve pred svojim milovaným vodcom - Scolarom Visarim. Kamera sa pomaly dvíha a ukazuje nekonečnú armádu bažiacu po pomste. V pozadí vidíte štartujúce výsadkové moduly a na hlavnom pódiu postavu v koženom kabáte obklopenú vlajkami so znakmi nápadne pripomínajúcimi svastiku. Je 22.storočie a Štvrtá ríša vstala z popola, aby dokončila to, čo sa jej nepodarilo pred dvesto rokmi. Ale tentokrát ju už nič nezastaví...

Prehnané očakávania

Viac, ako dva roky sme boli masírovaní prílivom hype vo forme sebavedomých vyhlásení tvorcov. Zároveň však prebiehalo neustále zatajovanie zo strany Sony, občasné presakovanie informácií na amatérskych stránkach a až podozrivo dobre vyzerajúce screeny ranných verzií hry sem-tam uverejnené na nete. Hra dokonca dostala prívlastok "Halo killer" a to bola posledná kvapka, po ktorej začali média papagájovať o Killzone ako o najlepšej hre v známom vesmíre. Postupne sa vďaka nezodpovedným a zamindrákovaným hlupákom v radoch konzolových recenzentov stala z hry tajná zbraň Sony, ktorá podľa nich hravo porazí Far Cry, Halo 2, Doom 3, Half-Life 2 a snáď aj Quake 4. Nikto z nich si neuvedomil, že to logicky nemôže dopadnúť dobre. Nedá sa nič robiť, ale naša milovaná PS2 má už svoje roky a nedokáže nemožné ani keď sa rozkrájame. Práve vďaka takýmto ľuďom sa stalo to, čo nikto nečakal (a priznám sa, že ani ja). Hra bola už pred svojim uvedením na trh atakovaná zo všetkých strán nespokojnými recenzentmi, ktorý chceli nemožne - koka-kolu z vody, instantný zázrak.

Zrazu tu bola hra, ktorá je sama o sebe kvalitná, ale ktorej nakoniec prischol prívlastok "preceňovaná". Ale vážení čitatelia, nevylievajte s vaničkou aj dieťa! Nerobte rovnakú chybu ako oni. Kašlite na recenzie písané v predvianočnom zhone. Nestáva sa bežne, aby renomované magazíny v snahe o exkluzivitu písali recenzie z ranných review kódov. Ale stalo sa. Ak si zahráte Killzone a potom si prečítate, čo všetko bolo hre vyčítané, tak pochopíte, že netreba veriť nikomu, len sebe....alebo mne. Prípadne stačí, keď budete veriť len mne! Ale vráťme sa k téme. Hra bola na jednej strane zmietnutá prívalom nelichotivých hodnotení a rozporuplných recenzií a na strane druhej vyzdvihovaná do neba ako nejaký fetiš. Kde je teda pravda? Hodnotenia recenzií sa pohybujú v rozmedzí od 6 do 10 bodov a tým pádom strácajú vypovedaciu hodnotu. Jeden recenzent vyčíta hre nedostatky, ktoré u druhého zostanú nepovšimnuté. Všetky tieto znamenia ukazujú na jeden jediný fakt a to, že Killzone je mimoriadne pozoruhodná hra, ktorá by nemala újsť vášmu záujmu.

Intro

Musím podotknúť, že pokiaľ spomínaný teaser vyvolal veľké nadšenie, tak intro z hry  vás posadí na zadok. Väčšina recenzií sa pri jeho hodnotení zhodla na jednej vete znejúcou približne takto: "That has to be the most Best opening sequence I have ever seen!" Kvôli väčšej názornosti prikladám jej údernejší slovenský ekvivalent: "Skoro som sa po*ral". Musím sa priznať, že sám som nezačal hrať skôr, kým som si intro štyrikrát po sebe nevychutnal. Do dnes som ho videl snáď dvadsaťkrát. Intro si môžete pozrieť tu (36,3MB).

Pre nedočkavých ľudí s pomalou linkou ponúkam prepis Visariho prejavu (prípadne chyby prosím ignorujte). Posúďte sami, akú silu môže mať slovo.

* * *

Môj ľud, synovia a dcéry Helghanu. Po mnohé roky sme boli zlomeným národom, zahnaným, utláčaným a podrobeným tými, pred ktorými sme hľadali únik. Pred desiatimi rokmi som vás požiadal o čas a tento čas ste mi darovali vy, vy, ktorí ste sa stali silou mojej paže a nositeľmi môjho sna. Naši predkovia podstúpili najväčší exodus v dejinách celého ľudstva, exodus, ktorý mal viesť ku slobode... Helghan bol pre nás touto slobodou. Nový domov zmenil naše telá. Spočiatku nás oslabil, ale v skutočnosti sme sa stali... silnejšími. V čase, ktorý ste mi dali k dispozícii, som obnovil náš národ, obnovil som našu silu a obnovil som našu hrdosť. Nepriatelia v našej vlasti boli prevychovaní, dali sme im nový pohľad na našu vec. V tento deň sme znovu povstali zjednotení, v tento deň tí, ktorí nás chceli rozdeliť, budú počuť náš hlas. V tento deň budeme vystupovať ako jeden muž a už nás nebudú viacej ignorovať! Ochrancovia sna Helghastu. NASTAL NÁŠ ČAS!!!

* * *

Po tomto môžem dodať už len zbožné "amen".

Veľký diktátor

Alexander, Július Cézar, Attila, Džingischán, Mussolini, Stalin, Hitler a Visari… Všetky tieto mená spája jedna spoločná vlastnosť. Je ňou túžba po absolútnom ovládnutí sveta.

Scolar Visari, fanatický samozvaný diktátor Helghanu, je stvárnený s takým zmyslom pre detail, že doslova cítite z obrazovky jeho elektrizujúcu charizmu a v očiach mu vidíte zlo. Prejav je natoľko sugestívny, že takmer okamžite po jeho skončení, ste ochotní nasadiť vlastný život v mene Helghanu - v mene "tých zlých". Z polovice je to spôsobené tým, že Scolara geniálne nahovoril Brian Cox, ktorého poznáme ako Williama Strykera z X-Men 2 (alebo ako otca "najdesivejšej" filmovej postavy – Samary z The Ring) a z druhej polovice famóznou CG grafikou dosahujúcou nebeskú úroveň animácií od Square Softu (Final Fantasy). Visariho krátke vystúpenie sa podľa mňa navždy zapíše do análov videohier.

Hudba & zvuk

Ďalšia vec, ktorou vás Killzone pohltí do svojich osídiel už pri prvom stretnutí (ale aj ďalších) je hudba s akou sa bežne nestretnete ani pri najväčšej hollywoodskej produkcii. Jej autorom je Joris de Man, ktorý sa spojil s pražským filharmonickým orchestrom a vytvorili tak jeden z najlepších herných soundtrackov v histórií. Sám som zberateľom tohto hudobného žánru a mám napočúvané rôzne veci, ale Killzone s prehľadom prevalcuje Halo, Xenogears, Final Fantasy či Chrono Cross a nebezpečne šliape na päty naozajstnej extratriede v podobe filmového Gladiátora. Znie to nadsadene, ale kto počul, tak vie o čom hovorím. Hudba vás, ale bohužiaľ nebude sprevádzať po celý čas. Stretnete sa s ňou len v monumentálnom úvode, v menu, sem-tam uprostred misie a asi najčastejšie pri obrazovke s nápisom "Failed". Počas záberov na vašu potupnú smrť vám bude znieť mohutný zvuk vojenského orchestra a vy budete plakať nad svojim telom ako malé decko :o). Bohužiaľ na to, aby ste sa stali majiteľmi soundtracku si musíte trochu priplatiť, ale vďaka Bohu aspoň za tú možnosť. V limitovanej edícii (je balená v kovovom obale, pozn. junker) je totiž pribalený druhý disk, na ktorom nájdete popri bonusoch aj OST.

V prípade tejto hry neodbijem hodnotenie zvukovej stránky obligátnym "neurazí". Zvuk je ďalšia neoddeliteľná zložka tvoriaca túto skvostnú mozaiku, z ktorej by si mali vziať príklad všetky najmodernejšie FPS na všetkých platformách. Je totiž bezchybný. Zvuky zbraní pôsobia mimoriadne vierohodne a aj keď boli, že vraj vytvorené pomocou rôznych kancelárskych nástrojov, ako sú spinkovače a ďalšia háveď (možno to je len propagačný ťah), tak znejú pri každej zbrani jedinečne. Ale omnoho väčšiu pozornosť si zaslúžia výbuchy a hlavne bojová vrava v pozadí. Takúto masívnu zvukovú kulisu ste určite ešte nezažili v žiadnej hre a to počítam aj Call of Duty a Medal of Honor. Najefektnejší je neartikulovaný krik prerušovaný streľbou a vzdialenými mohutnými explóziami, ktorých silu pocítite práve v ich tichosti. Neustále máte pocit, že neďaleko prebiehajú kruté boje. Kvôli Killzone sa oplatí investovať do kvalitných slúchadiel s dostatočným basovým rozsahom alebo do nejakých lepších reproduktorov.

Príbeh

Ako ste už z Visariho prejavu pochopili, obyvateľmi Helghanu lomcuje zúrivosť a túžba po pomste za ich krutý a bezútešný život plný bolesti a utrpenia. Analógia s Nemeckom stále nekončí, lebo v príbehu vidieť paralelu s pocitmi obyvateľov tejto porazenej veľmoci v čase po prvej svetovej vojne. Len vďaka nej sa mohol dostať k moci taký šialenec ako bol Hitler, ktorý dokázal absolútne sfanatizovať celý národ k neuveriteľným zverstvám. Visari na svojej krížovej ceste na rodnú planétu Zem chce po vzore Poľska, najprv zničiť najbližšiu ľudskú kolóniu na planéte Vekta. Táto je obývaná len prospektormi, vedcami a malopočetnou stálou armádou nazvanou ISA. Zjavne je to ľahký cieľ ponúkajúci obrovské materiálno-technické zázemie pre jeho armádu a preto najtvrdšie udrie práve tu. V prvých okamihoch po mobilizácii zvyškov zdecimovaných jednotiek ISA sa ocitáte v koži kapitána Templara, ktorý sa musí prestrieľať von zo zamínovaného bojového poľa ako vystrihnutého z ruského vojnového filmu. Sprevádzaný hŕstkou preživších vojakov sa pokúša dostať sa k vedeniu ISA a tak mu nezostáva nič iné, ako sa vrátiť do mesta, z ktorého zostali len dymiace ruiny obsadené ostreľovačmi. Tvorcovia sa podľa vlastných slov inšpirovali najväčšími a najznámejšími konfliktmi v modernej histórii vojen a tak nie je prekvapujúce, že druhá misia až nápadne pripomína boj o Stalingrad. Mestské ruiny skrývajú množstvo neviditeľných ostreľovačov a vy budete musieť vymyslieť naozaj dobrú taktiku na to, aby ste prežili mnohopočetné útoky Helghastov. K pouličným bojom neodmysliteľne patria aj tanky, ktoré v tomto prípade nahrádzajú nenásilne integrovaných bossov. V podstate nikdy nemáte "nereálny" pocit ako v iných hrách, v ktorých zrazu priletí nejaký strašný stroj a vy musíte nájsť jeho slabinu. Po naozaj ťažkých bojoch v meste sa konečne prvýkrát stretnete s predstaviteľmi zbytku vedenia ISA.

Od vášho najvyššieho žijúceho veliteľa, generála Vaughtona dostanete úlohu, od ktorej závisí život a celá budúcnosť zostávajúcich obyvateľov planéty Vekta. Na orbite sa nachádza mohutná zbraň s obrovskou ničivou silou a vy sa musíte dostať k jednému z dvoch kľúčov, ktoré ju môžu aktivovať, a ktorý sa nachádza v centrále ISA. Druhý kľúč má generál Adams, ktorý velí satelitnej stanici SD. Po úspešnom vyzdvihnutí kľúča, musíte ešte zabezpečiť, aby sa generál Vaughton bez problémov dostal k raketoplánu a pomohol tak zasadiť zdrvujúci úder pozemný jednotkám Helghastov a zdržať ich do doby, pokiaľ nepríde výsadok zo Zeme. Vaša cesta vedie cez obsadené ruiny skladov, výskumné pracoviská, bývalé veliteľstvo, nákupné centrum, stanicu či mestský park. Tieto misie pripomínajú moderné konflikty známe zo stanice CNN. Nečakajte žiadne nájazdy veľkých jednotiek, ale surovú partizánsku vojnu v uliciach zbombardovaného veľkomesta. Počas svojej cesty sa viackrát stanete svedkom bleskového výsadku Helgastov, ale čo je najhlavnejšie, postupne začnete stretávať ďalších opustených vojakov, ktorí sa pridajú k vášmu tímu. Sú to zabijaci špičkových kvalít. Prvou je Luger, mimoriadne nebezpečná členka jednotky Shadow Marshals. Špecializuje sa na tiché útoky zo zálohy, nočné akcie a odstreľovanie. Ďalším je ťažkotonážny Rico, bývalý veliteľ zdecimovanej jednotky vlastniaci najväčšie zbrane v hre. Jeho jedinou motiváciou je pomsta za vyvraždenú jednotku. Posledným členom je bohužiaľ polovičný Helghan, špión Hakha pracujúci pre ISA. Napísal som bohužiaľ, lebo jeho príslušnosť k nenávidenej rase spôsobuje neustále konflikty medzi ním a Ricom, ktorý sa ho bude snažiť niekoľkokrát zabiť. Jediné, čo ich prinúti k spolupráci je moment, keď sa dozvedia krutú pravdu o zákernej zrade, vďaka ktorej orbitálna bojová stanica zaútočila nukleárnymi zbraňami na ľudské mesto. Ďalej už nebudem z príbehu vyzrádzať, ale je prepracovanejší ako býva zvykom pri FPS.

Okrem renderovaného intra sa dej posúva vpred aj pomocou kvalitných in-game animácií, ktoré sa spustia väčšinou na začiatku novej misie. Po zrade vám teda nezostáva nič iné, len ísť ďalej a pokúsiť sa zachrániť takmer beznádejnú situáciu. Postupne opustíte mesto a na piesočných dunách zažijete obdobu operácie "Púštna búrka". Vzápätí sa stanete svedkami akcie podobnej "vylodeniu v Normandii". Úplne fantastické scenérie ešte len prichádzajú, lebo sa presuniete k dokom, ktoré mne pripomínajú sklady z predĺženej verzie Alien 3. Viackrát oceníte spôsob, akým dizajnovali tvorcovia levely. Zdanlivo nakopírované objekty sa líšia v dôležitých detailoch prístupových ciest a platforiem ukrývajúcich vojakov či pasce, takže nikdy nebudete mať ubíjajúci pocit tak dobre známy z Halo. Z dokov sa presuniete pomocou člna do mangrovníkového lesa a scenéria sa razom zmení na vietnamskú džungľu plnú močiarov, dusného oparu a neviditeľných nepriateľov. Vaša púť vás zavedie aj do tropického prostredia horúceho vnútrozemia. Vo výpočte lokalít treba spomenúť, že každý level je naozaj dosť rozsiahly a skladá sa z viacerých oddelených úrovní. Našťastie prechody medzi úrovňami nie sú tak drastické, ako sa to môže zdať z textu. Osobne ma potešil level, ktorý mi pripomína partizánsku vojnu počas SNP, aj keď viem, že autori to tak nezamýšľali. Ozaj, nenapadlo vás, prečo doteraz nikoho nenapadlo spraviť hru na motívy bitky pri Dukelskom priesmyku? To bola predsa udalosť svetového významu, na ktorú by sme mali byť hrdí. Ku koncu hry sa ešte presuniete do horských oblasti, ktoré sú nádherné a tak sugestívne stvárnené, že vám bude zima aj počas hrania. Na úplný záver vyzradím len jeden fakt, že záverečné boje nezvediete na planéte Vekta. Po tomto výpočte prostredí by sa hodilo povedať niečo rozumné o samotných bojoch. 

Boj

Ako som už spomínal, bossov v Killzone nahrádzajú tanky, masívny výsadok z dropshipu prípadne väčšia skupina vojakov s granátometni alebo vyloďovacie člny plno obsadené nadržanými vojakmi s červenými očami. Nepriatelia sú rôznorodí a postupne aj obtiažnejší. Ku koncu hry nestačí na ich skolenie ani headshot, nakoľko aj hlavu majú opancierovanú. Od druhého levelu máte možnosť zvoliť si pred každou misiou iného bojovníka a využiť tak jeho špeciálnu výzbroj a schopnosti. Keď sme už pri zásahoch tak musím spomenúť, že hra rozpoznáva viaceré zásahové zóny a na konci každej misie zobrazí štatistiku a ohodnotenie, ktoré silne zvyšuje replayabilitu titulu. Nepriatelia používajú veľké množstvo ťažkej techniky a zbraní, ktoré si môžete na rozdiel od vozidiel aj zobrať do ruky a používať. Každá zo zbraní je úplne špecifická a ich samotný dizajn a zobrazenie počas akcie patrí medzi najlepšie v histórii FPS hier. To je neoddiskutovateľný fakt. Určite sa pristihnete, ako len tak bezcieľne prebíjate už nabitú zbraň, len aby ste videli ten pohyb. Naozaj netradičné je poňatie zbraní z budúcnosti. Nečakajte žiadne plazmovo-laserové pulzátory. Takmer všetky sú poctivým železom. Jedinou výnimkou je dezintegrátor. K dispozícii máte celkovo 25 druhov vražedných nástrojov od noža počínajúc a rôznymi guľometmi končiac. Ďalším kladom je fakt, že hra nikdy neskĺzne k nechcenému humoru alebo prehnanému pátosu. Smrť je tu rýchla a nemilosrdná. Stačí jedna guľka a je po vás.        

Grafika

Najväčšou devízou Killzone sú nepriatelia, ktorí sú alfou a omegou každej FPS. Stvárnenie armády Helghanu je najlepším art dizajnom nepriateľov, aký som doteraz vo svojom živote videl. Ale aj zobrazenie vojnou zdecimovaného mesta (a celého prostredia) je nečakane vierohodné. Všade cítiť skazu a smrť, okolo ruín sa víri prach. Keď si uvedomíte s akými obmedzenými prostriedkami musí narábať PS2, tak treba dať klobúk dole. Zároveň s Killzone som hral aj Half-Life 2 a aj keď je jasné, že HL2 má o generáciu vyspelejšiu grafiku, tak Killzone moc neťahá za kratší koniec. Podobný efekt dosahuje inými prostriedkami využívajúc pri tom "slabosti" PS2. Napríklad všadeprítomná hmla je síce zapríčinená hlavne obmedzeniami PS2, ale zároveň užasne a neopakovateľne zvýrazňuje fakt, že ste naozaj v "reálnej" vojnovej zóne. 

Nedostatky & chyby

Pri grafike som spomenul, že hra efektne využíva nedostatky vo svoj prospech. Nie je to však vo všetkých prípadoch. Killzone je neuveriteľne lineárny a každú bočnú cestičku máte zatarasenú zvyškami budov alebo inými prekážkami, o ktoré sa môžete nepríjemne zaseknúť a v kľúčovom momente tak prísť o život. Rovnako sa mi podarilo vďaka skrytému bugu tak zaseknúť, že aj keď som bol pred koncom ťažkej misie, jedinou možnosťou bol jej reštart a krvopotné zopakovanie môjho heroického výkonu. Pri zvukovej kulise tiež nájdete nedostatky, ktoré sa však týkajú výhradne hlasov nepriateľských vojakov. Počuť ich takmer vždy s dostatočným predstihom, takže sa môžete pripraviť na prepad a tak odpadá zaujímavý stresový faktor. Rovnako mám výhrady voči opakovaniu asi dvadsiatich pokrikov, ktoré niekedy lezú na nervy. Umelá inteligencia nepriateľov v singleplayeri (multiplayer obsahuje aj botov) má kolísavú úroveň, takže vďaka nej je hra na "Easy" obtiažnosť takmer o ničom. Tieto výhrady sú však úplne zanedbateľné popri najväčšom probléme a tým je pomerne silný pokles framerate pri masívnych bojoch a z nepochopiteľných príčin niekedy aj pri scénach, kde sa nič nedeje. Neverím, že by ľudia z Guerilla Games nevyladili engine. Skôr sa môže jednať o veľké prekročenie možností samotnej konzoly. Časom si síce zvyknete, ale najviac vás to bude iritovať pri zameriavaní. Niektoré zbrane (hlavne základná Templarova zbraň) silne nadnáša a vďaka framedropu som sa hneď od začiatku vzdal predstavy, že by som si ju obľúbil.

Aké bude hodnotenie?

O hre by som toho vedel písať ešte naozaj veľa. Málokedy dokáže jeden titul tak rozhádať odbornú aj laickú verejnosť. Jedno je isté. Killzone disponuje mohutným potenciálom, ktorý sa pokúsi naplno rozvinúť v pripravovanom pokračovaní. Keby nebolo toho prekliateho hype, tak by sa jednalo o prekvapenie roka. Ja osobne si túto hru mimoriadne cením a keďže som mal celý mesiac na jej skúmanie, tak zo mňa opadlo aj prvotné nadšenie a druhotné naštvanie. Zostal len pocit poctivej akcie a to sa počíta. Hodnotím hru kontroverzne vysokou známkou a dávam jej 91%. Máte k dispozícii diskusiu, kde si môžete vyliať svoje srdce, ale ja si za svojim hodnotením stojím. Napokon hra dostala ohodnotenie aj od Sectoru a na to by ste mali tiež prihliadať.

Určite si nenechajte ujsť Spacejunkerovu recenziu na multiplayer nakoľko ten zaberá obrazne takmer polovicu hry.

Ja sa vraciam do sveta Killzone, lebo sa mi tam páči viac ako tu. A nezabudnite:

WAR IS COMING !