Vlastniť konzolu PS2 a nepoznať japonskú spoločnosť Capcom je buď ignorovanie všetkého ázijského alebo nevedomé odopieranie kvalitných titulov. Nezabudnuteľné frenetické akčné série Onimusha a Devil May Cry ponúkali úžasnú hrateľnosť a pripravované Okami a Killer 7 sa nezaprú v experimentovaní so šialenou grafikou. Nie každý sa však dokáže zabaviť pri postavičkách s typickými manga rysmi, úžasne farebným vizuálom a sladkými tváričkami nevinných dievčatiek, ktoré majú vo vrecku desať metrovú ohnivú katanu. Mnoho typických japonských hier (hlavne RPG) nikdy neopustí hranice tejto krajiny, čo je veľká škoda, pretože sa v nich skrýva mnoho hodín poctivej zábavy. Capcom sa so Shadow of Rome vydáva v ústrety všetkým hráčom bez rozdielu národnosti.

Pokryť niekoľko žánrov v jednom titule a pritom uspokojiť požiadavky každého hráča je jednoducho povedané, nezrealizovateľné. Čistokrvný titul sa v dnešnej dobe kombinovania žánrov, až na svetlé výnimky, hľadá rovnako ťažko, ako čistá originalita. Capcom použil v Shadow of Rome základ z Onimushi a pridal do hry stealth elementy. To, čo v tlačovom vyhlásení vyzerá lákavo a nádejne, sa zrazu stalo krokom vedľa. Kde sa stala chyba?

Shadow of Rome vás zavedie do starého Ríma, do doby, kedy je Julius Caesar zavraždený a sleduje osudy dvoch hrateľných postáv. Od prvých okamihov si všimnete spojitosť s vynikajúcim filmovým snímkom Gladiator od Ridleyho Scotta. Hlavný hrdina, Agrippa je podobne ako Maximus vysoko postavený rímsky vojak, ktorý sa stáva gladiátorom, človekom s nižším postavením v spoločnosti ako otrok, čiže inými slovami - nikto. Z ohavnej vraždy je obvinený otec Agrippu a jedinou šancou, ako ho zachrániť, je stať sa gladiátorom. Popravu vraha Caesara má vykonať najlepší gladiátor a tým nebude nik iný, ako Agrippa, ktorý sa k otcovi bude musieť predierať cez zástupy nepriateľov v arénach.

Ochotník či bojovník? Oboje. Gladiátor sa riadi pravidlom zabi, alebo buď zabitým a keď prežiješ, nech výkon pobaví divákov. A táto jednoduchá filozofia sa premietla do bojového systému a základu celej hry, akcie. Po úvodnom strete s barbarskými kmeňmi, si Agrippa zoblečie rímsku uniformu a podstúpi jednoduchý tréning v arénach na osvojenie taktík, ktoré sa stanú dennou rozcvičkou. Tréningu venujte pozornosť a dôkladne si nacvičte všetky údery, neskôr v hre nebudete ľutovať!

Bojový systém je vo svojom jadre veľmi jednoduchý, vystačíte si s dvomi tlačítkami na hlavné útoky a ich chargovanie pridržaním identických tlačítok. O ostatné sa postará zbraň v rukách hrdinu a protivník, ktorému sa snažíte ublížiť. Nemusíte sa učiť zdĺhavé kombá, nemusíte mlátiť do tlačítok ako zmyslov zbavený. Teda nieže by ste tlačítka rýchlo nemačkali, ale zbesilá nepremyslenosť sa v Shadow of Rome = smrti. Je to ešte stále hack-n-slash? Samozrejme a hra ponúka jedny z najpôsobivejších bojov, za ktoré ste odmeňovaní skandovaním a hukotom v aréne. Čo viac môže bojovník chcieť?

Každý jeden úder má svoje bodové ohodnotenie, v hre nazvané Salvos. Používaním jednoduchých, základných úderov sa však k vysokému počtu Salvos nedostanete. Je treba začať útoky chargovať a využívať okolité prostredie na ukojenie násilníckych chútiek. Keď som sa niekde v polovici prehrabával všetkými tými možnosťami ako gladiátorom ublížiť, neodolal som a začal porovnávať s bojovým systémom v Prince of Pesia: Warrior Within. Aj napriek svojej temnote je POPWW rozprávočkou. Môžete rozpoliť nepriateľa, zhodiť ho do priekopy, alebo prepichnúť ho vlastnou zbraňou. Nemôžete ale zobrať jeho useknutú ruku a uštedriť mu zopár faciek. Nemôžete ho chytiť okolo pása a hodiť ho pod lis, ktorý spustíte hodením zbrane, nemôžete ho vhodiť do jamy plnej ostrých kolov. A potom, v POPWW vás za pozoruhodný výkon neocenia skandovaním!

Shadow of Rome je veľmi brutálna hra s otvoreným násilím, ktorá vás donúti efektívnejšie zabíjať a dostávať divákov do varu čoraz častejšie. Získaním ich pozornosti vám budú padať do arény ťažké zbrane a jedlo, ktorým si doplníte životnú energiu. Sledovať gladiátorský zápas je ako pozerať násilnú divadelnú hru, za účelom pobavenia tou najmorbídnejšou formou. Uťaté ruky, zlámané kosti, rozbité lebky, gejzíry krvi a rozštvrtené telá sa stanú hlavnou náplňou scenára.

Agrippa sa postupne prepracováva z absolútne neznámych arén do čoraz väčších a jeho meno sa skloňuje na každom rohu Ríma. Akčná časť sa nezameriava iba na zabíjanie všetkých, aj keď to je hlavnou náplňou. V každej aréne podstupujete niekoľko kôl vo vybraných herných módoch. Pochopiteľne je každé ďalšie kolo ťažšie, ako predchádzajúce. Módy v Shadow of Rome sú variáciou populárnych multiplayer módov, nájdete tu: Last Man Standing, CTF, Domination a Deathmatch. Tieto herné módy výrazne oživujú akčnú časť a sú to práve ony, ktoré donútia hráča získať si dav a zabíjať, čo najbrutálnejšie. Obrovským prekvapením a nevídanou zábavou je súťaž konských záprahov v celej svojej paráde na známom „okruhu“ Circus Maximus.

S narastajúcim počtom Salvos a slávou sa dostávate k lepším brneniam a zbraniam. Tie sa pod údermi opotrebúvajú a je dôležité sledovať ich stav, aby sa nestalo, že sa ocitnete v obkľúčení bezbranní. Agrippa má síce tvrdé päste, ale so zbraňou je poprava nepriateľa krvavejšia. Oháňať sa budete nožíkmi, mečmi, sekerami, palcátmi, obrovskými obojručnými halapartňami, kopijami, zubatým ostrím a zastrieľate si aj z luku alebo dokonca z katapultu.

Shadow of Rome nie je iba mlátenie protivníkov v arénach, ale vďaka integrovaným stealth elementom preberiete druhú hrateľnú postavu, Octavianusa, ktorý vypĺňa unavujúce boje voľnejším priebehom. Striedanie medzi Agrippom a Octavianusom na jednej strane zamedzuje stereotypu, ale na druhej spomaľuje tempo, inak veľmi rýchlej hry. Octavianus je presným opakom svalovca Agrippu. Jeho zbraňou je tichý pohyb, zakrádanie sa, prezliekanie sa do cudzích šiat (aj ženských) a sviatočný omračujúci útok vázou. S týmito schopnosťami budete pomaly odkrývať konšpiráciu stojacu za vraždou Caesara. Na príbeh sa tak dívate z dvoch pohľadov a navzájom sa výborne dopĺňajú.

Stealth časť je však najslabším článkom celej hry. Octavianus nemôže zobrať do rúk zbraň a aj v oblečenej ťažkej zbroji padne na zem pod jedným úderom mŕtvy. K úspešnému zdolaniu nudných prenasledovaní dôležitých ľudí a infiltrovaní sa do strážených miestností, budete častokrát pristupovať metódou pokus-omyl. Nadizajnované úrovne skrývajú veľký potenciál a niektoré misie je možné prejsť niekoľkými spôsobmi. Kvôli vysokej obtiažnosti sa však nakoniec vrátite k alternatíve navrhnutej herným dizajnérom. Stráže môžete odlákať pískaním alebo hádzaním rôznych objektov. Ideálnejšie je však vyvolať poplach a upaľovať, ak je voľná cesta, na vyznačené cieľové miesto, ktoré ukazuje aj podrobná mapa. Inteligencia stráží je na bode mrazu, chodia stále po tých istých trasách a vôbec ich nezaujíma, že pred chvíľou naháňali po budove človeka, ktorý tam nemá, čo robiť. Stealth elementy sú povinným zlom a ešte k tomu zbytočne zdržujú spád hry, diktovaný Aggripom. Octavianusa začnete nenávidieť pre jeho detinskosť, neschopnosť (tu by ste sa mali začať obzerať po osobe, ktorá drží v rukách gamepad) a slabú telesnú schránku.

Ak ste z týchto riadkov vytušili, že Shadow of Rome je obtiažna hra, tak sa nemýlite. Ak si odmyslíte nepríjemné stealth misie, tak dostanete akčnú hru, ktorá neprepáči vašu nepozornosť pri tréningu. Obtiažnosť hry niekedy hraničí so šialenstvom, na každého nepriateľa platí iná taktika a zbraň a každá zdanlivo neriešiteľná situácia má svoje rozuzlenie. S víťazoslávnym pokrikom budete isto poskakovať, ak zdoláte jednu z finálnych arén, kde máte získať drevený meč, alebo zachrániť tri krehké dievčiny. Zapotíte sa pri súboji s tigrami, súťaži konských záprahov či pri konfrontácii s neodmysliteľnými bossmi. Keď na mňa prvýkrát vybehol slon, z rešpektu pred jeho majestátnosťou som ho nechal niekoľko sekúnd promenádovať sa po aréne, potom musel zomrieť. Shadow of Rome si užijú hlavne trpezliví hráči, ktorí so škrýpajúcimi zubami prejdú stealth misie a nevadí im ani niekoľkonásobný reštart misie. Vysoká obtiažnosť sa okamžite premietla aj do dĺžky hracej doby, ktorá bez problémov presiahne 20 hodín, čo je pri hack-n-slash rozhodne plus.

Stealth prvky a pre niekoho vysoká, ale vyzývavá obtiažnosť nie sú jedinými nedostatkami, inak skvelej hry. Titulu by rozhodne neuškodila podpora online multiplayeru. Niektoré herné, hlavne tímové módy si doslova žiadajú, aby ste ich prechádzali spolu kamarátom. Capcom túto možnosť ignoroval, rovnako ako stínanie a oddeľovanie nôh od tela. Zanedbaný je aj dabing. Hlasy budete počuť iba v prestrihových animáciách, počas pauzy medzi arénami a pobehovaním po gladiátorských ubikáciách budete musieť čítať text. V niektorých rozhovoroch možno naraziť na zaujímavé veci ohľadne používania zbraní a taktiky. Oproti dabingu je zvuková a hudobná stránka vynikajúca, nedosahuje síce pompéznosti filmového Gladiatora, ale pri priestorovom zvuku budete zaručene v centre diania.

Capcom vždy vedel obaliť svoj titul do príťažlivého grafického kabátu. Cel-shade tentokrát dali bokom a Shadow of Rome sa prezentuje preexponovanou, takmer filmovou grafikou. Postavy by si zaslúžili viacej polygónov, ale to by prostredia neboli tak výborne nadizajnované a plné detailov. Engine je prekvapivo úžasne plynulý aj pri obrovskom počte postáv na scéne. Či je to už vytrhávanie zbrane z rúk nepriateľa, porcovanie jeho tela vo výskoku s troj metrovou čepeľov, súboje na konských záprahoch alebo knísavý pohyb hory svalov s uťatými oboma rukami vždy uvidíte poéziu v pohybe.

Shadow of Rome je hrou, ktorá skrýva veľký potenciál gladiátorských bojov, ale nedokáže ho ponúknuť vo svojej pravej grandióznosti. Plynulému spádu hry podlamujú kolená stealth prvky a drobné chybičky v dizajne. Aj napriek nedostatkom ponúka obrovskú porciu zábavy, ktorá vydrží veľmi dlho a ak ste dostatočne trpezliví, odmení vás nenahraditeľnou virtuálnou slávou.