Shadow of Rome

Prestavte si hodinky a dátum na rok 48 pred Kristom. Tragický rok pre staroveký Rím, zdalo sa, že všetko ide podľa plánu, tak ako by malo. Rím stále rástol a zväčšoval sa ako nádherná záhrada, alebo ako rakovina, ak chcete. V tomto procese vytvorili modernú infraštruktúru. Ale časy sa začali meniť, Julius Caesar nariadil reformy, s ktorými jeho opozícia nielen že nesúhlasila, ale panovníka aj zavraždili. A práve v tomto čase do ultra-brutálneho Shadow of Rome vstupuje hráč.
Hra sa skladá z dvoch častí, a to brutálne gladiátorské súboje a tiché stealth misie. A aj keď tento mix nie je perfektný, z tej akčnej časti sa k tomu blíži. Jedným z dvoch hlavných hrdinov hry je bojovník Agrippa, ktorý sa práve vrátil do Ríma aby našiel svojho otca, ktorý bol obvinený z vraždy Caesara. Preto ho čaká poprava a Agrippa sa odhodlá prebiť si svoju cestu na otcove popravisko. Pomáha mu starý kamarát Octavius, ktorý nie je taký bojovník ako Agrippa, ale zato vyniká v tichosti, takže vám už musí byť jasné, s kým budete robiť už spomínané stealth misie. Octavius získava dôležité informácie, ktoré potom Agrippa využíva.
Spojenie oboch štýlov hry však nie je bezchybné, nie je to akési kompaktné, viac sa mi páčila agresívna akcia ako nie veľmi vydarené stealth misie. Agrippa je až nechutne brutálny, čo je skutočne zábavné a vôbec sa nebudete cítiť previnilo, keď budete nepriateľov rezať ako mäsiar, lebo je to pre dobrú vec. Keby nevyšiel úchvatný God of War, tak by akčná časť Shadow of Rome ašpirovala na akciu roka. Hra za Octavia je už o niečom inom, nie je to také sklamanie otca, keď sa jeho syn rozhodne pre balet namiesto futbalu, jednoducho Octavius je tichý hrdina, ktorý má potenciál a možno si ho aj obľúbite. Ja osobne som sa dosť nudil, a aj niektoré prevleky boli smiešne. Ale Agrippa, to už je iná káva. Môžete robiť prakticky čo vás napadne, hociktorá zbraň môže byť použitá aj na diaľku – môžete ich vrhať na nepriateľov. Interakcia čepelí zbraní s ľudskými telami je až desivá. A ako keby nebolo odtrhnutých rúk a nôh dosť, je možné aj tieto končatiny používať ako zbraň a umlátiť nepriateľa na smrť .
Kombá sú rozsiahle, a počas celej hry sa Agrippa bude učiť cca 200 Salvos. Nezískate ich len obyčajnými útokmi ale musíte vymýšľať všelijaké brutálne útoky, rozpolenie nepriateľov, hádzanie ich na ostré koly, atď. Ovládanie je vyriešené kvalitne a po chvíli sa vám dostane do krvi a potom už budete mať zase obrazovku plnú krvi gladiátorov.
Po pár takýchto misiách bolo hneď jasné, prečo sa mi tak nechcelo do stealth misií. Octavius je viac limitovaný tým čo môže robiť, a mňa veľmi nebavilo skrývať sa za rohmi a vo vázach. Pri konverzáciách s NPC ide hlavne o to, skúšať všelijaké postupy až pokým nebudete pustený ďalej.
Po technickej stránke hre nemám čo vytknúť, samozrejme sa nedá porovnávať s božským GoW, ale atmosféru hry pekne dotvára. Páčili sa mi najmä detailné charaktery, vidíte každú odrezanú šľachu . Hudba a zvuky v hre sú taktiež na veľmi vysokej úrovni. Lepšie vybalansovanie a kvalitnejšia stealth časť by robili zo SoR ešte lepšiu hru, no takto zaostáva za lepšími akciami na PS2. ...fajnšmeker...