Will of Steel patrí medzi stratégie, kde sa nezaťažujete ťažbou nerastov, získavaním peňazí, či iných zdrojov na nákup novej techniky. Nestaviate žiadne budovy, základne ani obranné veže. Na bojisko vstupujete s pridelenými jednotkami prípadne limitovanou bojovou podporou. Táto armáda vám musí vystačiť do konca misie. V hre je ich celkovo 16. Rád by som povedal, že všestranných a zaujímavých, ale bohužiaľ, opak je pravdou. Stanovené úlohy sú povrchne navrhnuté a povedzme si otvorene, nudné. Či už musíte previesť konvoj z jednej strany mapy na druhú, brániť most, alebo zničiť nepriateľské pozície, napokon sa každá misia zvrhne na prostoduchú obstreľovčku s nepriateľmi. Môžete sa pokúsiť o taktické manévre, ale  bude to zbytočné.

Mapy sú príliš malé a zdá sa, že narýchlo navrhnuté. Povedal by som až primitívne s minimom strategických príležitostí. Terén je fádny a zvyčajne neposkytuje žiadne taktické výhody či nevýhody. Na nekonečnej rovine s tromi stromčekmi a domčekmi môžete urobiť len jediné. Rázne zaútočiť na nepriateľa, len čo ho zbadáte. Nevyspytateľné zmeny počasia v krajine sú pôsobivé, ale v súčasnosti je tento doplnok bežnou súčasťou strategických hier. Nepriatelia bývajú chaoticky roztrúsení po celej krajine a bezhlavo sa vrhnú do boja hneď, ako vás spozorujú. Bez ohľadu na to, či sú v presile, alebo stoja proti neporaziteľnej armáde. Aj tých pár prekážok, ktoré sú v okolí, im robí vážne problémy a je veľká pravdepodobnosť, že sa tam zaseknú alebo pekne domotajú. Úroveň AI je na tom podobne ako dizajn misií. Skrátka je mizerná.

Čo sa týka ovládania vlastných jednotiek, nie je to až také zlé. Svojim zverencom môžete priradiť niekoľko bojových módov a dokážu sa sformovať do solídnych formácií. Po kliknutí na vybraného vojaka či vozidlo je k dispozícii podrobný prehľad o stave a vlastnostiach jednotky. Sú tu bežné údaje, ako počet životov a stav brnenia, ale aj maximálna rýchlosť, presnosť a dosah streľby atď. Úspešné jednotky získavajú skúsenosti a zvyšuje sa ich úroveň a tým aj bojové vlastnosti. Ale po chaotických bojoch vám ich veľa nezostane. Našťastie sa dá zdevastovaná technika znovu sprevádzkovať. Inžinieri a opravárenské vozidlá opravia nie len vaše  jednotky, ale aj poškodenú nepriateľskú techniku, ktorá je vám potom plne k dispozícii. Pravdaže, keď sa jedná o priveľké poškodenie, vozidlo je stratené a môžete sa nanajvýš vyplakať pri dymiacom vraku. Pešie jednotky sa dajú liečiť pomocou medikov a záchranných vozidiel. Škoda, že podobne ako útočiaci vojaci, nie sú plne samostatní a často kým sa spamätajú, môžete im dať posledné pomazanie.

Kampaň sa veľmi nepodarila. A tak sa právom spýtate, čo nám autori ponúkli ďalej? Nejaké samostatné mapy? Multiplayer? Možno editor? Môžete sa postaviť na hlavu,  skúmať hru pod mikroskopom, ale nič viac, ako sériu nepodarených misií tu nenájdete! Keď som skúšal demoverziu, hra na mňa pôsobila vcelku pozitívne. Našiel som tam isté výrazné chyby, ale myslel som si, že autori ich odstránia. Napokon hra bola v štádiu vývoja. Teraz mám dojem, že vývojári odvtedy nepohli ani prstom. Ešte pred pár dňami som predpokladal tvrdý konkurenčný boj medzi dvomi vojnovými RTS. Ale keď som porovnal všestranne kvalitný Act of War s práve recenzovanou hrou, dospel som k názoru, že v podstate nie je čo porovnávať. Okrem solídneho grafického dizajnu nemajú tieto dva tituly prakticky nič spoločné. Act of War je zábavný C&C klon a Will of Steel je béčková vec nehodná do rúk bežným hráčom. Možno sa z nej potešia jedine stratégovia čisto zameraní na blízky a stredný východ, kde sa hra odohráva a ktorého amotsféru sprostredkuje.

Grafické spracovanie je jedným z mála, vlastne prvým z dvoch pozitív, ktorými sa môže hra pochváliť. Modely jednotiek vyzerajú veľmi dobre a svižne sa pohybujú v teréne. Búrka alebo veterná smršť pôsobia dôveryhodne a povrch je plastický, hoci príliš rovnomerný a s minimom vegetácie a doplnkových objektov. Jednotky a povrch si môžete približovať a vzďaľovať podľa potreby. Nechýba rotácia krajiny, ktorú určite oceníte, keď si všimnete chaotické usporiadanie minimapy. Zvuky a hudba sú solídne a nemám im čo vyčítať. V tejto súvislosti za zmienku stojí hlasové ovládanie jednotiek, druhé a posledné plus aktuálneho titulu. Pomocou mikrofónu môžete jednotkám zadávať jednoduché pokyny, na ktoré (väčšinou) slušne reagujú. Hoci aj v tomto smere sú drobné chybičky, celkovo sa dá hovoriť o vydarenom doplnku.  Ako minimum autori udávajú: CPU 1300 MHz, 256MB RAM 64MB VGA. Ja osobne som mal drobné problémy aj pri výkonnejšom procesore, s 1024MB RAM a 128MB grafickou kartou. Engine hry skrátka nie je veľmi priateľský (ako tuším celá hra).

Will of Stell znamená v preklade Vôla z ocele. A veru naozaj budete potrebovať oceľovú vôľu, ak budete chcieť dohrať túto hru až do konca. Hra má síce solídnu grafiku a unikátne hlasové ovládanie, ale mizernú hrateľnosť. Je priamym dôkazom, že technické spracovanie v hre nie je všetko. Úbohé misie bez akýchkoľvek strategických možností, na kolene zbúchané mapy, žiadny multiplayer a ďalšie závažné nedostatky radia uvedený titul medzi slabšie béčkové produkty.