Aj keď som sa spočiatku v danom príbehu akosi strácal, s pribúdajúcimi odohranými hodinami začali jednotlivé poznatky do seba zapadať ako dieliky puzzle a ja som sa kúsok po kúsku približoval k záverečnému rozuzleniu. Čo vám ale poviem, je to, že Debillitas nebude zďaleka jediný, ktorý sa postaví krehkej Fione do cesty. Musím uznať, že ako štartovací strašiak splnil svoju úlohu na jednotku. Nielenže je kvalitne obludný, ale svojou nadľudskou silou a inteligenciou na úrovni 5 ročného chlapca, vám bude neustále strpčovať život. Verte mi, že postupom času si k nemu vypestujete priam panický strach. Už počas naháňačiek s Debillom sa dostanete do kontaktu aj s ďalšími čudesnými obyvateľmi tamojšieho sídla a musím uznať, že každý z nich predstavuje poriadny odklon od normálu.

Daniella, pani domáca, sa neraz predstaví ako prípad pre psychiatriu (s lesbickými sklonmi) a aj keď nevie dopustiť na svoje mandragory, nedokonalosť v podobe necitlivosti jej v spojení so zrkadlami zapríčiní poriadne návaly agresie. Naopak Riccardo, ktorý sám seba predstaví, ako castle keepera, je chladne vypočítavý a jeho prvotné zámery sa v neskorších častiach hry zmenia na vražedný plán, ktorého terčom sa má stať práve naša Fiona. Počas potulkov hradom sa taktiež dostanete do nepriameho kontaktu s Leonardom, ktorý sa vám bude snažiť stoj, čo stoj pomôcť, ale v samotnom závere si taktiež zloží masku, pod ktorou nájdete… no, to by hádam aj stačilo.

Popri nepriateľských charakteroch sa ale dostávame aj k novinke v oblasti survival hororu, a síce ku AI riadenom spoločníkovi. Ten sa k vám pripojí v skorej fáze hry a ak ste čakali nejakú ľudskú osobnosť, tak ste sa šeredne sekli. Hewie je totiž albínovitý nemecký ovčiak, so všetkým čo k tomu patrí, a podobne ako jeho reálna predloha, aj on má svoj vlastný rozum, vďaka ktorému je jeho chovanie naozaj nevyspytateľné. Jeho vzťah k vám sa tak bude postupne vyvíjať a ak ho budete neustále zanedbávať, bude aj on na vaše príkazy kašlať, čo vám častokrát nepríjemne sťaží postup niektorými pasážami. Naopak, ak si dáte na vašom vzťahu záležať a nebudete Hewieho ukracovať o rôzne maškrty či slová chvály, on sa vám za vašu starostlivosť odvďačí nikdy nehynúcou vernosťou. Tá ho občas privedie až za vlastný hrob.

Trošku som sa obával, ako bude vyriešené ovládanie psieho spoločníka, a či náhodou autori nesiahnu po priamej kontrole cez jeden z analógov, ale výsledok je viac menej uspokojivý. Pravý analog síce našiel svoje uplatnenie, ale narozdiel od toho, aby ste štvornohého priateľa doslovne komandovali, budete jeho smerovanie riadiť pomocou štvorice príkazov (resp. osmičky), zadávaných zaradením určitej polohy spomínaného joysticku. Smerovka hore prikáže Hewiemu, aby sa vydal na potulky a preskúmal určité územie od prípadných predmetov. Naopak poloha dole ho zavolá späť k Fioninej nôžke. Podobne je to aj v horizontálnom smere, kde príkaz vľavo vášho miláčika pokarhá, zatiaľ čo pravá poloha mu nadelí slová chvály a nejaké to pohladenie naviac. Tieto príkazy sú ale pre situácie v ohrození mierne odlišné a tak napríklad namiesto skúmania územia, zadáte hafanovi povel k útoku a namiesto privolania k páneškovi ho od obete surovo odtrhnete. Uposlúchnutie vašich príkazov bude už potom čiste záležať len na Hewiem a verte mi, že nikdy nebudete na sto percent vedieť, čo váš štvornoháč v nasledujúcom okamihu vykoná. Keď už som u toho ovládania, musím podotknúť, že mi dalo trošku zabrať, ale po niekoľkohodinovom hraní som si zvykol a na počiatočné problémiky som s ľahko zabudol.

Pozrime sa teraz bližšie na dejisko tohto survival hororu. Spolu s vašim spoločníkom budete zažívať nefalšovaný teror v tamojšej obrovitej usadlosti a musím uznať, že autori sa na jednotlivých prostrediach poriadne vyšantili. Spočiatku sa síce budete pohybovať zväčša po otvorených a vzdušných priestranstvách, avšak po zdolaní Debility sa začne prostredie znateľné zatemňovať a vy sa tak dostanete do neskutočne hnusných a odpudivých miestností, v ktorých nie je núdza o dekadentné výjavy a všakovaké bizarnosti. A práve dizajn sveta Haunting Ground je jedným z jeho najväčších lákadiel a z toho, čo som na vlastné oči zhliadol, môžem povedať, že séria Silent Hill má v tomto ohľade zdatného konkurenta. Menšiu poznámku si ale na stranu autorov nemôžem odpustiť. Inšpirácia spomínanou sériou je až prehnane viditeľná a hlavne Silent Hill 3 tu zažíva doslovný comeback. Voľba hlavnej protagonistky, osobitný ráz zámku alebo perlička v podobe kolotoča s podobne zohavenými koníkmi (s takmer rovnakou sprievodnou hudbou)… to všetko mi oživuje spomienky na Heather a jej dobrodružstvá. A musím povedať, že mi tento fakt vôbec nevadil a atmosféru hry som si užíval plnými dúškami.