Akciou nabité kyberpunkové RPG, prinášajúce na vaše monitory mix Matrixu a Bladerunnera. 4 úplne odlišné herné charaktery s vlastnou minulosťou a rozdielnou hrateľnosťou. Fantastický RPG systém pozostávajúcich zo 750 rôznych skillov. Dynamické dialógy s NPC postavami, náhodne generované levely pre zvýšenie znovuhrateľnosti...

Toto všetko a ešte veľa iných super-mega-hyper pozitívnych prívlastkov sa dočítate o novom hernom počine Restricted Area (RA) z tlačových materiálov vývojového štúdia Master Creating. Osobne mám s takýmito zaručene perfektnými hrami neblahé skúsenosti, a preto som sa po vzore porekadla „nie je všetko koňak čo kôň vyští“ do hrania RA púšťal s miernymi obavami. Či bol môj skepticizmus na mieste sa dočítate v tejto recenzii.

RA nie je v žiadnom prípade RPG hra. Je to klikfest. Klikačka. Klon Diabla a iných jeho nasledovníkov. Podobnosť týchto dvoch hier je tak veľká, že sa nedá vyhnúť ich vzájomnému porovnávaniu. Pre tých, ktorí by nevedeli, čo je „klikačka“ to skúsim čo najjednoduchšie opísať. Hráč je vrhnutý do boja proti nekonečnej armáde smrtiek / zombií / orkov / pavúkov / robotov ... Jeho jedinou úlohou je nájsť ten správny rytmus klikania na nepriateľov a dúfať, že toľko namáhané ľavé tlačidlo na myši vydrží tento zúrivý nápor. Tento primitívny, ale o to zábavnejší koncept bol k dokonalosti privedený v hrách Diablo a Diablo II + datadisky (áno, áno, už zase porovnávam). RA je bohužiaľ slabším odvarom týchto herných klasík.

Neviem, či má vôbec zmysel opisovať príbeh. Na druhej strane – celý sa zmestí do pár viet, takže prečo nie. Je rok 2083, Zem je znivočená a spustošená, väčšinu povrchu pokrývajú pustatiny zamorené mutantami. V preživších mestách vládnu megakorporácie a jednu z nich (OXYGENIC) na čele s hlavným záporákom (OSAKI) je treba zničiť. Do najužšieho kola konkurzu na záchrancov sveta zo všetkých pozemských hrdinov postúpili 4 kandidáti:

Pán Johnson (nie nepodobný Neovi z Matrixu) – odborník na ťažké strelné zbrane.

Victoria Williams – prvý človek so zdokumentovanými telekinetickými a psionickými schopnosťami, teda akýsi technokúzelník (resp. technokúzelníčka).

Kenji Takahashi – syn bossa Yakuzy. Ozbrojený mečom a s výstražným tetovaním na chrbte; majster bojových umení.

Jessica Parker – notorická hackerka a kyberpirátka. Spoločnosť jej robí bojový droid.

„Príbeh“ je rozprávaný cez renderované animácie. Počas niektorých z týchto animácií je možné vybrať si z dvoch možností (napr. útek z väznice stokami alebo strechou) a podľa výberu sa odvíja ďalší „dej“. 

Moje sympatie si získal Kenji, jednak pre jeho štýl boja na blízko a tiež pre zábavný japonský prízvuk. Po vzore hry začínajúcej na D (grrr) je na začiatku postava vrhnutá do malého mesta, resp. časti mesta, kde sa nachádza iba pár NPC postáv. Konkrétne v tomto ghette narazíte na priekupníčku so zbraňami, doktora, žobráka, prostitútku, zadávateľa hlavných questov, zadávateľa vedľajších questov, úžerníka a pilota, ktorý vás bude odprevádzať na misie.

Na takýto bohatý repertoár nepriateľov samozrejme treba množstvo rôznorodých zbraní. Ja osobne som celú hru dohral hneď s druhou katanou, ktorú som získal (čo bolo asi po 10 minútach hry). Počas hrania som ich našiel ešte pár, pričom všetky vyzerali úplne rovnako a mali aj podobné vlastnosti. Našťastie sa zbrane dajú v meste upgradovať a zvyšovať tak ich účinnosť. Je možné, že pri hre za iné charaktery ja plejáda zbraní širšia, ale veľmi by som tomu neveril.

Od zbraní nie je ďaleko k ostatnej výbave. V inventári prekvapivo nie je miesto na brnenie. Zvyšovanie obranných čísel a rezistencií sa tentokrát uskutočňuje pomocou kybernetických implantátov. Každá postava má výmenný slot na oči, mozog, srdce + posilňovače, ľavú a pravú ruku a nohy. To „ľavú a pravú“ som nespomenul náhodne, pretože ľavá noha nepasuje do slotu pre pravú nohu a opačne. Každý implantát zvyšuje príslušné štatistiky, zároveň ale znižuje mieru tolerancie. Postava bez implantátov má hodnotu tolerancie X (kde X je prirodzené číslo väčšie ako nula), každý implantát z tejto hodnoty X odpočítava určité body až na hranicu 0. Platí, čím lepší implantát, tým viac bodov tolerancie odpočítava. V hre častokrát nastáva situácia, kedy sa treba rozhodnúť medzi dvoma slabšími alebo jedným silným implantátom.

Od implantátov je už len na skok k RPG prvkom. Po každom novom levely sa okrem notorického zvyšovania základných atribútov (sila, inteligencia...) rozdeľujú body aj do schopností (skillov). Hrateľné postavy majú 2 typy schopností: 10 všeobecných a 10 špeciálnych. Všeobecné skilly majú všetky charaktery rovnaké, ale špeciálne schopnosti závisia od konkrétnej postavy. Kenji sa môže zlepšovať v boji s mečom a učiť sa nové kopy a hmaty, Johnson zase uprednostní brokovnice, samopaly či plameňomety. Ako to už v takýchto hrách býva, lepšie skilly sa sprístupnia až od určitého levelu postavy a dovtedy sa pracne naexpené bodíky investujú do upgradovania tých starších.

Keďže celý užívateľský interface patrí medzi tie menej priateľské a mapovanie jednotlivých skillov na tlačidlá je zložité, počas celej hracej doby (čo je mimochodom okolo 7 hodín) používal stále iba jeden (!!!) špeciálny pohyb. V hre je dohromady prístupných 75 skillov pre 4 postavy. Každý skill sa dá upgradovať 10 x a tak teda dostali autori neuveriteľné číslo 750 použiteľných skillov v hre.

Testerom sa nepodarilo odstrániť niekoľko technických chýb. Stáva sa, že sa nepriatelia, ale aj hlavná postava zaseknú v stene alebo v nábytku. Párkrát sa k vám v dungeonoch pridá aj iná postava a snaží sa vám pomôcť, väčšinou však spôsobí viac trápenia ako úžitku, práve kvôli zasekávaniu. Problémy nastávajú aj pri generovaní dungeonov. Stáva sa totiž, že sa vedec, ktorého máte zachrániť, vygeneruje na súradniciach, ktoré sú mimo hrateľnej mapy a tak neostáva nič iné, len danú misiu zrušiť.

O grafickú stránku hry sa stará engine IRIS, čo by mal byť podľa autorov „najrýchlejší a najmocnejší engine navrhnutý pre izometrickú hru“. Je veľmi ťažké posúdiť, či to je tak, pretože ako som už napísal, väčšina prostredí je veľmi tmavá a navzájom podobná, takže akákoľvek snaha o peknú grafiku je touto skutočnosťou silne potlačovaná. Ani na „dennom svetle“ však IRIS neprináša ohromujúci vizuálny zážitok. Pekne sú spracované efekty počasia, hmla a výbuchy. Ruka v ruke s priemernou grafikou kráča aj veľmi priemerné ozvučenie. Niektoré zvuky sú vyslovene smiešne a pôsobia detsky. Naproti tomu, hudba je príjemná, nevtieravá a zapadá do prostredia hry. Dokonca sa mi zazdalo, že pár tónov jednej skladby mi veľmi pripomína inú hru (viete ktorú :).

V hre sa nezabudlo na multiplayer. RA umožňuje súčasné hranie 4 hráčov pomocou LAN alebo internetu. Prechádzať dungeonmi v kombinácii samuraj, vojak, kúzelník a hacker by mohlo byť zaujímavé a zábavné, otázne je, či to niekto vôbec bude mať chuť skúšať.

Restricted Area je okopírované Diablo zasadené do prostredia budúcnosti. Hra trpí fádnosťou prostredia, malým počtom zbraní aj nepriateľov, stereotypnými misiami, technickými chybami a priemernou grafikou. Fanúšikom tohto žánru ale môže predsa len priniesť trochu zábavy. Ak budete mať po vyčerpávajúcom pekelne teplom dni chuť trochu sa schladiť v zatuchnutých chodbách podzemných laboratórií a nakopať pár splesnivených zadkov, RA vám rado poslúži. Len od neho nesmiete očakávať príliš veľa a už vôbec nie to, čo sľubujú autori.