Kde končí zdravý úsudok a kde začína číre šialenstvo? Otázka možno hodná pre psychiatra alebo pre tvorcov veľmi odvážneho počinu Killer 7, ktorý od samého začiatku vzbudzoval zvedavosť a priťahoval pozornosť médií. Hodnotiť hru, akou je Killer 7, je neľahká úloha. Patrí totiž medzi tituly, ktoré môžete od prvej minúty milovať a v ďalšej preklínať. Ak mám byť úprimný, moje prvé dojmy, aj keď som vedel, do čoho idem, boli poriadne zmiešané, až som trpko oľutoval, že som si hru zaobstaral. Hra nevyzerala ako hra, hodila ma do sveta, kde nič nedávalo zmysel a nútila ma pojedať nestráviteľný guláš. Nedala mi absolútne žiadnu šancu ponoriť sa a vstrebať hustú atmosféru. Toto má byť tá bizarnosť? Keby hra vedela hovoriť, povedala by niečo v takomto zmysle: „Daj si odchod slaboch, inak mi pozvraciaš môj krásny obal.“

Určite nie som jediný, kto mal sto chutí tresnúť ovládačom o zem a vykašľať sa na zlátaninu, ktorá sa na niečo hrá a pritom sa tvári, ako by to bola jediná cesta vedúca k zábave. Takto si ju nepredstavujeme! Preklínanie autorov za ich opovážlivosť a trúfalosť vydavateľa niečo takéto vydať, sa vytratila po dlhých hodinách múk a prehovárania sa. Potom som sa Killer 7 naučil rešpektovať a hra mi na oplátku nekládla pod nohy polená, o ktoré som často zakopával. Dajte rodine Smithových šancu!

Už som si spomenul, ukradol som krídla a potom sa objavila žena. Neutiekol som. Chrbát mala plný tvárí, rehotajúcich sa ksichtov, smiešnych ksichtov.

Človeka v dnešnej dobe len veľmi málo vecí prekvapí tak, ako to dokáže Killer 7. Nemusí pritom vyrukovať do boja s bezkonkurenčnými prvkami, stačí ich len odvážne skombinovať a pridať niekoľko chorých mozgov, ktoré sa postarajú o zbytok. Výsledok je nestráviteľný, ťažký, ale zanecháva v hráčovi momenty, na ktoré tak ľahko nezabudne. Prakticky od samého začiatku sa nestačíte čudovať a nechápavo krútite hlavou. Ak sa vám podarí prekonať počiatočnú nevoľnosť, z obrazovky nespustíte oči a budete čoraz viacej prenikať do tajov Zabijáckej Sedmy.

Svet v Killer 7 žil vo falošnom bezpečí ultimátneho mieru. V roku 1998 boli zničené všetky zbrane hromadného ničenia a za svetelných efektov vybuchujúcich jadrových hlavíc vo vesmíre bol oslavovaný triumf nad terorizmom. Z túžby eliminovať túto hrozbu prestali existovať komunikačné siete a leteckú dopravu nahradili medzikontinentálne diaľnice. Mier však netrval večne. O päť rokov neskôr svetom otriasla séria výbuchov. Vratké nohy prísľubov ideálneho spolunažívania sa podlomili v okamihu, keď svet zaplavila svojimi rehotajúcimi sa zombie organizácia Nebeský Úsmev.

V zápätí bola kontaktovaná skupina Killer 7, združujúca pod sebou nebezpečných zabijakov. Jediným členom tohto zoskupenia je starec Harman Smith, pripútaný na invalidný vozík, trpiaci chronickou schizofréniou. V jeho chorej mysli drieme sedem osobností, sedem zabijakov. Túto spoločnosť by ste rozhodne nechceli mať za susedov. Cez deň sa z bytu, kde prebýva Harman, ozývajú mučivé výkriky a náreky. Starec je v dobrých rukách. Stará oňho zvodná študentka Samantha, ktorá miluje sadomasochistické praktiky a vyžíva sa vo zvrátenostiach. Týranie je pre ňu afrodiziakum a sex so spiacim Harmanom vyvrcholením. A to je prosím pekne iba pestúnka! Počkajte, keď sa zoznámite s celou rodinou Smithových a situáciami, nad ktorými zostáva zdravý rozum stáť!

Šialenosť autorov vás sprevádza od samotného spustenia. Diabolský smiech a poskakujúce písmená v menu sú malou predzvesťou, že ďalej to už bude zaváňať iba psychiatriou. Nesnažte sa pochopiť túto hru, nesnažte sa analyzovať činy hlavných postáv, ani sa neskúšajte vžiť do ich situácie. Killer 7 nepatrí medzi hry, ktoré pochopí každý. Malé varovanie predtým, čo vás skutočne čaká, bezprostredne poukazuje na formu, ktorá víťazí na plnej čiare nad obsahom, tak dôležitým pre mnohých hráčov. Začiatok patrí súboju hra vs. Hráč.

Zoznamovanie sa s interfaceom nie je jednoduché, pretože ste odvšadiaľ bombardovaní podivnosťami a sústredenie sa koncentruje na ich strávenie. Hra je tak zamotaná, že po pár minútach vás dokáže znechutiť svojim prazvláštným a pritom tak triviálnym ovládaním, že rezignujete a konzolu vypnete (Vzdať sa bez boja, je zbabelosť!). Postavy preháňate po obrazovke jediným tlačítkom o ostatné sa postará hra. Môžete si zmeniť akurát druhý uhol kamery zachytávajúci postavu spredu a meniť smer pohybu (dopredu/dozadu).

Bol som šéfov prvý job. Pamätám sa na jeho chvejúce sa ruky. Bolesť si to razila cez chrbticu hore a potom znova dolu. Úprimne povedané, tá sračka sa mi páčila.

Funguje to ako v starých adventúrach, kedy ste sa pohybovali po predom vypočítaných cestách. Stavba úrovní bola navrhovaná výhradne do pravých uhlov, po ktorých budú bežať aj postavy a kamera ich bude komicky nasledovať. S týmto systémom odpadlo zdĺhavé blúdenie a hľadanie cesty ďalej. Prechádzanie úrovní uľahčujú aj križovatky, ktoré presne určujú s čím môžete manipulovať, s kým sa porozprávať, alebo len označujú smer vašich ďalších krokov. Križovatka je vopred signalizovaná črepinami po celej obrazovke a požadovaný smer volíte analogom. Keď sa dokážete adaptovať na tento netradičný systém ovládania (a strávite neprehľadnú mapu a divné uhly kamery), plynulé prechádzanie levelov nebude žiaden problém.

Orientovať sa v priestore chce poriadnu dávku pozornosti. Mapa síce označuje, na ktorej chodbe sa nachádzate, ale neviete, kde presne v chodbe stojíte. Kompas tomu tiež veľmi nepomáha. Jedinými orientačnými bodmi sa stávajú malé pomôcky v mape, ktoré označujú predmety a dôležité miesta, ktoré treba navštíviť. Aj keď je Killer 7 v prvom rade akcia, hra je presýtená adventure prvkami. Tieto zahŕňajú hlavne rozhovory s bývalými obeťami syndikátu Zabijáckej Sedmy. Rozhodne nepodceňujte dialógy. Priesvitné obete, s robotickým hlasom našťastie sprevádzaným titulkami, majú vždy na jazyku cenné rady.

Okrem pomôcok k vyriešeniu jednoduchých hlavolamov (zväčša hľadanie kľúča, určitého počtu predmetov, alebo hesla) vás rozhovory zbližujú so zabijakmi, ich minulosťou a odhaľujú pozadie celého šialeného sprisahania. Pre pochopenie deja je pozorné sledovanie rozhovorov nevyhnuteľné. V opačnom prípade prídete o zaujímavé spovede (niektoré z nich sú v texte zvýraznené kurzívou) a komplikovaný príbeh plný komplotov, vládnych konšpirácií a morbidít ťažkého kalibru.

To, čo robí z Killer 7 najbizarnejší titul, nie je hovoriaca hlava študentky zabalená v krabici, ale samotné súboje. Sú počiatočným zlom a častokrát ich možno označiť, ako hard-core. Bojovať s explodujúcimi nepriateľmi budete takmer na každom kroku. Svoju existenciu dávajú najavo rehotom, čo je signálom, aby ste sa prepli do FPS režimu a oskenovali priestor. Bez skenovania sú nepriatelia neviditeľní a nemožno ich zabiť. Nebeské zombie sa vrhajú priamo do vášho úsmevu. Neskoré reakcie vedú k bezprostrednému kontaktu a explózii. Skenovanie nielenže zviditeľňuje nepriateľov, ale odhaľuje aj ich slabé miesta, po zasiahnutí ktorého zombie exploduje v gejzíroch vlastnej krvi.

Na prvý pohľad to znie jednoducho, ale ak sa na vás valí skupinka „usmievavých“, máte problém. Mierenie je namapované bez možnosti zmeny na ľavý analog a chce to poriadnu dávku cviku, aby ste zombie zabili jediným výstrelom. Kritické miesta na telách nepriateľov sú rafinovane umiestnené a musíte ich zamerať na milimeter presne. Protivníci majú dokonca niekoľko zásahových zón a je im možné ustreľovať údy, čím ich spomalíte. Avšak bez zabíjania jediným výstrelom sa nedostanete ku krvi, bez ktorej nemožno používať špeciálne schopnosti postáv ani vylepšovať ich vlastnosti.

Nikdy som nechodila do školy, keď pršalo. Keď raz matka povedala, aby som šla, vyskočila som z druhého poschodia. Šesť mesiacov som sa liečila zo zranení a nik ma neprišiel navštíviť. Ani moja matka. Ona vyskočila spolu so mnou a ja som na ňu dopadla. (Hlava školáčky v práčke)

Zabijácka sedma je zložená z unikátnych charakterov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a svojimi jedinečnými schopnosťami vyvažujú nedostatky iných. Tam, kde v rýchlosti vyniká Con, Mask ho dobieha svojou ničivou palebnou silou dvoch granátometov. Bývalý wrestler Mask ako jediný nemôže po nepriateľoch vstrebávať krv. Výnimočnosť postáv je nenahraditeľná a bez ich schopností a vlastných zbraní nemožno prekonať prekážky. Iba s Coyotom sa dostanete do vysoko položených miest. Kaede – najbizarnejšia postava sedmičky – si s radosťou prereže žily na zápästiach a vlastnou krvou postrieka steny, aby odhalila pravú podstatu čmáraníc. Ako jediná ženská postava má Kaede svoju zbraň vybavenú dalekohľadom pre precíznejšie zameranie. Výnimočnou postavou je aj Garcian, spirituálny vodca zabijakov. Ak sa stane, že niektorá z postáv podľahne nepriateľom, prichádza na scénu čistič. S Garcianom musíte prísť až na miesto, kde sa nachádzajú vaše ostatky, ktoré si zoberie do kufríka, odnesie do bezpečia a oživí.

Postavy sú počas misií (hra je rozdelená na sedem kapitol a v každej musíte eliminovať hlavný cieľ) plne k dispozícii, niektoré však až po zabití určeného počtu zombie a následnom prebudení. Vylepšovanie vlastností (sila, rýchlosť, critical hit, mierenie + špeciálna schopnosť) sa deje na obrazovke televízora v Harmanovej izbe, ktorá sa nachádza v každej úrovni. Tu si môžete uložiť aj hru, ale iba ak je Samantha oblečená v pracovnom. V zvodných šatočkách ukája svoje zvrhlé túžby a na služby pánovi kašle.

Úchylná, vulgárna a provokatívna. Taká je forma, ktorou sa prezentuje Killer 7. Nech sa už na vizuál zniesla akákoľvek kritika, štylizácia do japonských anime filmov a používanie cel-shadingu dokonale maskuje otvorenú brutalitu a svojím spôsobom ju necháva vyniknúť na strohých pozadiach. Killer 7 naplno otvára svoju náruč bizarnosti po prejdení prvej kapitoly – prológu. Násilie strieda násilie. Hlavy v práčke, strieda anjel s prázdnymi očnými jamkami, gejzíry krvi, nahrádza dvojica vládnych činiteľov, ktorí sú na rokovaní zabití a s otvorenou lebkou vedú ďalej rozhovor a rehotajúce zombie sa objavujú v nových, grotesknejších formách.

Obrovskou prednosťou Killer 7 je ozvučenie. Zvuky autori využívajú všade. Pri vytváraní nálady prostredí a dokonca aj pri riešení hádanok, kedy pazvuk hovorí o zle zvolenom predmete alebo postave. Ladné tóny gitary signalizujú opak. Kakofóniu hrdelných výkrikov, otrasného robotického dabingu postáv (kľúčové sú našťastie nadabované ľuďmi) a diabolského smiechu dopĺňa výborná hudba, ktorá hrá už počas loading obrazoviek. Týmto som sa dostal k najväčšiemu nedostatku Killer 7 a tým je celková pomalosť hry. Nad častým a dlhým loadingom by sa dalo jedno oko prižmúriť, to však nie je možné v prípade nemotorných animácií pri výmene postáv alebo pokuse o bezhlavý útek pred tlupou zombie (zabudnite nato, že sa vám to podarí). Killer 7 zdržuje hráča, necháva ho vychutnať si každú animáciu, čo zbytočne degraduje tempo. A potom je tu lagovanie, ak sa na scéne objaví niekoľko efektov naraz.

Je špatné, že máme zmysel na tomto svete.

Killer 7 nie je pre každého. Samotní tvorcovia v čele s režisérom SUDA 51 a producentom Hiroyukim Kobayashim tvrdia, že niektorí hráči môžu mať problémy. A oni vedia o čom hovoria. Je to zvrátené, je to nákazlivé a navyše je to hodné vašej nenávisti. Ak sa hre oddáte, každý jeden moment, nehladiac na stereotyp, budete prežívať naplno a bude vám ešte dlho rezonovať v hlave. Rozhodnutie nechám na vás, milovať či nenávidieť? Kto nevidel, nepochopí. Kto nehral, ako by tu ani nebol. Killer 7 nie je hrou. Killer 7 bude kultom.