„Tento způsob léta zdá se mi být poněkud nevhodný...“ S týmto klasickým filmovým citátom si ani na okamih nedovolím polemizovať, nakoľko sa k nám v tomto ročnom období rúti studená zima ako remeň.

Cold Winter je jednou z hier, ktorá dokázala vzbudiť pozornosť všetkých militantných hráčov konzolového sveta už dávno pred svojim vydaním. Žáner FPS nie je totiž na PS2 nejako obzvlášť prebujnelý a aj keď sa nájdu sem-tam nejaké skvosty, ako napríklad Killzone alebo TimeSplitters, tak je to bohužiaľ bieda. Ak milujete podobne ako ja tento žáner a zároveň „nemusíte“ PC, tak je vašim jediným východiskom dokúpenie Xboxu. Práve preto si militantní majitelia PS2 nikdy nenechajú ujsť očakávané stretnutie s kvalitnou strieľačkou. Ale splní naše prehypované nádeje práve Cold Winter?

Najoslavovanejšou devízou tejto hry bola zo strany vydavateľa neustále prezentovaná inovatívna hodnota titulu plne zohľadňujúca moderný prístup tvorcov k tomuto žánru. Tieto svoje tvrdenia masívne prezentovali v mnohých článkoch a videách s ukážkami a opismi vymakaného ragdoll efektu, umelej inteligencie a sľubovanej veľkej interaktivity prostredia... bla bla bla... Niet preto divu, že som hru celý nervózny zapol a nehľadiac na iné nastavenia, som bezmyšlienkovite spustil singleplayerovú kampaň. Úvod ma, priznám sa bez mučenia, celkom dostal do kolien. Nečakal som až také násilie a aj keď má hra hodnotenie +18, tak obyčajne sa jedná o planý poplach. Ale páni (dámy to asi nebude zaujímať), v tomto prípade sa dočkáte masakru, ba čo masakru, priamo jatiek!

Náš hrdina, agent MI6, Andrew Sterling, padol pri tajnej misii do čínskeho zajatia, bol hanebne zradený svojou vlasťou, vymazaný z databázy agentov a neodpustiteľne ponechaný napospas svojmu žalostnému osudu. V praxi to znamená, že sa na ňom niekoľko týždňov odbavolal čínsky sadistický doktor trpiaci nenávisťou k videohrdinom a zhodou okolností majúci záľubu v elektrošokoch a lámaní kĺbov zaživa. Samozrejme úvodné video nie je určené pre žiadne padavky, takže si strihnete červeným filtrom potiahnuté zábery čínskeho mučenia prestrihávané s naratívnym úvodom do deja. Moc pekné a moc efektné. Ale späť k deju. Na pomoc vám po pár rokoch, ktoré ubehli ako voda, pribehne kamoška Kim, ktorá vás dostane z väzenia a najme vás do služieb divnej organizácie, pre ktorú vraždíte ako farebný bez nároku na náhradné voľno alebo sociálne príplatky, ale aspoň v záujme ľudstva.

Príbeh ako taký nie je v prípade strieľačky, vsádzajúcej na radosť z násilia a vymýšľania čo najefektnejších a najefektívnejších spôsobov likvidácie nepriateľov, dôležitým stavebným prvkom. Ale aspoň stručne. Točí sa okolo troch mužov - Andrewa Sterlinga, Dana Perisha, Johna Graya a tichej killerky Kim, Andrewovej parťáčky a „ženy v zbrani“. Príbeh sám o sebe je jedno obrovské klišé prekypujúce maniakom prahnúcim po jadrových zbraniach a svetovláde na strane jednej, tými „dobrými“ vlastniacich vražedné zbrane slúžiacimi na likvidáciu maniaka prahnúceho po jadrových zbraniach a svetovláde na strane druhej a niekde uprostred sa zmieta náš hrdina Andrew, ktorý sa snaží dobre odviesť svoju prácu a ešte sa popri tom aj pomstiť za zradu ... a vlastne, keď sa na to tak pozerám cez takúto optiku, tak chápem, prečo je to taký vyšinutý, sadistický a zatrpknutý parchant... Ako vidíte, nachádzajú sa tu všetky ingrediencie potrebné na vytvorenie správnej macho hry.

A dokonca si myslím, že hrdina je omnoho viac cool ako jeho kolega z menovanej špiónskej agentúry. Ak ste náhodou šialene inteligentní a patríte k trom promile obyvateľov tejto planéty, ktoré hádali Bonda, Jamesa Bonda, tak ste hádali správne a hláste sa oddelení patopsychiatrie, aby vám bola vykonaná frontálna lobotómia. Ste nebezpeční maniaci, ktorí môžu hraním tejto hry vybičovať svoje vášne a ohroziť tak ostatných menejcenných hráčov. Ehm... Nie som doktor, nie som doktor, nesmiem liečiť ľudí, život sa nedá uložiť na memory kartu... Po krátkych dychových cvičeniach som zase fit a my sa vraciame k téme. Andrew je obrazom moderného antihrdinu, ktorý neustále dostáva do držky, ale keď sa nakoniec vytočí, tak to nie je o suchom martiny a babách, ale vezme si pracovné náčinie, dobre ho naláduje olovom a ide si to pekne vydiskutovať z hlavne do očí. V tejto hre veselo poletujú po obrazovke stovky mozgov a končatín a preto treba autorov pochváliť za fakt, že nikto zo Swordfish Studios sa nikdy netváril, že to bude hra plná sofistikovaných hádaniek alebo zapeklitého príbehu, lebo to tu rozhodne nenájdete. Všetka tá omáčka okolo plní skvelú funkciu vaty vypĺňajúcej medzery medzi neustálym vraždením arabákov, šikmáčov a inej teroristickej hávede.

Z grafického hľadiska sa jedná o priemerný počin radiaci sa niekde medzi Red Faction a Golden Eye - Rogue Agent. Animácie medzi levelmi sú síce technologicky na nižšej úrovni ako je štandard, ale sú zase celkom zaujímavé. Spôsob rozprávania príbehu v nich je skôr filmový a hlavne sú mnohokrát plné bezbrehého násilia a to sa nám predsa páči. Po grafickej stránke sú omnoho horšie ako animačky zvládnuté samotné levely. Sú stereotypné, tmavé, s opakujúcimi sa objektmi a hlavne, postavy sú ako spred troch rokov. Neviem, prečo si nedali trochu záležať na takej maličkosti, keď vidieť, že mali autori celkom dosť zábavných nápadov a rozhodne išli správnym smerom. Prostredia, zbrane, lokality, úlohy, nepriatelia, bossovia, to všetko sa strieda, ale príliš dlho čakáte počas levelu na zmenu. Všetko je také vláčne, až sa to bohužiaľ stáva nezáživné. Mnohokrát idete povedzme po nejakom komplexe budov alebo po uliciach a máte pocit, že bol použitý príkaz Copy – Paste ako v prípade prvého Halo. Ale snahu autorom nemožno uprieť, a ak máte dostatočnú výdrž, tak sa postupne prestrieľate mnohými, mnohokrát až krásnymi, lokalitami plných exotických kulís a vtipne navrhnutých levelov vhodných na obzvlášť nechutnú likvidáciu nepriateľov. Ale zdĺhavý úvod asi odpudí veľa hráčov. Skladba misií je triviálne jednoduchá a obsahuje primárny cieľ – likvidáciu všetkého, čo sa pohne a pre istotu aj toho, čo sa nehýbe a potom ešte nejakú proforma úlohu, ako vypnúť niečo, alebo potiahnuť nejaké plány... proste klasika videná už tisíckrát. Tak sme sa dostali až k bodu, kde by bolo vhodné povedať niečo o prednostiach tejto hry a dôvodoch, prečo bola taká očakávaná.

Najdôležitejším lákadlom je samozrejme Ragdoll efekt – t.j. efekt handrovej bábiky, vďaka čomu nepriatelia padajú ako... handrové bábiky. Tento efekt je však trochu hystericky prehnaný a postavy padajú ako keby nemali v tele žiadne kosti. Je to však sranda a to je hlavné. Ďalej je tu možnosť zmeniť nepriateľa streľbou z blízka na niečo veľmi podobné krvavej fašírke. Tiež je to značne prehnané, ale hra vďaka tomu osloví omnoho viac maniakov a nebezpečných úchylov na amerických stredných školách ako Soldier of Fortune. Už teraz sa teším na titulky hlásajúce, že mladý satanista, ktorý denne hrával Cold Winter, vyvraždil New Orleans a ...vlastne, to bol zlý príklad. Tam už vraždil hurikán, ale viete, čo chcem povedať. K tomuto iste prispeje aj široká škála realistických zbraní z celého sveta, obsahujúca úctyhodnú zbierku pištolí, pušiek, samopalov, guľometov, odstreľovačiek, raketometov a peknú zbierku granátov. Celkovo tu je 27 kusov vraždomatických náradí a musím sa priznať, že mojim najobľúbenejším kúskom je odstreľovačka L50 a hneď po nej brokovnica Hammer.

 Zbrane vyzerajú na rozdiel od vymakaných PR materiálov k hre dosť schematicky, ale svoju funkciu plnia dobre a aj sa dobre ovládajú. Jedinou nevýhodou je to, že môžete mať pri sebe vždy len dva druhy palných zbraní a nejaké tie granáty. Cold Winter našťastie ponúka možnosť niektoré zbrane vyrobiť, napríklad z budíka, drôtu a žuvačky máte jadrovú nálož, alebo tak nejak. Ale radšej mi neverte všetko, čo tu napíšem. Isté však je, že z kanystra, fľašky a kúska handričky máte napríklad mnou preferovaný Molotov koktail, ktorý vyvoláva v radoch zasiahnutých obetí priam neviazané nadšenie a ich ohnivé tanečné kreácie nenechajú na seba dlho čakať. Okrem zbraní si môžete vyrobiť aj iných pomocníkov, ale tí nestoja moc za zmienku. Šperhákom totiž moc toho nezabijete a nás predsa zaujíma len to! Cold Winter je čistokrvná mäsiarčina plná krvi, krvi a krvi.

K príjemnému pocitu z ubližovania nepriateľom iste prispeje ďalšia vychytávka a tou je možnosť manipulácie s predmetmi. Môžete otáčať stoly a kryť sa za nimi, zhadzovať debny a zatarasiť protivníkom tak únikovú cestu (a následne ich postrieľať ako arabácke prasce), hádzať im pod nohy plynové bomby, ktoré po odstrelení z bezpečnej vzdialenosti pekne vybuchujú a pripravia vám tak nezabudnuteľné barbecue na egyptský spôsob. Guľky zanechávajú pekné tlejúce stopy, okolie vybuchuje, ale ak sa dostávate do tranzu, tak vás v tomto momente schladím. Bohužiaľ všetko je prvoplánové a nie vždy dotiahnuté do konca.
Plynové bomby sú takmer všade, takže to nie je sranda, guľometné hniezda sú určené na jednorázovú likvidáciu očakávaných protivníkov a tak ďalej. Hra je celá vytvorená nezáživným koridorovým spôsobom, takže nikdy nezídete z cesty a dokonca aby ste sa ani tak nestratili, tak máte pravdepodobne následkom mučenia spontánne vyvinutý mozgový nádor plniaci funkciu GPS a tým pádom pred očami vidíte smerovú šípku, ktorá vás dokonca informuje o vzdialenosti k nasledujúcemu checkpointu alebo úlohe. Pripadá mi to ako trápne vodenie hráča za ručičku bez možnosti uplatnenia trochy fantázie pri hľadaní alternatívnej cesty k splneniu misie. Je to dosť zastaralý princíp. Celkovo však osciluje Cold Winter niekde medzi klasickým titulom Golded Eye z Nintenda 64 a najnovším Turokom. Na jednej strane je to dobré, lebo z legendárnej Nintendo pecky zdedil rôznorodosť misií a na druhej zase zlé, lebo po Turokovi má premrhaný potenciál.

Ďalšou z vecí, ktorá bude hráčov asi zaujímať, je umelá inteligencia protivníkov. Treba uznať, že páni zo Swordfishu zamakali. Nepriatelia reagujú na šramot, volajú si posily, zhadzujú stoly a skrývajú sa za prekážky. Striedajú sa pri presune a navzájom sa kryjú a dokonca vás sledujú cez celý level. Vidíte, že v podstate reagujú dosť koordinovane. Ale zároveň sa vám stane, že tupo zostanú stáť pred vašou hlavňou, zatiaľ čo vy si prebíjate zbraň, alebo majú zázračnú mušku aj spoza rohu. Tu musím spomenúť aj presnosť zásahov, ktorá sa mi zdá byť dosť nevyvážená, nakoľko po headshote síce padnú ako podťatí, ale po zásahoch končatín nie vždy reagujú správne a tvária sa ako Terminátori, ktorí sa otrasú a strieľajú ďalej. Zato vy prežívate aj po väčšom množstve zásahov.

Chráni vás nepriestrelná vesta a ak máte veľa energie – staminy, tak môžete dokonca aj rýchlo behať. Je toho ešte veľa, čo stojí za pozornosť, napríklad vaša stratégia, ktorá je zložená z kombinácie totálne protichodných postupov a tými sú striedanie tichého zakrádania a surovej likvidácie všetkého, čo sa pohne, ale teraz sa v rýchlosti pozrieme na tie horšie stránky hry.

Cold Winter bohužiaľ najviac podľa mňa trpí po technickej stránke. Grafika nech je akákoľvek, je to vecou vkusu každého z nás, ale nikto asi neprehltne dosť výrazný framedrop počas celej hry. Druhým neprehliadnuteľným nedostatkom je zvuková stránka, kde mizerné nadabovanie ostro kontrastuje s hudbou, ktorá je na profesionálnej filmovej úrovni a patrí medzi hlavné devízy hry. Nemá význam ďalej nadávať na tento nesporne zábavný titul, lebo aj keď to nie je žiaden zázrak, tak sa jedná o solídnu zábavu a to sa počíta.

Samozrejmosťou je už dnes multiplayer, ktorý ponúka zábavu či už pri jednom televízore, alebo po sieti. Štyria hráči sa zahrajú na jednej obrazovke až ôsmi cez online hru, ale neviem, či nájdete toľko majiteľov tejto hry s pripojením a chuťou odísť od Killzone. Ale budete mať k dispozícii 12 máp a hra podporuje čoraz obľúbenejší headset. Z režimov treba spomenúť Deathmatch, King of the Hill, Flag Tag, Domination, Last Man Standing a zaujímavý Head Match, kde ide doslova o hlavy.

Tento rok prichádza zima teda poriadne skoro. Či sa však jedná o príjemne ochladenie, alebo naopak nepríjemne zamrazenie nechám asi na vás. Mňa spočiatku Cold Winter príjemne ochladil, ale nakoniec som dostal zimnicu a musel som si zlepšiť náladu Rakijou, čo som si doviezol z dovolenky. Ak máte teda po ruke silné zohrievadlo, tak kúpte, ale na Killzone zatiaľ nemá žiadna FPSka na PS2.