Shrek, Star Wars: Empire at War, Matrix: Path of Neo, Starsky and Hutch... mohol by som takto pokračovať do nekonečna, ale to nie je účelom tohto článku. Jeho hlavnou úlohou je totižto priblížiť vám svet filmových licencií, ktoré sa s každým novým dňom stávajú neoddeliteľnou súčasťou herného biznisu. Veď si sami spočítajte, koľko filmovo licencovaných titulov ste v poslednom roku hrali? Pravdou síce je, že prevažná väčšina takejto tvorby je značne pochybnej kvality, čo ale neznamená, že z času na čas sa objaví titul robiaci svojej filmovej predlohe to najlepšie meno (v súčasnosti to je napríklad King Kong, či v istých okamihoch aj Path of Neo). A to je našťastie aj prípad dnešných Warriors, čerpajúcich zo svojej známej filmovej predlohy, ktorá sa, vďaka vtedajšiemu režimu, k našim hraniciam nikdy nedostala. To ale nemení nič na tom, že aj keď ste sa s rovnomenným filmom v živote nikdy nestretli, jeho herná adaptácia si vás získa natoľko, že s ľahkosťou pierka zabudnete na každodenný stres, ktorý prináša žitie v tomto nehostinnom svete. Teda, hurá do bitiek!

 Hurá do bitiek.. ups, akosi som zabudol spomenúť, o čom filmový Warriors vlastne je. Píšu sa 70-te roky a metropola New York sa ocitá v období kriminálneho úpadku znamenajúceho pre tamojší ľud iba to najhoršie. Pouličné bitky medzi gangmi sú na dennom poriadku a ak sa k tomu pridá aj „nestranná“ polícia, o apokalypsu je postarané. Filmový príbeh sleduje osud práve jedného z takýchto gangov (The Warriors) a poukazuje tak na problémy vtedajších amerických veľkomiest. Nemá zmysel tu teraz do podrobnosti rozpisovať jednotlivé dejové kľučky, konieckoncov od toho sú tu DVD/VHS požičovne, ale rovno sa zameriam na príbeh hernej adaptácie, nadväzujúci na ten filmový. Obrovské stretnutie gangov má začať čo nevidieť, a tak sa naňho vydávajú aj členovia Warriors, netušiac, aký dopad bude mať tento meeting na ich osudy. Gramercy Riffs, najpočetnejší a najobávanejší gang v čele s agresívnym Cyrusom, na hromadnom zasadnutí predstúpi s ultimátnym plánom, ktorého cieľom je jediné : zjednotenie gangov do jedného celku a následné ovládnutie celého New Yorku. Avšak v momente, keď už to začína vyzerať nádejne a dav sa prikláňa na stranu Riffs, ozve sa z davu výstrel a omráčený Cyrus padá k zemi. Behom minúty sa ešte pred chvíľou organizovaný dav rozuteká, a tak sa z časti zachráni pred ochrancami zákona, ktorí danú lokáciu organizovane obkľúčia. A tu nastáva zlomový moment, pretože zatiaľ čo film pokračoval v príbehu ďalej, herní Warriors sa vracajú spať do minulosti, do čias, kedy sa tento gang len prebíjal spomedzi ostatných a budoval si potrebnú reputáciu. Ak ste náhodou mali tú možnosť zhliadnuť filmovú predlohu, určite ste si všimli, že pôvodu gangu Warriors, ako aj hlbšiemu načrtnutiu jednotlivých charakterov, nebolo venovanej príliš veľa stopáže. Z toho hľadiska sa tak dejová linka hernej adaptácie javí ako výborný doplnok tej filmovej, pretože čo-to objasňuje z hľadiska psychológie postáv, ktoré tak konečne po rokoch získavajú potrebnú hĺbku. Spoznáte tak dôvody založenia klubu Warriors, pohnuté minulosti, ktorými si prešli jej jednotliví členovia, ako aj problematiku sporov, ktoré nastali medzi touto skupinou a tými ostatnými. Dej je teda vynikajúco napísaný a neskôr sa sžijete s postavami natoľko, že vám táto hra už nebude pripadať tak bezduchá, ako to bolo v jej úvode. Čo na tom, že členovia gangu sú kriminálne živly, čo na tom, že v hre sa sústavne niekto bije... hlavná vec, že nás to baví!

 Ako som už písal v predchádzajúcej vete, Warriors sú z prevažnej väčšiny tvorení pouličnými bitkami, takže autori si dali na súbojovom engine poriadne záležať. Výsledkom je dokonalá súhra jednoduchosti a účelnosti, vďaka ktorej sa z každej pouličnej bitky stane neskutočná zábava, až sa vám nebude chcieť veriť, že v realite takéto stretávky majú ďalekosiahlejšie následky, než len „pure fun“. Trošku smutnejším je fakt, že väčšina postáv, ktorá sa vám dostane pod ruku, ovláda takmer totožný bitkársky štýl, ale na druhú stranu si tak jednotlivé údery dokonale natrénujete a nebudete sa musieť vkuse preorientovávať na iné (ob)chvatové zoskupenie. Apropo, hmaty, chvaty, údery. Hra je z tohto hľadiska mierne povedané chudobná (v porovnaní s inými fighting games), ale čo postráda na početnosti, dokonale vynahradzuje na užitočnosti. Proti nepriateľom tak môžete zakročiť slabým alebo silným útokom, prípadne si ich zobrať pekne na paškál a pomocou „grab“ útoku nimi vymiesť jeden z nespočetného množstva zapráskaných pouličných chodníkov. Samozrejmosťou je spájanie útokov do smrtiacich komb, vďaka ktorým sa vysporiadate aj s tou najnebezpečnejšou býčou šijou po slnkom. A ak vám náhodou dôjdu pästné argumenty, s radosťou siahnete po jednom z mnoha náradí a predmetov, medzi ktorými nechýbajú rôzne tyče, fľaše, nožíky či tehly, s ktorými je frakturácia lebiek doslova baladou. Strelné zbrane majú ale v tejto hre jasnú červenú, čo si ale myslím, že je s prihliadnutím na herný štýl vcelku podarený krok. Veď predstavte si, ako sa v duchu známej pasáže z nemenej známeho filmu Indiana Jones predvádzate pred oponentom s baseballkou a v tom vás váš sok jednoducho odbachne, nechajúc vás tak s hlboko padnutou tlamou udivených a zdesených. Holt, férovosť je medzi gangmi New Yorku na popredným miestach, tak si na to začnite pomaly zvykať.

Čo robí túto hru tak zábavnou a návykovou je samotné spracovanie bitiek. Aj napriek malému počtu úderov dokážete rozdávať rany tak efektne, že s každým novým protivníkom rastie aj vaša chuť zmaľovať jeho face takým spôsobom, že aj zjazvený Marv sa môže s tým jeho ksichtom ísť zahrabať. Navyše, vo väčšine bojov sa proti vám postavia celé hordy naštartovaných gangsterov, takže ak sa tešíte na masívne pouličné bitky, rozhodne ste na správnom mieste. Sám vojak v poli by ste ale proti rozdivočenému stádu nemali veľké šance na prežitie, a tak vám chlapíci z Rockstaru pridelili partičku spolubojovníkov, ktorí dokážu svojimi silnými pažami neraz zvrátiť už-už prehratú bitku. Navyše, pomocou šestice ľahko dostupných príkazov ich dokážete aj solídne navigovať a tak prispieť k maximalizácii ich efektívnosti. Pochvalu si ale zaslúži aj samotná umelá inteligencia, vďaka ktorej sa spolubojovníci nechovajú ako vygumované indivíduá a dokážu sa o seba vcelku efektívne postarať, takže ich prítomnosť vám rozhodne nebude na škodu. Ďalším dôležitým aspektom, pridávajúcim Warriors na hrateľnosti, je (čuduj sa svete) rôznorodosť jednotlivých misií. Človek by čakal, že prevažnú časť herného času strávi sústavnými bitkami, ale opak je v skutočnosti pravdou. Z vkrádajúceho sa stereotypu vás tak ochránia rozmanité non-fighting pasáže, medzi ktorými nájdete také perličky ako rabovanie obchodov, vyberanie výpalného, vykrádanie áut či rôzne naháňačky, ktoré vyženú váš adrenalín do závratných výšok a zabránia vám tak v kacírskych myšlienkach na iný titul. Nanešťastie, medzi takouto spŕškou zábavných misií nájdete aj peknú sumičku tých menej zábavných, krútiacich sa okolo diskutabilného elementu stealth. Ten je v prostredí gangov vcelku netradičný a nebyť výborného designu prostredí, rozhodne by ste ho pri prvej príležitosti zavrhli. Takto je ale zakrádanie a vyhýbanie sa vcelku hrateľné a aj keď nepredstavuje vrchol zábavy, rozhodne vás neodradí natoľko, ako sa to stalo napr. u Shadow of Rome, kde stealth misie znamenali vrchol frustrácie. 

Teraz si uvedomujem, že som vám akosi zabudol priblížiť vašich protivníkov, a preto to teraz napravím. Členovia nepriateľských gangov predstavujú unikátnu zmes vtedajších ľudských karikatúr, čo pre vás znamená iba jediné: sú nebezpeční a krajne mazaní. Navyše, do ich karát hrajú aj ich počty, takže nikdy si nebudete 100 percentne istí, že máte bitku plne pod kontrolou. A aby ste tých problémov nemali málo, k členom gangu sa neraz pridajú aj zložky polície, majúce nejedno eso v rukáve. Nielenže sú organizovanejší, ale navrch toho oplývajú aj schopnosťou zatknutia, vďaka ktorej dokážu vcelku efektívne paralyzovať vašich spolubojovníkov, čím vás dostanú tak povediac na kolená. Je pravda, že odomknutie pút (formou minihry) je otázkou niekoľkých sekúnd, ale v obzvlášť tuhých súbojoch je nutnosť odbiehania od akcie chvíľami poriadne frustrujúca. Ale čo už, hra bez chybičiek pomaly už nieje ani hrou. Samotný Story mód by ale ako jediná hrateľná možnosť neobstál, a tak nám autori prinášajú aj zábavný multiplayer, a k tomu aj malý bonus naviac. Kooperatívna hra vám umožní vo dvojici absolvovať slasti a strasti Story módu, zatiaľ čo mód Quick Rumbles predstavuje drsnejšiu variantu CTFka, teda populárnej hry o vlajku. Ak k tomu ešte pripočítam netradičný King of the Hill, vo výsledku dostávam solídnu multiplayerovú ponuku, ktorá by vás mala zabaviť na dostatočne dlhú dobu. Nakoniec som si nechal jednu špecialitku v podobe odomykateľného bonusu. Je ním totiž minihra s názvom Armies of the Night, v ktorej si zaspomínate na staré časy scrollovacích arkád, pretože presne v takomto duchu je vedený spomínaný bonus. Milé, zábavné, originálne.

Jedna vec, v ktorej The Warriors nevynikajú, je úroveň technického spracovania. Holt, Renderware má už svoje najlepšie roky za sebou, a to sa zákonite odzrkadlilo aj na vizuálnej kvalite tohto titulu. Nízka detailnosť prostredí sa ešte dá ako-tak prekusnúť (veď čo môže byť pekné na špinavých uliciach New Yorku rokov sedemdesiatych?), ale horšie je to už s postavami samotnými. Ich chudobnosť je obzvlášť viditeľná pri in-game animáciách, kedy si ľahko všimnete nízku kvalitu textúr mapujúcich tváre a hlavne oblečenia charakterov. Pravdepodobne je to dané tým, že väčšina bitiek je prevažne masívneho charakteru, ale aj tak som si pri pohľade na niektorých jedincov pripadal ako pri sledovaní budgetového low-end titulu. Čo hra ale stráca na grafickom poli, to dokonale vynahradzuje na poli zvukovom. Odhliadnuc od faktu, že väčšinu charakterov nahovorili ich pôvodní predstavitelia, ponúka audio stránka titulu aj nevšednú zmes realistických zvukov, vďaka ktorým ožijú gangsterské bitky priamo vo vašej izbe. Ďalšie plusy získava hra za výborne zvolenú hudbu, ktorá okrem filmových songov pridáva aj množstvo vlastných, prevážne z rokov 70, takže počas bitiek vám bude hrať skutočná dobová múza.

 Čo dodať na záver? Na Slovensku je asi len málo ľudí, čo mali možnosť zhliadnuť filmových Warriors v dobe ich najväčšej slávy. Našťastie to ale nemení nič na tom, že aj keď ste o túto filmovú lahôdku boli ochudobnení, jej herná adaptácia vám tento prehrešok dokonale vynahradí. Jednoduchý súbojový systém, rozmanitosť misií a k tomu aj výborný príbeh si vás získajú aj napriek tomu, že z technického hľadiska sa herní Warriors radia nanajvýš tak medzi súčasný technologický priemer. Netreba však súdiť podľa prvého dojmu, a preto ak sa radíte medzi fanúšikov tohto žánra, rozhodne by ste si The Warriors nemali nechať ujsť.