Som mimoriadne vyťažený federálny agent a toto je moja oficiálna hra

Zachrániť deň na počkanie, to nie je výsadou iba komixových hrdinov, ale aj jedného superagenta z protiteroristickej jednotky sídliacej v Los Angeles. Bez neho by boli zabití senátori, prezident by ležal šesť stôp pod zemou, v meste by buchla atómovka, do vodného systému by vytiekol jed, jednoducho LA by pocítilo obľúbené praktiky teroristov. Všetky problémy najradšej rieši počas jedného jediného dňa. Presne 24 hodín potrebuje nato, aby odvrátil hrozbu, odhalil sprisahanie vo vlastných radoch, popritom vyriešil „drobné“ problémy dcéry Kim a to bez toho si odskočil na sociálku alebo niečo zjedol.

Myslím, že nemá cenu ďalej mlžiť, reč je samozrejme o Jackovi Bauerovi, hlavnom hrdinovi mimoriadne obľúbeného seriálu 24. Diváci za veľkou mlákou majú možnosť sledovať v poradí už piaty rušný deň Jacka, v oficiálnej hre si však odskočil zopakovať, čo robil medzi druhou a treťou sériou seriálu. Na tomto mieste by som mal povedať niečo v tom zmysle, že hráči na pochopenie príbehu nepotrebujú poznať udalosti týchto sérií. Vlastná skúsenosť hovorí niečo iné. Vo výhode sú tí hráči, ktorí majú seriál odsledovaný. Nemusia sa zoznamovať s postavami, poznajú ich vzájomné (profesionálne i súkromné) vzťahy a neprekvapia ich krátke výstupy relatívne neznámych postáv (prezident Palmer), ktoré nedostali veľa priestoru, ani konanie teroristov.

Autori našťastie nemysleli iba na fanúšikov seriálu, ktorým hra vyplní medzery medzi druhou a treťou sériou a zodpovie na otvorené otázky, ale aj na bežných konzumentov. Aby sa nestratili medzi toľkými menami a udalosťami, môžu konzultovať sumár, kde sú po každej misii detailne rozpísané predchádzajúce scény, alebo si pustiť jednotlivé prestrihové filmy priamo z menu. Inak bezchybný scenár nemá jediného slabého miesta a spolu so stavbou misií vám nedovolí vstať spred televízora. Jeden dejový zvrat strieda druhý, atmosféra zhustne zakaždým, keď sa objaví žltá časomiera a misie sú servírované so zbesilou rozmanitosťou.

Nasledujúce udalosti sa neodohrávajú v reálnom čase

24: The Game má rovnakú moc ako seriál. Až do veľkého finále vás sériou rafinovane zostrihaných scén udržuje v takom napätí, že sa od hry veľmi ťažko odlepíte. Keď budete v aute prenasledovať s Jackom podozrivého a po príjazde do továrne príde strih a ocitnete sa v koži Tonyho Almeidu, verte tomu, že Tonyho misiu splníte bez zaváhania, aby ste vedeli, čo spraví Jack s podozrivým. A takáto je prakticky celá hra.

Na rozdiel od seriálu v hre nebeží čas ako v skutočnosti (v reálnom čase). Autori by tak zbytočne naťahovali hraciu dobu a dej by stratil náboj. Napríklad prvú misiu, ktorá by v seriáli trvala hodinu, môžete prejsť pod 10 minút, ak viete, čo robiť a kde sa nachádzajú nepriatelia. Misie sú však ohraničené časom. Je dostatočne benevolentný na to, aby ste preskúmali všetky zákutia úrovní, prehľadali mŕtvoly, zatkli nepriateľov či ukľudnili civilistov.

24 hodín v hre je rozkúskovaných na viac ako 50 misií a nejde iba o prestrelky či naháňanie sa na autách. Agenti v teréne sú v neustálom kontakte s centrálou a tá im na požiadanie dešifruje kódy, či pošle naspäť potrebné koordináty. Takto sa vymieňajú na scéne postavy a hráčovi sa dostáva možnosť vyskúšať si, aké to je pracovať pod časovým stresom v kancelárii. Budete dešifrovať hard disky, zakódované zložky, pracovať so satelitom, či preklápať tok dát. Rozmanitosť činností je obrovská a je založená na minihrách. Správne stláčanie tlačítok nikoho neprekvapí, to skôr úlohy zamerané na postreh a pamäť, kedy si musíte zafixovať jedinú správnu cestu k údajom na serveri v nekompletnej sieti a neskôr ju v časovom limite absolvovať. Stredanie misií v teréne a kancelárii zamedzuje stereotypu a pri hraní sa zaručene nebudete nudiť.

Všestranný agent, ktorého slabinou sú autá

Najviac času strávite v teréne a to buď kosením nepriateľov alebo za volantom. Pešie misie sú dynamické, na každom kroku máte možnosť nasypať z tradičnej zmesi pištolí, poloautomatov a samopalov do protivníkov olovo. Ich inteligencia, rovnako ako vašich spoločníkov, ktorým môžete zadávať jednoduché príkazy, je na bode mrazu. Dokážu sa síce schovávať za prirodzené prekážky, vedia byť aj presní, ich chovanie je však neadekvátne situácii a striktne naskriptované. Schovaných nepriateľov môžete napr. v kanceláriách prekvapiť zozadu, alebo ich vyviesť z miery odstrelením rampy s explodujúcimi sudmi, pretože s takýmito alternatívami nerátali.

Skripty by rozhodne potrebovali doladiť, pretože niektoré úlohy nemožno splniť inak, než ísť po presne definovanej cestičke. Za zmienku stojí napríklad posledný súboj s bossom, ktorý som opakoval snáď desaťkrát, kým som prišiel nato, kde mám stáť, aby som ho zlikvidoval. Našťastie obtiažnosť hry nie je vysoká. Veľkou mierou k tomu prispelo poloautomatické zameriavanie. Okolo vybraného cieľa sa zobrazí kruh s krížom, ktorým možno voľne pohybovať. Takto môžete vystreliť nepriateľovi z rúk zbraň alebo ho eliminovať výstrelom do hlavy. Počas intenzívnych prestreliek toto zameriavanie oceníte.

Jednoznačne najslabšie misie sú tie za volantom auta. Evidentne boli zo strany autorov podcenené. Sľubovali nám preplnené ulice a rušnú premávku. Namiesto toho sa budete preháňať po prázdnom meste s malou rozlohou, autá majú diskutabilný jazdný model a čo je najhoršie počas explózií na scéne dochádza k rapídnemu poklesu fps. Napriek tomu niektoré misie stoja za prežitie. Taká naháňačka v odvodňovacom kanály alebo prenasledovanie kamióna vám zdvihnú adrenalín v krvi.

Hra vám pri plnení misie v teréne nedovolí odbočiť ani riešiť problémy po svojom, čo je na jednej strane dobré, pretože vás udržujú v napätí, ale na druhej mohol dizajn úrovní ponúkať niekoľko tradičných alternatívnych bočných úloh, ktoré tu zastupujú štatistiky, ako presnosť streľby, počet zatknutých/zabitých/vyľakaných civilov alebo škody na majetku. V závislosti od výsledného hodnotenia vám stúpa rating, a ak dosiahne hodnoty 90 – 100 %, odomkne sa časť z bohatého bonusového materiálu.

Tím zo seriálu zachraňuje hru

Sony do vývoja 24: The Game angažovali ľudí, zodpovedných za seriál, aby sa čo najviac hra priblížila a zachovala atmosféra predlohy. Už od prvého spustenia vám bude jasné, že produkčná hodnota je na vysokej úrovni. Licencovaná bola hudba, herci prepožičali podobizne a hlasy postavám z hry, scenárista seriálu napísal scenár a o vysoko kvalitné prestrihové filmy a prácu s dynamickou kamerou počas nich sa postaral kameraman, rovnako zo seriálu. Nezabudlo sa ani na (typické pre seriál) rozdeľovanie obrazovky na viacero záberov a to nielen počas filmov, ale aj počas hrania. Kvôli tomuto prvku sa muselo na niektorých miestach ubrať z polygónov a kvality textúr. Z technickej stránky by som vytkol ešte kamerový systém, na ktorý si treba zvykať. Podobne ako v Getaway otáčate pri pohybe iba krkom postavy.

Už v preview som sa posťažoval nad úrovňou českej lokalizácie. Chyby bohužiaľ neboli odstránené ani vo finálnej verzii a tak sa budete stretať s preklepmi a nezmyslami. Lokalizačný tím nahrubo preložil texty a pritom ich nekonzultoval s dianím na obrazovke. To sa potom nestačíte čudovať, čo dokáže strojový preklad. České titulky sú však v hre vítané a pokiaľ vyslovene nehľadáte chyby v textoch, tak si ich ani nevšimnete.

Napriek negatívnemu tónu recenzie hodnotím 24: The Game pomerne vysokým hodnotením. Hra si dokázala po celú dobu zachovať atmosféru a napätie seriálu. Je verná predlohe až do takej miery, že dokážete odpúšťať chyby a nevstanete od nej, pokiaľ ju skutočne nedohráte. A 24: The Game sa hrá rovnako dobre, ako pozerá seriál.