Svet pozná už niekoľko prípadov sériových vrážd a čoskoro sa k nim pridá ďalší. V dnešnom príbehu sa totižto ocitáte v koži agenta FBI Ethana Thomasa, člena Serial Crimes Unit (SCU), ktorý prichádza s kolegami na miesto podozrivej vraždy, aby pozbieral všetky prítomné dôkazy a pokúsil sa tento zločin aspoň ako-tak objasniť. Nanešťastie, všetky zistené stopy vedú k v policajných kruhoch dobre známemu sériovému vrahovi a tak sa náš hrdina rozhodne pre podrobnejší prieskum miesta činu. Nebola by to ale správna hra, ak by sa hneď v úvode niečo šeredne nedokazilo a tak dochádza v danej lokalite k záhadnému výpadku prúdu, načo sa hlavná postava vydáva pohľadať generátor, ktorým by prúd opäť nahodila. Niekoľko nasledujúcich okamihov ale pripraví Ethana takmer o život a nebyť podivného zmilovania sa istej osoby, už dávno by jeho telo vypĺňalo zaplatený flek na miestnom cintoríne.

Po tomto zážitku už ale začne príbeh naberať na spáde a sprvu pokojná obhliadka miesta činu sa ako mávnutím čarovnej paličky zmení na zbesilé vyšetrovanie, ktoré musí hlavná postava viesť na vlastnú päsť, aby sa zachránila pred nepriaznivo sa vyvíjajúcim osudom. A prečo hovorím tak kľukato? Jednoducho preto, lebo vás nechcem ukrátiť o množstvo dôležitých príbehových zvratov, vďaka ktorým dostáva Condemned tak neopakovateľne hustú a ponurnú atmosféru, ktorú by mala problém pokrájať aj motorová píla. Áno, atmosféra je tým hlavným ťahákom tohto titulu a osobne som ani len nečakal, že sa v tak krátkom časovom období dočkám hneď dvojice tak silne atmosfericky založených titulov (prvým z nich bol Call of Cthulhu). Nie je to len príbeh, ktorý sa podieľa na tak mrazivej atmosfére – v skutočnosti sa jedná o kombináciu viacerých herných elementov, ktoré si teraz bližšie priblížime.

Pýtate sa, ako môžu mať hry typu Silent Hill či Fatal Frame tak nervy drásajúcu úzkostlivú atmosféru? Odpoveď je jednoduchá: na sto percent využívajú najväčší strach ľudstva, ktorým je strach z neznáma. Skrátka, pokiaľ na niečo nevidíte a tušíte, že tam dačo musí byť, váš tep stúpa do takých výšok, že si skrátka občas budete musieť dať kratučkú oddychovú pauzu. Veď si spomeňte, ako z tohto strachu vyťažil posledný Doom, či relatívne čerstvý F.E.A.R. A práve na rovnakom princípe vystavali autori (mimochodom tvorcovia práve spomínaného F.E.A.R) svoje najnovšie dielo Condemned, ktoré k zabehnutým hororovým prvkom našťastie pridáva aj nejaké tie svoje. Úzke uličky, polorozpadnuté budovy a všadeprítomná tma vás budú sprevádzať už od samotných počiatkov hrania a čím viac sa budete blížiť k samotnému finále, tým bude desivosť a strašidelnosť prostredia naberať na intenzite. Je ale nad slnko jasné, že v čierno-čiernej tme by ste sa ďaleko nedostali a tak s radosťou privítate prítomnosť cestovnej baterky s takmer neobmedzenou výdržou, ktorú navyše budete môcť používať aj počas držania zbrane, čo po skúsenostiach s Doomom 3 rozhodne poteší.

V súvislosti so zbraňami ale prichádza najvýraznejšia črta Condemned, ktorou je samotná podoba akcie. Verte neverte, v hre si užijete iba šesticu strelných zbraní (napríklad revolver, brokovnica, puška či samopal) a aby ste to mali ešte ťažšie, s každou zbraňou si vystrelíte iba toľkokrát, koľko má nábojov v zásobníku. Nie, žiadne reloady sa tu nekonajú (teda aspoň z vašej strany – u vašich protivníkov to už ale neplatí a dokážu nabíjať až nebezpečne rýchlo). Ako sa teda máte brániť útokom tamojších násilníkov a živlov? No predsa Mc´Gyverovským spôsobom a síce použitým všetkého, čo sa vám počas cesty pripletie do ruky. Rôzne drevené dosky (s hrdzavým klincom alebo bez neho), olovené trubky, lopata, hasičská sekera či dokonca ruka figuríny sa stanú vašimi nástrojmi skazy a verte mi, že bez zvládnutia bojového systému sa do večných lovísk odoberiete až nechutne rýchlo. V súvislosti s popisovanými hračkami sa sluší ešte doplniť, že sem tam ich použijete aj na menej agresívne účely, ako je napríklad rozbíjanie dverí, na ktoré sa taká sekera pánov záchranárov hodí priam dokonale.

Samotný priebeh súbojov sa radí medzi tie elementárnejšie záležitosti, na ktoré v herných dejinách narazíte a ak budete dostatočne opatrní a ostražití, z väčšiny stretov vyviaznete bez väčších zranení. Problém ale nastáva, ak sa radíte k tým nedočkavejším povahám a bitku chcete vyriešiť čo najrýchlejšie. V takomto prípade sa potom pripravte na množstvo zásekových pasáži, pretože ubiť protivníka na smrť nie je len otázkou rýchlych výpadov. O mnoho väčší význam má totižto pomalé a rozvážne zasadzovanie rán, ktoré vám v spolupráci s blokovaním zabezpečí predsa len lepšie vyhliadky do budúcnosti, než zbrklé a nepremyslené útočenie, často krát zasahujúce to, čo nemá. Kávou hrubšieho zrna ale pre vás budú súboje s presilou. Stiesnené priestory a k tomu trojica nebezpečných bláznov sú v podaní Condemned vskutku vražednou kombináciou a nebyť jednej špeciálnej zbrane, neviem neviem, či by som v tak nehostinnom svete ostal tak dlho.

Spomínaná hračka je ale vítaným pomocníkom takmer v každom momente a dokáže vás na určitý okamih zbaviť aj toho najobávanejšieho indivídua. Jedná sa totižto o akýsi elektrošoker, ktorý po zasiahnutí protivníka vyvolá paralýzu, znemožňujúcu danej osobe akúkoľvek telesnú aktivitu. Takto oslabený nešťastník je následne bezbranný voči akémukoľvek vášmu útoku a stačí čo i len kopanec z vašej strany a jeho životná púť sa skončila. Príjemným spestrením súbojov je potom aj akýsi variant fatalít, známych to zakončovákov v Mortal Kombate, ktoré môžete previesť na kľačiacich obetiach. Celkovo sa síce jedná len o štýlovú špecialitku, ale aj tak ju beriem ako vítané plus, ktoré vás sem-tam vytrhne z vkrádajúceho sa stereotypu, vyplývajúceho zo sústavného opakovania tých istých postupov a nepriateľov.

Apropo, nepriatelia. Hra ich na vás posiela vcelku nepravidelne a tak sa počas hrania pripravte na striedanie kľudnejších pasáži s tými akčnejšími, v ktorých si do sýtosti užijete stresových a navýsosť nebezpečných okamžikov. Čo sa týka protivníkov samotných, máte sa rozhodne na čo tešiť. Rôzne dohabaní a zdegenerovaní homelesáci a drogisti vás budú neustále desiť, ale ešte väčšmi sa vyľakáte z tzv. crawlerov, útlych, nechutne sa rozpadávajúcich, ale zato mrštných čudákov, objavujúcich sa na miestach, kde to budete najmenej očakávať. Nechýbajú ani obludy väčších rozmerov a ak k tomu pridám aj pár zaujímavých bossov, bude výpis protivníkov takmer kompletný. Jednu dôležitú vec, ktorá ale zásadne mení plynulosť hry, sú tu a tam objavujúce sa investigatívne pasáže. Konieckoncov, veď Ethan je agentom FBI a keďže jeho náplňou je aj vyšetrovanie a hľadanie dôkazov, zákonite sa táto časť jeho práce nevyhla ani hre.

Už úvodných niekoľko minút vás zamestná týmto spôsobom a ak ste náhodou zhliadli aspoň jednu časť seriálu CSI, budú vám herné postupy vyšetrovania vraždy až príliš povedomé. A ako odhaľovanie skutočností a dôkazov v praxi prebieha? Prekvapivo jednoducho. Hra vás v blízkej lokalite dôkazu požiada o vybranie jedného z dostupných vyšetrovacích pomôcok (napr. snímač odtlačkov, lampa s UV a pod. - ale pozor, hra daný predmet vyberie automaticky!) a ak budete mať spomínaný dôkaz na muške, stačí stlačiť príslušný čudlík a ďalšia skutočnosť je zaznamenaná. Takto nazbierané dôkazy sú potom odoslané do centrály (konkrétne osobe istej agentky), s ktorou budete v kontakte prostredníctvom vášho mobilu a sem tam sa od nej dozviete aj nejakú tu zaujímavú informáciu. Musím uznať, že metódy odhaľovania skutočností sú vcelku originálnym nápadom a ak by ich bolo v Condemned viac, určite by to bolo pre tento titul len prínosom. Takto sa totižto jedná len o akési spestrenie, ktoré vás na chvíľu zabaví, ale žiaden hlbší význam v skutočnosti nemá.

Ak bol F.E.A.R pastvou pre oči, potom musí byť Condemned minimálne tým istým, pretože obe hry využívajú totožný engine. Skutočnosť je ale o čosi komplikovanejšia. Na jednej strane autori zapracovali nad optimalizáciou, vďaka čomu je hra plynulejšia aj v momentoch, v ktorých by F.E.A.R. nepríjemne sekal, avšak na druhej strane sa v hre žiadnych prevratných grafických noviniek nedočkáte, čo ale rozhodne nie je na škodu. Detailnosť prostredí je vskutku diskutabilná, hlavne z toho dôvodu, že väčšinu lokalít zhliadnete len za osvetlenia baterky, ale čo stojí za vyzdvihnutie je hra svetla a tieňov, vďaka ktorej sa aj zo zdanlivo bezpečného miesta stane krajne strašidelná a nebezpečná lokalita. Hororovej atmosfére napomáhajú aj samotný nepriatelia, ktorých design sa skutočne podaril a v súčasnosti by ste asi len ťažko hľadali podobne zohavené a znetvorené ľudské karikatúry. Nechýba ani štandard v podobe implementácie fyziky, takže ani z tohto hľadiska nebudete ochudobnení. Napätie ešte potom väčšmi vyhecujú tu a tam sa objavujúce flashbacky, často krát ukazujúce posledné okamihy obetí, snažiacich sa uniknúť svojmu nepriaznivému osudu. Posledným elementom, podieľajúcim sa na výbornom audio-vizuálnom zážitku sú jednotlivé zvuky a ich priestorové rozloženie, vďaka čomu často krát uveríte, že nad vami niekto pochoduje či vo vedľajšej miestnosti niečo šramoce. Holt, vysoká technická vyspelosť tohto titulu je jeho jasným plusom a neviem si predstaviť, či by hra dosiahla takého úspechu, keby mala o stupeň horšie spracovanie.

Atypických FPSiek sme tu v poslednom čase veľa nemali (azda s výnimkou Call of Cthulhu) a tak musíme Condemned: Criminal Origins zaradiť medzi to najlepšie, čo sa počas jarného obdobia urodilo. Je jasné, že súboje na blízko nemusia padnúť každému a ak k tomu prirátame aj v neskorších častiach hry vkrádajúci sa stereotyp, nemusí ten herný zážitok ani zďaleka byť tak úchvatný, ako sa môže sprvu zdať. Avšak, aj cez to všetko sú kvality tohto titulu natoľko vysoké, že rozhodne by ste to s ním mali skúsiť a presvedčiť sa tak na vlastnej koži, že práca FBI agenta nie je prechádzkou ružovým sadom.