Záhady sú dôležité. Poznať všetko, poznať celú pravdu je nudné. Nie je v tom žiadne kúzlo. To nespočíva v poznaní, ale v premýšľaní o tom, čo, ako a kde.

Je koniec. Na sklonku pádu svetov mágie a technológie sa objavila hrdinka. Osud ju postavil na cestu a ona zdráhavo vykročila, aby pochopila, že v nej drieme neobyčajná schopnosť - presúvať sa medzi oboma. Neskutočne živé sny sa zhmotnili v poslanie a od nájdenia konca nitky v jej ceste života záviselo nastolenie rovnováhy a záchrany sveta, ktorý poznáme a sveta, v ktorom snívame. Zbavená ilúzií stratila schopnosť presúvať sa a zostala uväznená tam, kde nepatrí. Volanie o pomoc „Nájdi ju, zachráň ju.“ patrí tomu pravému. To volanie počuje iba pravý cestovateľ. Zoë Castillo. Je skutočne koniec?

Zoë je unavená z každodenných starostí. Zostala stáť na mŕtvom bode. Kariéra bioinžinierky? Fuč. Nová úroveň vo vzťahu s priateľom? Rozchod. Ciele a vidina budúcnosti? Žiadna. Casablanca je mesto zaliate slnkom, jej myšlienky sú z depresií pochmúrne. Jedinú útechu nachádza v sprchovom kúte a na balkóne, kde usporadúva večierky pre priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť. Jej cesta nevedie nikam, ale iba do doby, keď sa jej počas správ z televízora neprihovorí neznámy dievčenský hlas so slovami: „Nájdi ju, zachráň ju.“

Čudný výstup pripisovaný virálnemu marketingu sa vracia a vidí ho čoraz častejšie. Na krehkú a zraniteľnú Zoë sa všetko zosype. Vo vlne udalostí, v ktorých sa začína topiť, nič nedáva zmysel. Na čom pracoval jej bývalý priateľ Reza? Kam sa vyparil? Akú úlohu v tom hrá tajomná spoločnosť WATIcorp? Čo do pekla chce malé dievča z televízora? A čo robí oblečená iba v ľahkých šatočkách v polorozpadnutom dome v ľadovej krajine? A kto je April Ryan?

Niektoré záhady zostávajú záhadami

Požičiam si slová Zoë. Vraví sa, že každý príbeh má svoj začiatok aj koniec. V prípade Dreamfall je koniec relatívnym pojmom, vlastne aj začiatok. Podľa Ragnara Tornquista, mozgu tímu Funcom a tvorcu nezabudnuteľnej adventúry The Longest Journey, je Dreamfall spirituálnym pokračovateľom. Ja si dovolím odporovať. Prepojenia na TLJ sú tak silné, že hráčom, ktorým sa do ruky šesť ročná adventúra nedostala do rúk, budú tápať v záplave situácií popisujúcich udalosti predchodcu. Zoznamovanie sa s novým príbehom prakticky nadväzujúcim na koniec TLJ bude rovnako ťažké ako so starými známymi postavami, pretože ste s nimi neprežili emotívnu jazdu za hranice reality, ale ich spoznávate „iba“ prostredníctvom verne podaného rozprávania.

Prepojenia nájdete na každom kroku. V hlavnej hrdinke badať identickú neistotu ako v April, keď vykročila a na križovatke si zvolila cestu, ktorá ju zaviedla tam, kde je teraz. Mnohé miesta vo vás prebudia spomienky a budete sa cítiť ako doma a pri takom stretnutí s hostinskou v krčme U pútnika doslova cítite jej dobrosrdečnosť a do rúk sa vám zarezáva teplo sálajúce z krbu. Ragnar rozohral odvážnu partiu a cestu, ktorú vám ponúka Dreamfall, sám kormidluje. Pochopiteľne, že narazíte na križovatky. Príbeh sa pohráva s vašimi emóciami tak, že vás donúti voliť morálne správne rozhodnutia. Vaša zvedavosť vás zmanipuluje, ale nezvedie z cesty. Tá je iba jedna.

Ragnar vie, ako končí a či chcete alebo nie, dovedie vás tam. Je absolútne jedno, ako budete reagovať počas dialógov. Výberom témy nič nepokazíte, ale ukrátite sa o mnohé omrvinky v komplikovanej story. Ak ignorujete na začiatku hry ponuku Liv, v telocvični vás tak či tak trénerka zvozí, že meškáte. Na večierok sa vám nepodarí prehovoriť bývalého, aj keď ho pozvete. Tieto rozhodnutia majú však svoje opodstatnenie. Vovedú vás do hĺbky a pomôžu vám dokonalejšie spoznať prostredie i postavy. Ponúkaná sloboda nekončí iba vo vyčerpaní všetkých tém rozhovorov, ale aj v banálnom prieskume.

Križovatky volieb

Ovládaná postava sa otáča za hotspotmi a tie sú označené zeleným obdĺžnikom. Tlačítkami si potom vyberáte, či rovno prevediete akciu alebo daný objekt necháte postavou popísať. V prostredí, sú však aj skryté hotspoty, ktoré sa vám zviditeľnia až po použití Focus of Field. Funguje ako skener a v jeho modrom lúči doslova vyskakujú. Takto sa dozviete napríklad, kedy bola odfotená snímka visiaca nad posteľou Zoë, alebo na ktorom poschodí je telocvičňa. Focus of Field funguje rovnako dobre aj na diaľku, ale ak chcete vedieť, aké časopisy chýbajú v identifikovanom stojane, musíte sa k nemu postaviť a preskúmať ho. Systém look'n'click plne supluje kurzor myši v starých adventúrach, ale po väčšinu času zostáva jeho potenciál nevyužitý.

Dreamfall vám necháva vo vybraných situáciách riešiť problémy po svojom. Tu sa miešajú prvky tradičných adventúr a moderných akčných vložiek. Voľba je na hráčovi, ako si poradí so strážiacim robotom, či ho naláka do pasce (tradičný spôsob), alebo ho odstaví hacknutím pomocou minihry, ktorá pripomína pexeso. K predvolenej sade symbolov hľadáte v kope ďalších identickú sadu a vytvárate kód. Máte limitovaný čas aj počet pokusov a ak nie ste rýchly pri hľadaní symbolov, reťaz kódu (nájdených symbolov) sa pretrhne a hackovanie si zopakujete s obmenenými znakmi.

Moderných prvkov je v Dreamfall viac. Zatiaľ čo také schovávanie sa pred hliadkujúcim mechanickým strážcom (stealth) je vhodne zakomponované do hrateľnosti, súboje zastavujú tempo diktované príbehom. Zvyčajne budete potrebovať viacej pokusov na zdolanie protivníkov kvôli nešťastnému súbojovému systému. Chýba mu dynamika a iba s dvoma útokmi presvedčivosť. Frustrujúcim súbojom sa dá v niektorých prípadoch vyhnúť, ale pri predstavovaní ďalších dvoch ovládateľných postáv vás boj neminie.

Najdlhšia cesta na tretiu

Zoë je hlavnou protagonistkou, ale okrem nej budete ovládať aj stratenú April Ryan, dôverne známu hrdinku z TLJ a zabijaka Kiana, verný tak svojmu presvedčeniu, že je odhodlaný vykonať aj samovraždu. Ich zdanlivo odlišné osudy a ciele sa navzájom prepletajú, ako cesty medzi svetmi mágie a technológie. Ragnar sa opäť ukázal ako majster bábkar. Svojou rozprávačskou technikou vás vťahuje do strhujúceho príbehu a prebúdza vo vás prirodzenú zvedavosť a hlavne emócie. Ťahá vás za nitky prostredníctvom postáv, ktoré paradoxne ovládate vy.

S April, Zoë a Kianom zdieľate ich ťažké bremeno, smútok, radosť, konflikty i odmietnutia. Každej jednej postave, dokonca aj pouličnému obchodníkovi, je vtisnutá taká presvedčivá osobnosť, že keď na vás prehovorí, máte pocit, ako by ste sa rozprávali so žijúcou bytosťou. Ukážkovo napísané dialógy stierajú skutočnosť, že postavy sú nahovorené hercami. Oni sa nemusia maskovať za 3D model, oni svoj part hrajú a rozhovory sú oknom do ich duše. Brknanie na emočnú strunu vás donúti v mysli prehovárať Zoë, aby sa dala znovu dokopy s Rezom. Počas ich stretnutia sa doslova môžete dotknúť ich vzájomne prechovávaných citov, aj keď sa obaja boja priznať farbu. Ak vás nepresvedčia o emóciách výrazy tvárí, zaiste to bude zafarbenie ich hlasu.

Precízne vyšliapaná cesta komplikovaným dospelým príbehom váz uväzňuje v sieti konšpirácie ohrozujúcej existenciu svetov mágie (Arcadia) a technológie (Stark). Núti vás pokračovať, núti vás hľadať pravdu. Mystifikuje, objasňuje fakty, odpovedá na otázky z TLJ a otvára priestor pre nové, ukazuje zmenenú tvár dôverne známych lokácií a postáv, dramatizuje, ale nestráca nič zo svojej záhadnosti. A to je dôvod, prečo sa od hry ťažko odchádza. Príbehom budete plávať a nebudú vás zdržovať žiadne komplikované hádanky ani záhadné kombinácie predmetov. Aj kvôli tejto intuitívnosti a predvídaniu je možné dohrať Dreamfall za 12-15 hodín.

Je to skutočne koniec?

Dreamfall nepatrí do starej školy. Je to moderná adventúra so všetkým, čo k tomu patrí. Aj napriek prechodu do 3D, si hra ale dokázala zachovať pozornosť detailom. Prostredia sú živé farbami, spomínanými hotspotmi, citom pre dizajn a drobnosti, ktoré aj v prázdnych lokáciách vytvárajú ilúziu, že takto by to asi vyzeralo aj v skutočnosti. Dokáže to aj obyčajný trs trávy v rohu budovy, váza položená pred dverami, chodiaci smetiak, kaluž alebo relaxujúci obyvatelia. Čo dokážu drobné celoobrazovkové prestrihové animácie s dlhými zábermi pridať na filmovej výprave, to kazí komunikácia postáv s prostredím.

Spôsob, akým si podávajú predmety, akým sa manipuluje s objektami je neosobný. Chýba im priamy dotyk. Keď Zoë opravuje pokazeného domáceho miláčika, chcem vidieť, ako jednotlivé súčiastky dáva do jeho mechanického vnútra a nie iba hladkanie falošnej srsti prázdnymi rukami. Funcom sa v tejto oblasti nepoučil a to od dôb TLJ, ktorá trpela rovnakým syndrómom, uplynulo šesť rokov. Na tomto mieste treba spomenúť aj pauzy medzi jednotlivými riadkami rozhovoru. Vytvárajú hluché miesta, čo pri výmene názorov (skákaní do reči) pôsobí komicky.

Story Dreamfall je podľa Ragnara uzavretá. Po dohraní sa vám však v hlave bude točiť toľko otázok a hypotéz, že ani opakované zdolanie cesty vás nespraví dvakrát múdrejším. Ako už bolo povedané na začiatku, pre plné prežitie Dreamfall odporúčame odohrať TLJ. Neznalým sprostredkuje emócie, ale nie až v takej miere, akej zasiahne starých cestovateľov, ktorých (možno) rozčúli otvorený záver. Dreamfall: The Longest Journey zanecháva hlboké jazvy. Po prežití príbehu vás nechá doslova znásilnených čakať, ako celú trilógiu Funcom uzavrie. Otázka však nie je ako, pretože koniec autori poznajú, ale kedy!

Stojíte na križovatke medzi bdením a snením. Jedna vedie tam, kde to poznáte, tá druhá, tá druhá smerom k tieňom. Každý rozumný človek by zbabelo volil prvú, ale pre pravých cestovateľov existuje iba jedna. Ktorá to bude, nechám na vás.