Metroid Prime - etablovaná to značka vo svete Nintenda začala svoj prvý lov na handhelde NDS formou demo verzie. Od doby, keď každý novopečený majiteľ DS-ka kŕmil hladné sloty práve kartridgom s hrateľnou ukážkou Metroid Prime: Hunters, pretože sa nachádzala v každej krabici s handheldom, sa veľa zmenilo. Teraz je tu v plnej paráde finálna verzia a dokazuje, že FPS-ky sa nikdy tak precízne na konzolách neovládali. V duchu úspešných predchodcov mieša dynamickú akciu so zbieraním informácií, prieskum kombinuje s prvkami plošinovky, ale vyvoláva aj zmiešané pocity.

Singleplayer kampaň nemá šťavu

Berieme to už ako samozrejmosť, že v každej poriadnej FPS akcii behá v prostredí zbraň, ktorú reprezentuje a ovláda hráč, žatva protivníkov začína s novou úrovňou a dáva si pauzu počas nahrávania nového levelu. Metroid Prime sa tomuto pravidlu, diktovaného západnými štúdiami, vzpiera. Sú tu chodby, arény, otvorené priestranstvá, pôsobia však prázdne, bez vyzývavých nepriateľov. Zhluky zelených Petrasylov či agresívnejších Psycho Bitov pôsobia neškodne a pri rýchlych reflexoch v spojení s pohybovými možnosťami ovládanej postavy aj bezbranne. Potom prakticky slúžia iba ako zásobníky munície a energie.

Metroid Prime je iná FPS-ka ako všetky ostatné. Pri hraní treba rozmýšľať, zvoľniť tempo a prijať fakt, že strieľanie nie je jedinou náplňou hry. Vďaka intuitívnemu dizajnu úrovní si ani neuvedomíte, že po vykynožení arény sa akcia plynule mení na skákačku. Automaticky bez toho, aby ste dlho rozmýšľali, používate morfovanie hlavného hrdinu a v tvare gule prebehnete na koniec bludiska, dvere si otvárate zbraňami a miestnosti pravidelne skenujete v prieskumnom móde. Zrozumiteľnosť levelov je daná značnou linearitou a šablónovitosťou.

S neohrozenou lovkyňou Samus Aran sa síce pozriete na viacero planét systému Alimbic Cluster, ale pri hľadaní objektu ultimátnej sily budete mať pocit, že v tejto úrovni ste už boli. Vlastne každý level sa riadi iba jedným scenárom. Pristanete s vesmírnou loďou na planéte, začnete skenovať prostredie a zbierať informácie (ale môžete sa na ne kľudne vykašľať, na postup nie sú dôležité), prijmete rádiovú správu o tom, že na planéte striehne ďalší lovec. Pri hľadaní teleportačných kľúčov ho zabijete, potom sa premiestnite k bossovi, ktorého priškvaríte a zoberiete Octolith. No a nakoniec nasleduje najfrustrujúcejšia časť, útek z planéty v časovom limite, po ktorom neuvidíte ani výbuch, ani sa nedozviete, prečo ste z povrchu planéty zdrhali.

Tak trochu iná FPS-ka

Na tomto koncepte stavia a padá celá hra. Octolithov je v celej hre presne osem a mnohé z nich majú pri sebe lovci. Ak vás zabijú, tak ich budete naháňať cez pol galaxie, aby ste ukradnutý kryštál získali späť. Bez lovcov by hra stratila na dynamike, pretože boje s nimi sa rozťahajú cez celé úrovne. Pri strete s takmer rovnocenným súperom dochádza k veľmi rýchlej výmene rakiet a vyprázdňovanie zásob tej najsilnejšej munície. Hra sa neobťažuje postupne zvyšovať obtiažnosť a pripravovať hráča na konfrontáciu s lovcom. V tej najneočakávanejšej chvíli na vás vybehne a vystrelenými bleskami vás donúti k rýchlemu protiútoku. Z tohto dôvodu budú nováčikovia zaskočení rýchlou smrťou a pre skúsenejších budú v každej úrovni iba dvaja nepriatelia – lovec a boss.

Metroid sa od ostatných tradičných FPS-iek odlišuje rovnakým pomerom akcia : adventúra. Nechce odradiť ani jednu skupinu hráčov, prázdnymi prostrediami, rovnakou náplňou úloh a skorým stereotypom však oslovuje skôr fanúšikov pôvodnej série. Budú sa cítiť ako ryba vo vode. Budú vedieť, že Samus je späť v plnej zbroji, že sa dokáže premeniť na guľu a že základná zbraň môže byť použitá na priťahovanie predmetov. Druhú skupinu hráčov prekvapí napríklad morfovanie, prechádzanie bludísk, či základný systém otvárania dverí pomocou zbrane. Neotvárajú sa, ak sa pri ne postavíte, ale musíte ich ochranný štíť deaktivovať správnou zbraňou a až potom máte voľnú cestu ďalej.

Takýmto šikovným spôsobom sú uzamknuté niektoré veľmi silné zbrane (imperialist, battlehammer) a kvôli nim sa niekedy vrátite späť na zdolanú planétu a prineseným granátometom si odmenu aj odnesiete. Samus má k dispozícii tri sloty pre zbrane. Prvé dve zaberajú konvenčné (pištoľ, raketomet) a tretia je spoločná pre tzv. subzbrane (vyberáte si ich na dolnom displeji). Strelivo do nich je vzácne, ale pre ich efektívnosť ich budete milovať, a to hlavne v multiplayeri.

Multiplayer má gule

Sklamanie z kampane plne vyvažuje hra viacerých hráčov, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo môže Metroid ponúknuť. Pri jednej kópii hry môžete bojovať s ostatnými hráčmi iba so Samus. Pri online multiplayeri a viacerých kópiách hry sa voľby neobmedzujú iba na jednu postavu a mód deathmatch. Na výber sú všetci lovci zo singleplayeru (každý s inými schopnosťami, zbraňami a morfovacou formou). Je tu mód CTF, King of the Hill a Prime Hunter, čo je polovka hráčov na jediného lovca, ktorého sa snažia zabiť a získať pre seba jeho status. Tieto módy sú prístupné aj v tímovej verzii a pokiaľ nenájdete viacerých hráčov, môžete vpustiť do arén aj botov.

Pri prvej online hre môžete okamžite hrať deathmatch, ale nie ostatné módy, na čo sú potrebné otravné kódy kamarátov, ktoré musia byť pracne do hry zadané. Až po vytvorení frend listu si môžete vyberať so širokých možností a dokonca v lobby posielať textové i hlasové správy (nie však počas hry). Multiplayer svojou dynamikou, vysokými skokmi a frenetickým rastom fragov pripomína Quakea. Arény sú prehľadné, majú dobre vyvážené spoty a sú tu miesta, kam sa dostanete iba v premenenej forme. Multiplayer je vysoko nákazlivý a pokiaľ máte doma alebo v dosahu hotspot, veľmi ťažko vymeníte kartridge s Metroidom za inú hru.

Hunters loví v nových vodách

Veľkú zásluhu na dynamickej hre má bravúrne zvládnuté ovládanie, ktoré má najbližšie k nesmrteľnej kombinácii klávesnica-myš. Vďaka dotykovému displeju máte freelook plne pod kontrolou, čo znamená, že v Hunters nenájdete uzamykanie cieľov ako u predchodcov. Ovládanie je veľmi presné (citlivosť si môžete prispôsobiť) a po jeho bližšom zoznámení umožňuje rozdávať presne headshoty, robiť otočky vo výskoku, či páliť počas letu. Tieto manévre sa práve s touchscreenom stali realitou aj na handheldoch. Dlhé turnaje spôsobujú kŕče v rukách, to je už však vecou ergonómie handheldu a nie rozloženia tlačítok. Ako vám vyhovuje, môžete hrať s thumbstickom, alebo keď máte DS-ko položené na pevnej podložke aj stylusom.

Hunters exceluje popri luxusnom ovládaní aj v oblasti grafiky, ktorá sa nebezpečne približuje svojej GameCube predlohe. Pri zachovaní stabilného framerateu je veľmi rýchla a hlavne detailná. Hojne sa využívajú animované textúry, pri prepínaní pohľadu počas morfovania nedochádza k spomaľovaniu, levely sa bleskovo načítavajú a medzi nimi si pozriete dvojdisplejové renderované videá. Ruka v ruke s vizuálom kráča špičkové priestorové ozvučenie, ktoré odporúčam pri nastavovaní hry zapnúť. Boje získajú iný rozmer a ľahšie identifikujete smer streľby a protivníkov na mape.

Metroid Prime: Hunters loví v nových, ale nie neznámych vodách. Na konzolách Nintendo vždy vyčnievala táto séria z radu kvôli kombinovaniu akcie s prvkami adventúr. Hunters navyše pridáva multiplayer, precízne ovládanie, ktoré sa stáva vzorom pre ostatné FPS akcie, bezkonkurenčný zvuk a grafiku. Pokiaľ si chcete zastrieľať, nemáte iného východiska. S Hunters sa isto trafíte presne do čierneho.