Čo nevidieť zažijú fanúšikovia série Silent Hill predčasné Vianoce. 22. augusta totižto vychádza túžobne očakávané DVD s rovnomenným filmom a aby toho nebolo málo, majiteľom mašiniek PSP prichádza v týchto dňoch na pulty ich obľúbených shopov aj interaktívny titul Silent Hill Experience (recenzia), umožňujúci pohľad na desivé mestečko predsa len z odlišnej perspektívy. Osobne som tomuto tlaku neodolal a s chuťou som sa vrhol na Silent Hill 2, ktorý mi opäť raz dokázal, že podobne kvalitný hororový zážitok možno nájsť v našich končinách len veľmi ťažko. A predsa sa nejaký ten exemplár nájde! Project Zero, Clocktower či Forbidden Siren sú v krajinách ich pôvodu značne populárne a vďaka ústretovým distribútorom môžeme aj my v posledných rokoch okúsiť povestnú kvalitu, ktorou sa tieto menej známe horory z krajiny vychádzajúceho slnka vyznačujú.

V úvode spomínanú filmovú adaptáciu Silent Hillu som neuviedol len tak pre nič za nič. Ak ste ju totižto mali možnosť vidieť, určite vám utkvela v pamäti siréna, predznamenajúca príchod temného sveta. A práve podobná siréna je hlavným námetom už spomínaného titulu Forbidden Siren, ktorý sa nám v dnešných dňoch predstavuje svojim novučičkým pokračovaním, sľubujúcim hodiny a hodiny hrozivej hororovej zábavy. Dokázali ale autori odstrániť toľko kritizované chyby (napríklad krutá obtiažnosť, problémy s kamerou či dementne vyriešené savy), vďaka ktorým sa záhade prvej Sirény nedostalo ani zďaleka toľko pozornosti, koľko si zasluhovala? Nuž, na to si budete musieť nájsť odpoveď sami, k čomu vám dopomôže aj sumár mojich zážitkov, ktorými ma moja premiérová návšteva ostrova Yamijima obdarila. Teda, zapnúť baterky, nahodiť plienky... kamarátsky naladení Shibito na nás už čakajú!

Jednotku som nehral ani omylom. Berte to na tomto mieste ako fakt a súčasne daň za povery, ktoré ma odradili od túžby preskúmať zdanlivo opustené lokality japonského ostrova, na ktorom sa prvá Siren odohrávala. Skrátka, v dobe vydania prvého dielu bol na platforme PS2 dostatok zaujímavých titulov a jednoducho som si povedal, že za tie nervy mi tá hra rozhodne nestojí (podobný príklad, ktorému som ale neodolal a neskôr som to oľutoval, bol Devil May Cry 3 – ale to je už iná story). O to viac som sa ale začal zaujímať o pokračovanie, ktoré malo byť okresané o chyby svojho predchodcu a malo tak umožniť kvalitný herný zážitok aj obyčajným ľuďom, nielen japončíkom, známym to milovníkom ultra hard obtiažností. Dosť bolo ale zbytočnej odbočky, je na čase vás oboznámiť s desivou záhadou, tvoriacou nosný pilier príbehovej línie druhých Sirén.

Je to presne 29 rokov, čo došlo za záhadných okolností k poškodeniu podmorského elektrického kábla, následkom čoho sa priľahlý japonský ostrov Yamijima ocitol na niekoľko dlhých okamihov kompletne bez prúdu. Čo sa počas tých osudných hodín odohralo, nevie nik. Azda iba len smutne opustené budovy a chatrče svedčia o tom, do akej miery môže byť zlovestná kliatba reálna. Rodičia, pracujúci, deti, nezamestnaní... tí všetci sa behom okamihov stali iba tieňom nie príliš vzdialenej minulosti a len Boh ochraňuj toho, kto sa na tú prekliatu pôdu odváži vstúpiť. Verte neverte, aj napriek výstrahám naplní na tomto ostrove svoje osudy pekných pár postáv a bude to práve vaša úloha, aby ich čiara života neskončila predčasne.

Čo robí príbeh Forbidden Siren 2 skutočne zaujímavým, je fakt, že hráč nemá v prvých hodinách hry takmer žiadne súvislé info o horore, ktorý sa na Yamijime odohral a až postupným a predovšetkým dôsledným študovaním tu a tam nachádzaných útržkov zisťuje, kam až je japonská mytológia schopná zájsť. Ako sa tá, či oná postava na prekliaty ostrov dostala? A prečo? Čo sa stalo so všetkými obyvateľmi? Kde to všetko končí? Všetky otázky sú súčasťou komplikovanej (ale zato premyslenej) skladačky a ak si myslíte, že po dohratí vám bude každá záhada objasnená, ste od pravdy na kilometre vzdialení. Zdal sa vám príbeh Metal Gear Solidu 2 príliš zamotaný? Tak v takomto prípade sa do Forbidden Siren 2 ani len nepúšťajte, pretože v opačnom prípade by ste boli o pekných pár príbehových úskalí ochudobnení. Darmo, aj Silent Hill je do značnej miery nepochopiteľný a ak si uvážite fakt, že autorom dnešného titulu je práve otec spomínanej série, ťažko sa od neho dalo očakávať niečo iné.

Ako som už teda spomínal, v hre sa chopíte role viacerých charakterov, ktorých rozmanitosť vám vskutku vyrazí dych. Pod vašu kontrolu sa tak dostane nielen redaktor časopisu či utečenec, ale dokonca aj poloslepý spisovateľ, spoliehajúci sa výlučne na svojho štvornohého priateľa (k samotnému ovládaniu sa dostaneme o chvíľočku). Autori sa rozhodli hru koncipovať do série po sebe nasledujúcich misií, ktoré ale nemajú jednotnú časovú osu a teda neraz budete riešiť problémy tak povediac po spiatku. Ak k tomu navyše pridáme aj sústavné cirkulovanie postáv, vo výsledku budete prvých pár hodín poriadne zmätení. Na šťastie, s troškou trpezlivosti sa do toho nezvyčajného sveta predsa len dostanete a veci ako Resident Evil vám začnú konečne ukazovať svoju povrchnú tvár.

Náplň jednotlivých misií už ale toľko originality nepobrala a tak sa budete musieť uspokojiť len s klasickou schémou “choď na miesto A – vykonaj určitú akciu – a prídi na miesto C“, prípadne s jej variáciami, čo ale rozhodne neznamená, že sa budete počas hry nudiť. Pravda, občas sa o slovo prihlási stereotyp, ale vďaka deprimujúcim lokáciam a majstrovsky zvládnutej atmosfére ani raz neupadnete do nebezpečného spánku. Schátralé chatrče, opustené, prázdnotou zívajúce budovy, hustá tma, že by sa aj krájať dala... tak takéto kulisy vás budu pri vašich potulkách sústavne sprevádzať a ak vám povestná Brookheaven Hospital pripadala ukrutne desivá, radšej ten výlet na ostrov Yamijimo pre istotu zrušte.

Aby som ale Sirénam náhodou nekrivdil – herná náplň, aj keď sa môže zdať akokoľvek primitívna, poskytuje hneď niekoľko geniálnych (no, možno je to silné slovo) nápadov a preto sa na tomto mieste fráza „dať na prvý dojem“ rozhodne nedoporučuje. Prvou a hneď tou najdôležitejšou schopnosťou je tzv. Sight Jacking, umožňujúci vám na určitú dobu sledovať svet očami inej postavy, vďaka čomu budete môcť naplánovať váš ďalší postup. Sight Jacking sa pritom neobmedzuje len na klasický, vyššie spomínaný look, ale sem tam vám umožní aj také špecialitky, ako nahliadnuť do minulosti, fyzicky ovládnuť nepriateľa, či dokonca zhliadnuť svet očami psa, čo si rozhodne len tak hoci kde nevyskúšate. A prečo vlastne takáto vymoženosť? Odpoveď je bolestivo jednoduchá: vaši nepriatelia. Sú čulí, sú bezcitní, ale predovšetkým sú nebezpeční, čo v spojení s ich nesmrteľnosťou predstavuje problém No.1, s ktorým sa budete stretávať od začiatku do konca.

Našťastie, obidva štandardné typy nepriateľov majú svoje špecifické klady a zápory, takže v prípade obozretného postupu by ste mali väčšinu stretov s dostatočným prehľadom vyriešiť. Sem tam vám k tomu dopomôže aj obstojný inventár zbraní, ktorý ale na druhú stranu trpí nedostatkom munície a tak ho zvyčajne využijete len v krízových momentoch, kedy budete musieť dobiedzajúceho protivníka na moment omráčiť, aby ste tak pre svoj útek získali niekoľko drahocenných sekúnd. Dôležitým faktom, na ktorý by ste pri hraní Siren 2 nemali zabúdať, je aj dvojsečná funkcia baterky, ktorou síce dokážete vyplašiť jeden druh protivníka (Yamabito), ale na druhú stranu aj upútať pozornosť druhej kasty (Shibito), vyznačujúcej sa neobyčajnými schopnosťami v narábaní zo zbraňami. Z vyššie spomínaných útrap sa teda môžu zákonite vynoriť pochybnosti ohľadom obtiažnosti, ale našťastie sa kauza Devil May Cry 3 neopakuje a vás vďaka chytro umiestneným checkpointom a auto-savom ani raz nenapadne, že by ste ovládač použili na niečo iné, než je mierumilovné hranie (nemierumilovnej hry :).

A čo vám hra ešte okrem Sight Jackingu poskytne? Odhliadnuc od možnosti prepínať medzi pohľadom z vlastných očí a pohľadom spoza postavy, je to predovšetkým šoférska vložka, ktorá vám pripraví niekoľko smrteľne adrenalínových okamihov, v porovnaní s ktorými sú veci, ako skúšky či sobáš iba nevinnými momentkami. Okrem toho nesmiem zabudnúť ani na celkové ladenie hry, ktorá narozdiel od Silent Hillu či série Resident Evil ťaží predovšetkým z pomalého stealth postupu, vďaka čomu si udržuje konštantnú úroveň psychického teroru, ktorý tak všetci bezostyšne milujeme. Ono, skutočnosť, že nevidíme nič a pritom vieme, že tam niečo je, dokáže zamiesť zo sebavedomím každého z nás a ak k tomu pridám aj súčinnosť zrakovo-sluchových vnemov, podobný hororový zážitok vám neumožní ani tá najhoršia nočná mora (napr. zdieľanie bytu so svokrou, trvalé bydlisko na Luníku IX, kastrácia pred dosiahnutím 18. roku života a pod.).

Spomínaná audio-vizuálna stránka Siren 2 sa rozhodne radí medzi to najlepšie, čo nám platforma PS2 predviedla a ak mám byť úprimný, občas mi ten špinavo-šedivý štýl sedel viac, než sústavne do tmy zahalené lokality, ktorými sa vyznačoval Manor vo Fatal Frame 3. Detailné modely postáv, kvalitný design prostredí, prepracovaná mimika tvárí... to všetko vytvára nezabudnuteľnú atmosféru strachu, ktorá je navyše umocnená aj prepracovaným audiom, kde o rozmanité ambientné zvuky a pazvuky nie je núdza. Horor by mal byť v prvom rade atmosférický a to nový Forbidden Siren spĺňa do bodky.

Čím viac som pristupoval k tomuto titulu skepticky, tým viac ma prekvapila jeho prepracovanosť, vychádzajúca z každej jeho časti. Komplikovaný príbeh, dusná desivá atmosféra, kvalitná hrateľnosť či v neposlednom rade aj dostatok originálnych nápadov sú jednoznačnou zárukou toho, že fanúšik survival hororov sa s touto hrou rozhodne nudiť nebude. Navyše, ak k tomu pripočítam aj relatívne suchý rok (čo sa hororových titulov týka), neostáva mi nič iné, len vám Forbidden Siren 2 doporučiť. Verte mi, podobného stresujúceho zážitku sa tento rok určite nedočkáte.