Kde začať? Alebo lepšie povedané, ako začať? Je toho toľko a ja by som vám najradšej rozpovedal všetko o najväčšom dobrodružstve víly z rodu zlomenokrídlovcov, ale to by mi šéf usekol prsty a hráči by ma za vyzradenie konca, pardon koncov, prenasledovali s halapartňami. Zlé hry mám vo všeobecnosti rád. Neohŕňam nad nimi nos a dokážem im venovať toľko času, koľko si zaslúžia, ale keď je hra zlá a navyše je slovenská a v konečnom dôsledku je tak zlá, že je ZLÁ, musím byť zlý aj ja.

Kompatibilita s PSP?!

Kde nebolo, tam bolo a kde bolo, tam nebolo, žila-bola raz jedna víla menom Agavaen. Jedného dňa si povedala, že zahodí lýru, zlomí si krídla a bude lúpiť. No, dobre, tak to bolo inak. Jedného dňa sa utiahla k zbojníkom a spolu lúpili, lúpili a potom oslavovali, opíjali sa, až zaspali tvrdým spánkom. Lenže, keď sa zobudili, zistili, že ulúpený poklad je preč a keďže potrebovali vinníka, prstom ukázali na Agavaen. Meče zacinkali, krvička striekala (cenzúra, rozprávka Neverend nemá rating 16+), banditi padli v boji a z tábora vyrazila na skusy do veľkého sveta.

V tom zmätku si ale zabudla zobrať do batôžka mapu. Tak trochu na začiatku blúdila a cestička ju aj zaviedla do lesa, ale zlí bubáci mali po chlebe, lebo vytiahla PSP, kam si predtým nahrala mapu vo forme obrázku, ktorú našla na DVD s hrou! (Dôkaz, že Sony opäť kopírovali; tentoraz prepojenie handheldu s inými platformami a to dokonca od Slovákov!) V nebezpečných lesoch sa jej kráčalo lepšie, ale ako neskôr zistila, mapa je na dve veci. Sú na nej zakreslené iba dôležité miesta a k nim tak či tak vedie cesta. Rýchlo sa vo svete zorientovala a zistila, že mapu už nepotrebuje, lebo kedysi hrala hard-core dungeony. V okolí veľa príležitostí nebolo, nechala sa viesť cestami a tak zavítala do prvého mesta.

Migréna kontra amnézia

Celkom sa jej dobrodružstvo, v ktorom vystupuje, aj začalo páčiť. Švárni junci ju odmietali, v krčme jej nenaliali, ale ponúkali posteľ, starosta fungoval ako európska databanka a na tráve za nelegálnou arénou sa váľal pecivál. A tak bonzla majiteľa arény starostovi a ten tam vyslal samozrejme, že pod Agavaeniným vedením, trestnú výpravu. Pomohla vyčistiť aj okolitý les od vlkov a jedného prerasteného monštra a sľúbila, že sa pozrie aj na strateného pomocníka obchodníka. Lenže úlohy namiesto toho, aby ubúdali, pribúdali a začala sa prihlasovať o slovo krátka pamäť. Denníček si nechala doma a questy si musela písať na papier!

Potom zistila, že úlohy môže riešiť dvojakým spôsobom a že môže svoju karmu posunúť k zlu. A tak loadla pozíciu, v aréne ponížila nepriateľov, dostala prachy, nakúpila výbavu, zabila monštrum s pomocou rytiera, potom aj rytiera a okradla mŕtvolu pomocníka od obchodníka. Takto zle naladená opustila bránu mesta alternatívnym vchodom, pozdravila ožratého strážcu a vydala sa k bránam druhého mesta cez les. Na ceste ju prepadla svorka vlkov, ktorých uzemnila ťažkou obojručnou sekerou, a potom... potom nasledoval pád hry. Agavaen bola asi unavená. Postavila si v prírode stan, ktorý predtým kúpila u obchodníka, a v spánku si spomenula na kúzla.

Čáry, máry... zbrane

Mágia jej tak nevoňala ako zbrane, ale pre istotu si prečítala nejaké zvitky a z nich si kombináciou získaných rún zostavila kúzla. Hoci bola mágia komplikovaná, ponúkala širokú paletu útočných, obranných i podporných kúziel. Fireballom sa jej ale nedarilo tak úspešne štekliť náhodne sa objavujúce potvorky ako s verným kladivom, a tak investovala skúsenostné body iba do sily. Trpezlivosť je nič nehovorila a pri náhodnom upratovaní bezodného inventára ju prepadli vlkolaci a zbojníci.

Ťahovým súbojom musela porozumieť za behu, i keď zazrela na DVD netradičný video manuál. Náhodným klikaním sa ďaleko nedostala a začala skúmať taje systému boja. Zistila, že dĺžka modrého teplomera pri údaji o počte životov je definovaná časom na prípravu útoku a závisí aj od držanej zbrane. A tak, začala taktizovať a využívať túto informáciu vo svoj prospech. Tak sa jej podarilo rozmanité kombá úspešne striedať so základnými údermi a vyhrávať jeden náhodný súboj za druhým. Potom ale prišla trojica protivníkov s vysokým levelom a s nimi aj pád hry.

Sejvujeme, kým to crash dovolí

Fast Forward. Load pozície, zabitie inej trojice nepriateľov, nedostatok flaštičiek na doplnenie života, vidina oživenia v neďalekej studni, crash kódu. Load, „priateľsky“ naladený vĺčik dáva po sebe dva critical hity, dead, game over. Load, žiadny súboj počas cesty k studni, bezplatné doplnenie života, save, uf. Agavaen sa učila každým krokom, často používala quicksave a tak sa dostala do druhého mesta, kde splnila viac či menej dôležité úlohy. Čakal ju však návrat späť.

Počas mnohých náhodných stretov s pliagou Neverendu si vypracovala čuch na problémové súboje, kde nemá šancu. Vždy dopredu vedela, ktorý súboj vyhrá a ktorý nie. Prekvapivo sa dala táto novozískaná vlastnosť aplikovať aj na mnohé hazardné hry, kde sa dali získať okrúhle sumičky a tak sa im úspešne vyhla, pretože nemala na to gule level. Spisovatelia rozprávky, nechceli, aby hazardovala, nechceli aby bojovala, ale chceli, aby jej narastali skúsenosti a zachránila zúfalý svet.

Náhodné súboje ju otravovali až do miesta, kedy si povedala dosť a tak sa pozerala cez okno minulosti do dôb, kedy sa 3D grafika začala pohrávať s farebnými efektami a robotickými animáciami boli rozhýbané postavy. Do dôb, kedy sa nosil prerenderovaný kabát . Oči ju neboleli, ale uši, keď začula prvé slová z dabingu, si musela zapchávať. Sama hovorila počúvateľnou angličtinou, ale zbytok sveta bol nahovorený práve prebranými bezdomovcami po prvom vyrovnávacom hlte jabčáku. Ďakovala za titulky.

Okolitý svet hádzal salám na fantasy krajinu plienenú monštrami a tak hodila salám na obyvateľov. Ľahla si vedľa pecivála. Zistila, že sa nebude namáhať riešením questov za druhých, keď ju nič nemotivuje, a tak len dumala, prečo jej spisovatelia namiesto krídiel radšej nezlomili krk.