Nechce sa mi to počítať, ale budovateľských stratégií zameraných na expanziu Ríma už vyšlo pomerne veľa. Nemám nič proti veľkolepej ríši, lenže keď sa prakticky totožná téma a dokonca herný systém príliš často opakuje, začína ma odpudzovať. Preto som sa do hrania  CivCity : Rome nehrnul s veľkým nadšením a takmer som sa modlil za to, aby to nebola len tisícprvá kópia hry Caesar. A zistil som nasledovné...

CivCity Rome ponúka komplexnú kampaň, kde hráč plní stanovené úlohy a na základe úspešne zavŕšených misií stúpa na rebríčku kariéry. Začínate ako schopný, ale podceňovaný inžinier, na ktorého sa zástupcovia Ríma pozerajú s výsmechom a určitým pohŕdaním. Keď však úspešne založíte prvú kolóniu a postaráte sa o základné potreby obyvateľov, začnú vás brať vážne a zverujú vám náročnejšie úlohy s väčšou zodpovednosťou. S tým súvisí aj získavanie vyšších titulov. Spravidla vás na každom novom mieste čakajú dve povinné misie s niekoľkými úlohami. Po ich absolvovaní môžete zotrvať na tomto pôsobisku, alebo sa presuniete do ďalšej lokality s náročnejším poslaním.

Ciele na splnenie misií sú väčšinou mierumilovné, veď napokon budovateľské stratégie sa venujú najmä rozvoju a výstavbe. Zvyčajne treba dosiahnuť postup určeného počtu obydlí na vyššiu úroveň a popri tom doručiť do hlavného mesta požadované suroviny a materiál. Neskôr dôjde aj na vojenské úlohy, hoci konflikty sú naozaj skôr symbolické. Hráč v misiách nie je časovo limitovaný a obyčajne prehráva až vtedy, ak vyčerpá povolený počet finančných pôžičiek a je na mizine. V scenároch, kde je prítomný nepriateľ treba samozrejme aj ochrániť budovy pred zničením.

Na dobré fungovanie vašej provincie však nestačí len sieť úžitkových budov. Treba dávať pozor na rôzne faktory, ako je nezamestnanosť, dostatok domov pre prisťahovalcov a atraktivitu mesta, aby ho ľudia neopúšťali. Dôležitý je aj pravidelný prísun financií z daní. Príjmy by mali byť vyššie ako výdavky. Optimálne je určiť hlavne správnu výšku prídelov jedla pre obyvateľov, pracovnú dobu a výšku mzdy. Spokojnosť v jednotlivých odvetviach je vyjadrená kladnými hodnotami, naopak nespokojnosť zápornými. Ak je celková hodnota plusová, ľudia sú spokojní a do mesta prichádza čoraz viac usadlíkov. Naopak mínusová hodnota značí emigráciu a destabilizáciu mesta.

Lepšie výsledky vo všetkých oblastiach dosiahnete aj s pomocou výskumu. Nové technológie a objavy v matematickej, hospodárskej, či politickej sfére niekoľkokrát zvýšia kapacitu výroby, znížia náklady, zefektívnia využívanie daní, urýchlia prepravu tovaru, náboženský rozmach alebo samotný výskum. Hoci na proces výskumu potrebujete okrem času aj finančný obnos, investície sa rozhodne oplatia.

Okrem praktického výskumu hra prináša aj niekoľko menej nápadných, ale užitočných inovácií. Napríklad po označení civilistu sa vám nielen že posťažuje so svojimi problémami, ale farebnými linkami je označené jeho aktuálne bydlisko, pracovisko a miesto, kam má namierené. Vďaka tomu napríklad môžete zabezpečiť, aby zamestnanci bývali čo najbližšie pri mieste zamestnania a tak zefektívnite ich výkon. S tým súvisí ďalšia novinka, presunutie hotového obytného domu na iné miesto na mape. Do uvoľneného priestoru potom môžete dať objekty, ktoré ste inak mali problém umiestniť, čo je občas problém v pokročilom štádiu hry.

Väčšina nových prvkov je na osoh a rozumným spôsobom obohacujú starý zaužívaný štýl hry. Kritickou chybou sú však boje. Je zaujímavé, že klony Caesara sa takmer vždy potkýnajú na vojnových konfliktoch, hoci predloha ich mala vydarené. Naposledy na odfláknuté boje doplatila hra Glory of The Roman Empire, ktorá tak výrazne poklesla na cene a napokon aj celkovom hodnotení. Podobnú chybu však spravili aj tvorcovia CivCity: Rome. Po výstavbe barakov sa automaticky začnú vytvárať tri kohorty - čaty rímskych vojakov. Sú zložené z dvoch druhov vojska: legionárov a vrhačov oštepov. Presné kombinácie si určíte sami. Podobne, ako miesto, kam putujú. Ak plánujete útok na nepriateľské sídlo, kohorty pošlete von z oblasti a potom im určíte cieľ na mape impéria, kde sú vyznačené aj obchodné cesty a karavány.

Pri obrane sú vaše jednotky veľmi nešikovné. Ak im polopatisticky neurčíte, na koho majú zaútočiť, nepohnú ani prstom. Neraz sa potom stáva, že nepriatelia vám zdevastujú tretinu mesta, kým na nich nasmerujete svoje légie. AI vojska a celkovo boje sú skrátka veľkým kazom a pôsobia ako päsť na oko. Áno, jedná sa o budovateľskú stratégiu, ale ak už raz zahrňuje aj boje, mali by mať aspoň akú-takú úroveň.

Grafika hry je veľmi pekná. Vychutnáte si početné objekty so slušnými detailmi, môžete pozorovať aj vnútorné vybavenie domov, či obyvateľov pri práci. Prostredie je menej pekné, ale aspoň v ňom dokonale vyniknú prepracované stavby. Krajinu si môžete približovať a vzďaľovať a otáčať podľa potreby. Hra má ústretové hardvérové požiadavky a nepotrebujete zvlášť silnú zostavu, aby ste si ju užili na maximálnych detailoch aj s efektami, ako je napríklad bloom. Celkový dizajn hry je vydarený a titul je obohatený o krátke videá v malom formáte. Ozvučenie a hudba sú na dobrej úrovni.

CivCity: Rome je porovnateľný s konkurenčným Glory of The Roman Empire (recenzia), ale na Caesara jednoducho nemá. Produkt prináša niekoľko menších inovácií, lenže stroskotáva na bojovej zložke. Hrá sa to naozaj dobre a pohodlne, ale chýba nejaký výrazný prínos v tomto žánri. Skrátka, žiadne prekvapenie sa nekoná, na svete je len tisícprvá kópia klasickej budovateľskej hry.