Poštovú zásielku od Cypron Studios som otváral s rozporuplnými pocitmi. Po mojich posledných zážitkoch so slovenskými hrami sa ani niet čomu čudovať. Príšerný Neverend a len priemerný Air Conflict sa určite nezapíšu do zlatých análov počítačovej zábavy. Pristupovať ku hre s predsudkami, a navyše len kvôli krajine pôvodu, ale nie je práve najprofesionálnejší postoj, takže som kacírske myšlienky odhodil za hlavu, vložil DVD do mechaniky a na pár dní sa ponoril do fantasy sveta GODS: Lands of Infinity. Tých pár dní nakoniec vôbec nedopadlo najhoršie...
Svet Bellarion sa už dve tisícky rokov zmieta v chaose spôsobenom vojnou bohov. Keď už sa zdalo, že nekonečný konflikt uviazol na mŕtvom bode a ani jeden z bohov nedokázal získať rozhodujúcu prevahu, pán temnôt Mortagorn objavil všemocnú zbraň. Pomocou nej začal dominovať zničeným pláňam Bellarionu, ostatní bohovia nedokázali Mortagorna zastaviť. V tomto čase, plnom zúfalstva, mal nádej na úspech len zúfalý plán. Boh ohňa Arswaargh zo svojho vlastného tela vytvoril astrálnu bytosť Vivien a magickým portálom ju vyslal do sveta Antasion, ktorý ukrýva jedinú zbraň schopnú poraziť Martagorna a zachrániť svet.
Načo si komplikovať cestu za spasením sveta spoznávaním vlastnej histórie, vyberaním si povolania, pohlavia, triedy, rasy a iných nedôležitých vecí? „Víla“ Vivien nemusí hľadať odpoveď na žiadnu z týchto otázok. Bola totiž stvorená. Stvorená s jediným cieľom. Zachrániť svet. Prvé kroky v Antasione ale dávajú mladej dievčine poriadnu facku na prebudenie. Cestou magickým portálom stratila všetky svoje božské schopnosti a stal sa z nej obyčajný smrteľník. Dokáže síce čarovať, ale cíti bolesť, je unavená, hladná, smädná a čo je najhoršie, môže umrieť. Druhá facka prichádza zo strany, kde to Vivien najmenej čakala. Získať pomoc miestnych bohov bude oveľa ťažšie, než bolo v pláne. Na Antasione sa bohov obyčajní ľudia zriekli, ich vzývanie je dokonca v niektorých krajoch považované za zločin. Aby si Vivien získala dôveru domorodcov, začne im pomáhať s každodennými starosťami života. Obchodník s múkou potrebuje ozbrojený doprovod svojej karavány, starostovi jednej z dedín sa v lesoch zatúlala manželka, obyvateľov inej dediny ohrozuje zdivočená zver, zúboženému farmárovi by veľmi pomohlo nové koleso na jeho voz. Ako Vivien postupne plní tieto úlohy, cíti, že sa mení. Dospieva, rastie, získava viac skúseností a hlavne sa stáva stále silnejšou a silnejšou. Majstrovsky ovláda nielen meč so štítom, ale zvláda už aj pokročilé kúzla.
Hoci dostala Vivien od svojho stvoriteľa podobu nádhernej ženy, uvažovaním ma bližšie k mužovi. Zarobené zlatky namiesto do krásnych šiat alebo drahých parfumov investuje do zbraní, brnenia, magických amuletov, liečivých lektvárov, ale aj soleného mäsa či čutor s vodou, aby v nehostinnom svete neumrela od vyčerpania. Pri nákupoch sa nikdy nezabudne zastaviť ani v kúzelníckom obchode. Z ponuky zázračných kameňov si môže vybrať diamant, ktorý osadí do svojho meča a zvýši ním tak jeho účinnosť, alebo naopak kúpi taký, ktorým vystuží brnenie. Podobné kryštály sa vkladajú aj do knihy kúziel – lepšia kniha mágie pojme viac kryštálov, je ale prístupná len pokročilejším študentom mágie. Našťastie sa drahokamy dajú ľubovoľne kombinovať a vymieňať, Vivien tak nemusí odhadzovať dokonale vyvážený elfský meč len kvôli tomu, že do neho vložila kameň, ktorý jej v momentálnej situácii neprináša úžitok. Každý nákup vyžaduje zlatky a tých nie je nikdy nazvyš. Víla častokrát nepohrdne kožami z vlka, aby ich mohla predať u garbiara, alebo dočasne odloží zbrane do kúta a stane sa z nej počestný obchodník. Stačí iba vedieť, kde je čoho prebytok a kde zase čo chýba a využiť tento nerovnovážny stav vo svoj prospech. Rovnako prospešným skrátením dlhej chvíle je alchýmia. Zo základných prírodných látok, trochou uhlia a vody dokáže Vivien podľa starodávnych receptov vytvoriť mocné nápoje. Tie môže neskôr predať, alebo ich v pravej chvíli použiť na seba a zvrátiť tak priebeh nejednej bitky.
Ako sa činy mladej hrdinky stávajú známejšie a príbehy o jej skutkoch sa rozprávajú pri všetkých táborákoch v kraji, začnú sa o Vivieninu spoločnosť zaujímať aj iní dobrodruhovia. Smutné a osamelé putovanie Vivien sa časom zmení na veselú cestu v spoločnosti až šiestich ďalších kumpánov. Nájdu sa medzi nimi silní bojovníci, zruční lukostrelci i mocní mágovia. Každý z nich má svoje dôvody, prečo sa k víle pridal, keď nastane jeho čas, odpojí sa od družiny a vyberie sa vlastnou cestou.
Elfovia...
|
Tak poďme na to!
|
Hlavný tábor zdivočelého lesného ľudu.
|
Putovanie družiny dostane nový smer po tom, ako stretne prvú bohyňu Antasion a dozvie sa, že ultimátna zbraň bola rozbitá na tri časti. Jednotlivé kúsky ukrývajú bohovia a sú ochotní ich vydať, až keď Vivien dokáže, že je naozaj hodná takéhoto daru. Cesta za troskami zbrane povedie hrdinov cez lesy a lúky, mestá a dediny, svet elfov, ľadovú i pekelnú krajinu. Všade na ňu budú číhať nepriatelia, ktorí sa im budú snažiť zabrániť v dosiahnutí cieľa. Vĺčkovia a pijavice predstavujú prvé nebezpečenstvo, neskôr ich nahradia banditi, trolovia, snežní golemi, démoni a iné obludy.
Boje a strety s nepriateľmi sú neoddeliteľnou súčasťou života každého dobrodruha. Spočiatku slabá Vivien si v prvých súbojoch bude musieť vystačiť s jednoduchými útokmi a slabými kúzlami. Neskôr sa priučí rôznym šermiarskym finesám, dvojitému a trojitému útoku, berserku, dokáže vyprovokovať nepriateľov k činu alebo ich na chvíľu omráčiť. Súboje prebiehajú v gentlemanskom duchu – najprv útočí jedna a potom druhá strana. Každý útok, či už fyzický, alebo magický, do určitej miery vyčerpáva danú postavu; raz za čas si treba aj počas bojov oddýchnuť a v obrannom postavení načerpať sily do ďalšieho kola. Keď sa Vivienina družina rozšíri o nových členov, vzrastú taktické možnosti – silných a odolných dobrodruhov treba postaviť do prednej línie, telesne slabší jedinci sa ukryjú za hradbou ich mohutných tiel a obludy bombardujú na diaľku.
Tento príbeh o záchrane sveta nekončí happyendom. Naivná víla dopláca na svoju neoblomnú dôveru v ľudské dobro. Zlomená, zničená, so slzami v očiach očakáva koniec všetkého, zrazu sa ale dozvedá, že vojna ešte nie je úplne stratená a plameň nádeje ešte celkom nevyhasol. Zostáva z neho malý plamienok, ktorý treba poriadne rozdúchať a práve Vivien má byť týmto imaginárnym kováčom. O tom vám ale porozprávam niekedy inokedy, pretože mám pocit, že o hrdinských činoch Vivien budeme ešte v budúcnosti rozhodne počuť.
Posledná zastávka pred odchodom do (cenzúra).
|
Klasický inventár
|
Chrám mesačnej bohyne
|
Až po tento bod vyzerá GODS: The lands of Infinty ako dokonalá odpoveď zúfalých hráčov volajúcich po vzkriesení oldschool dungeonov. Pri pohybe v hernom svete síce nebudeme potrebovať štvorčekový papier na zakreslenie mapy, ale inak má hra všetky atribúty „starého dobrého rpg“. Adventúrna časť videná FPS pohľadom sa strieda s bojovými sekvenciami a lá Final Fantasy – táto kombinácia sadla titulu doslova ako zadok na šerbeľ. Slušná hracia doba, výborne nastavená hrateľnosť, kedy budete musieť kvôli niektorými hustejším súbojom najprv levelovať na slabších nepriateľoch, obchodovanie, alchýmia, systém upgradovania zbraní a vybavenia a mnohé ďalšie elementy dávajú jasne najavo, že chlapci z Cypron vedia, ako sa robia HRY. Nádherná hudba len umocňuje tieto dobré dojmy; ženské vokály z úvodného menu (podľa mňa) presne vystihujú popis elfského spevu od majstra Tolkiena, jemné tóny klavíra v snežnej zemi (viď. video) podtrhujú atmosféru hrubou farebnou fixou.
Po letmom pohľade na výsledné hodnotenie však musí byť jasné, že „soudruzi z NDR někde udělali chybu“. Keď som GODS chválil za snahu vrátiť sa naspäť a pripomenúť nám skvelé pecky z minulosti, nemyslel som tým pripomínanie úplne všetkých aspektov hry. Bohužiaľ, presne to sa stalo. Grafická stránka zaostáva za súčasným štandardom o niekoľko rokov (čo na druhej strane znamená nižšie HW nároky). Chýbajúca možnosť automatického usporiadania vecí v inventári je rovnako nepochopiteľná ako to, že pohyb šikmo vpred je rýchlejší ako pohyb priamy a tak väčšinu času sa budete vo svete Antasionu strafovať. Nedomyslený systém pohybu kamery počas súbojovej fázy spôsobuje, že v situácii, že už máte vybraný druh (zbraň alebo mágia) a typ (jednoduché seknutie, dvojité seknutie, fireball, vysatie života atď) útoku a následne zistíte, že vybraná príšerka sa nedá z tohto uhla pohľadu nakliknúť, musíte si scénu pootočiť pravým tlačidlom na myši, čím ale zároveň zrušíte všetky výbery. A to nehovorím ani o skutočne krutých chybách, ako je občasné padanie hry, alebo kúzla, ktoré majú v popise spotrebu many 50 jednotiek, ale pri ich vyvolaní sa vám minie komplet celá zásoba many, či "zničené" príbehové predmety stále sa povaľujúce vo vašom inventári v neporušenom stave. Problémom sa nevyhla ani slovenská lokalizácia, sem-tam korektorom uniklo písmenko, niekde je zabudnutý anglický výraz, dlhšie slovenské pomenovania „vytekajú“ zo svojich grafických ohraničení.
Ukázalo sa, že môj počiatočný chladný postoj si titul GODS nezaslúžil. Jedná sa o výbornú hru, ktorú možno mladšia generácia nedokáže zaslúžene oceniť, ale napriek tomu vám ju dávam do pozornosti. Čo ale nedokážeme oceniť ani my, starí psy, sú rôzne chyby a chybičky, ktoré strhávajú percentá za výsledný dojem. Niektoré z nich sa dajú opraviť prípadným ďalším patchom, so zastaranou grafikou však už nikto nič neurobí. Celkom na záver som si nechal najpozitívnejšiu správu. Plná verzia hry je tohtomesačnou prílohou časopisu Hráč. Hra tak môže byť vaša len za 200,- Sk, takže neváhajte a bežte do najbližšieho stánku. Vy ste ešte stále tu?!
PS: Malá rada. Uložte si pozíciu pred tým, než pôjdete do horského údolia pre žezlo panovníka Slavingradu. Môže sa vám to neskôr zísť.
