GODS: Lands Of Infinity

Gods: Lands of Infinity je slovenské RPG z roku 2006 od štúdia Cypron Studios. Ide o hru, ktorá v sebe mixuje niekoľko hrateľnostných prvkov, vďaka pohľadu z prvej osoby však pôsobí najviac ako staré krokovacie dungeony. Pohyb po svete ale prebieha plynulo, takže pripomína skôr „novšie“ záležitosti, napríklad Wizardry 8. V nasledujúcej recenzii sa pokúsim odpovedať na otázku, či má tento titul stále čo ponúknuť, alebo už patrí do starého železa. 

Hra začína introm poskladaným zo statických kreslených obrázkov, ktorým dodáva dynamiku len pohyb kamery. Rozprávačka nám počas neho vyjasní východiskovú situáciu. Svet Bellarion sužuje vojna bohov, keď pôvodnú rovnováhu síl naruší boh temnoty Mortagorn. Proti jeho novej ničivej zbrani v podobe tajomných kryštálov neexistuje obrana, preto ohnivý boh Arswaargh vytvorí svojho avatara, hlavnú hrdinku Vivien. Tú premiestni do inej dimenzie, kde dostane za úlohu jediné - nájsť zbraň, ktorá Mortagorna zastaví. Keďže počas prenosu stratila svoju silu, v novom svete začína pekne od nuly, ako sa na správne RPG patrí. Čo je však zrejmé už z intra, príbeh nie je moc originálny. V podstate ide o klasické klišé o vyvolenom hrdinovi a mocnom artefakte, doplnené o generické fantasy bláboly, na ktoré už som osobne dosť alergický. Dejová línia teda rozhodne nie je pre hru nosná, ale na druhú stranu nemožno povedať, že by nebola funkčná. Akokoľvek je príbeh jednoduchý a gýčový, prekvapivo má atmosféru, vďaka ktorej dokáže udržať hráčovu pozornosť. Zrejme na to má vplyv aj skutočnosť, že dej ubieha príjemne plynulo, čo je však vykúpené absenciou akýchkoľvek rozhodnutí. Taktiež prostredie, kde sa po väčšinu hry nachádzate, k tomu svojou troškou prispieva. Ide síce o klasický fantasy stredovek, avšak osviežený slovanskými vplyvmi. Väčšinou na vás teda čakajú dedinské lokality s „povedomým“ názvoslovím. Na konci navyše príbeh vystrúha zvrat, ktorý ho predsa len odkloní od úplného klišé. Lepšie by ale bolo, keby nastal bez toho, aby som ho už dlhšiu dobu tušil. No najväčším problémom príbehovej stránky hry ostáva jej neukončenosť. Skutočný záver neuvidíte, miesto neho prebehne prestrihová scéna, podľa ktorej by sa dala napísať definícia slova cliffhanger, nasledovaná záverečnými titulkami. Podľa všetkého autori plánovali druhý diel, ten však nikdy neuvidíme. Aspoň súdiac podľa toho, že od roku 2006 uplynul už nejaký ten piatok, no doteraz ho tu nemáme. Štúdio však prekvapivo stále existuje a pod zmeneným názvom Cypronia práve chystá hru k filmu o Janovi Žižkovi. 

Ale späť ku Gods: Lands of Infinity. Ako som spomínal na začiatku, hra pôsobí dojmom novších dungeon crawlerov, ale jednotlivé systémy hrateľnosti tomu nie vždy zodpovedajú a idú svojou vlastnou cestou. Po herných lokalitách chodíte v pohľade z prvej osoby, bez ohľadu na to, či vás sprevádzajú nejakí spoločníci. Takto vediete dialógy, získavate questy, obchodujete, ale máte tiež možnosť táboriť, čím si obnovíte stratené životy a energiu, avšak stratíte čas. Hra obsahuje mechaniku hladu a smädu, pričom obe hodnoty priamo ovplyvňujú štatistiky postáv. Dlhé táborenie z týchto ukazovateľov riadne ukrojí, takže bez zodpovedného manažovania stavu zásob ním rozhodne všetky problémy nevyriešite. Medzi jednotlivými lokalitami zase prechádzate pomocou svetovej mapy, prevažne lineárneho pavúka ciest, kde sa postupne pridávajú nové oblasti a ktorý slúži skôr na vytvorenie dojmu putovania a zväčšenie hladu a smädu, keďže k žiadnym náhodným stretnutiam tu nedochádza. Posledným módom hry je ten bojový, do ktorého sa dostanete vždy, keď v nejakej lokalite natrafíte na protivníka. Súbojový systém podrobnejšie rozoberiem neskôr, ale už teraz môžem povedať, že je tým najlepším, čo Gods: Lands of Infinity ponúka.

Vedľajšie úlohy opäť nie sú nijak objavné, ale sem tam aspoň ponúkajú menšie rozhodnutia. Nejde však o nič časté ani významné, rozhovory zväčša prebiehajú bez prílišných zásahov hráča a majú lineárnu štruktúru. Výber dialógových možností sa dá ovládať myšou, komplikuje to však bug vychyľujúci aktívne miesto. Našťastie existuje druhá, aj keď menej intuitívna možnosť, kedy používate čísla jednotlivých možností podobne, ako v hre Vampire: The Masquerade - Bloodlines. Jednu z bočných aktivít na spestrenie môže predstavovať obchodovanie. Obnovenie tovarov u obchodníkov ale nejakú chvíľu trvá, takže nejde dokoliečka vyťažovať jednu obchodnú trasu. Určite ide o dobrý prvok, pretože núti vymýšľať viac obchodných trás a znemožňuje zneužívať túto mechaniku. Plnohodnotnej zábave z obchodovania ale bráni jeho celková krkolomnosť. Pri vstupe do lokalít totiž musíte absolvovať loading a často zdĺhavú cestu k postávajúcemu obchodníkovi. Do určitej časti sveta dokonca nemožno prejsť priamo cez svetovú mapu, ale musíte prekráčať s hrdinkou cez medzilokalitu, čo je už po pár pokusoch extrémne otravné. Keď si k tomu pridáte nutnosť spravovať obsah inventára čo do miesta aj nosnosti, ktorá prakticky znemožňuje efektívne obchodovať s cenovo najzaujímavejším tovarom, pamätať si obchodné trasy a podobné radosti, razom zistíte, že je jednoduchšie aj efektívnejšie skrátka zabíjať miestne potvory v oblastiach, kde sa respawnujú a odpredávať suroviny kde to príde. Aby toho nebolo málo, kúpa ani predaj navyše neprebiehajú na jednej obrazovke, ale majú samostatné okná, prístupné každé pod inou dialógovou možnosťou. Vskutku elegantné riešenie. Teda ak máte radi, keď vám niekto kladie polená pod nohy.

Keď už spomínam inventár, kritika tu zďaleka nekončí. Po každom súboji, z ktorého niečo získate, idú predmety do inventára automaticky. Problém je, že len do inventára hlavnej hrdinky, nezávisle od toho, koľko spoločníkov vám stojí za zadkom. Naozaj nehrozí, že by vás hra odbremenila a dala nadbytočný proviant inému členovi družiny. Rovnako nehrozí ani to, aby automaticky reorganizovala veci v neupratanom inventári. Hoci by sa nová vec po preusporiadaní bez problémov vošla dnu, podľa hry sa tam jednoducho nezmestí. Čo je však najhoršie? Hra vás na nič z toho vôbec neupozorní a necháva veci ležať na zemi. Takto som prišiel o značné množstvo hodnotných kožušín mysliac si, že je všetko v poriadku. A nie, následne sa nehľadali vôbec ľahko. Je skrátka nutné robiť všetko ručne a pravidelne to kontrolovať. Taktiež pri tomto automatickom lootovaní dochádza k bizarnému bugu, kedy sa veci jedného druhu v inventári hromadia stále na jednu hromádku bez ohľadu na počet, hoci normálne majú predmety stanovený maximálny počet v rámci jednej hromádky. Akonáhle však začnete takýmito hromádkami s prekročeným maximom manipulovať, obmedzenie prichádza do platnosti. 

Teraz však k tým zaujímavejším aspektom hrateľnosti. Spomínaný súbojový systém je veľmi príjemný a považujem ho za najsilnejšiu zložku Gods: Lands of Infinity. Akonáhle v lokalite narazíte na nepriateľa, hra sa prepne do špeciálneho bojového módu, kde vidíte všetky postavy z pohľadu tretej osoby. Družina ako aj nepriatelia sú proti sebe rozostavení v mriežke 8x2, pričom súboj prebieha na ťahy. Rozostavenie skupiny môžete upraviť buď počas prítomnosti v lokalite, alebo priamo v boji, no tam už vás to stojí cenné akčné body. Samozrejme platí, že postavy vpredu chránia tie vzadu pred všetkými útokmi na blízko. Spomedzi dostupných schopností počas súboja vyberáte také, ktoré považujete za najvhodnejšie z hľadiska účinku, rozmýšľate nad tým, ako čo najefektívnejšie vynaložiť akčné body, či kedy ťah naopak venovať bráneniu, aby sa časť bodov zase obnovila. Pokiaľ už máte družinu, všetky tieto radosti si vynásobte počtom členov. Jednotliví účastníci sa tak postupne striedajú, kým neostane víťazná strana. A je to celkom príjemná zábava. Vďaka svojmu taktickému aspektu boli práve súboje tým, čo ma asi najviac držalo pri hre. Teda aspoň väčšina, pretože jeden problém by tu predsa len bol. Na niektorých konkrétnych miestach mi prišli dosť nevyvážené a prehnane ťažké. A prehrávať, ba ani utekať rozhodne nechcete, pretože vás čaká buď loading, alebo potupná strata časti už získaných skúsenostných bodov. Inak ale nemám väčšie výhrady. Ešte aj keď mimo boja dumáte nad ideálnym rozostavením družiny, má to svoje čaro. Akurát treba rátať s tým, že vplyvom príbehu sú všetci parťáci len dočasní a pri odchode berú ako obsah inventára, tak aj výbavu, ktorou ste ich vybavili. Je teda lepšie na nich priveľmi nelipnúť a dávať pozor, aby ste týmto spôsobom neprišli o vzácne vybavenie.

Za plnenie úloh ako aj víťazstvá v súbojoch samozrejme dostávate skúsenostné body a postupujete po úrovniach, za čo zase získate body, ktoré podľa uváženia rozdeľujete do hrdinkiných schopností. Skrátka klasika. S vybavením je už však spojený menej všedný prvok. Aby ste mohli používať pokročilejšie kúsky výzbroje a výstroje, potrebujete dosiahnuť požadovanú úroveň expertízy v danom okruhu. V praxi to znamená, že ak chcete napríklad používať meč, ktorý vyžaduje tovaryšskú úroveň bojovníka, musíte niekde vo svete nájsť trénera a zaplatiť mu tučnú, postupne nepríjemne rastúcu sumičku, aby vás vytrénoval. Okruhy sú celkovo štyri, bojovník, lukostrelec, mág a alchymista, pričom posledný menovaný je skôr doplnok, za ktorý ani nemusíte platiť. Akurát teda budete musieť plniť ten najhorší typ úlohy zo všetkých. Správne, budete postupne nosiť určené množstvá rôznych byliniek bylinkárke. Odhliadnuc od toho je však hľadanie rastliniek celkom príjemné osvieženie a alchýmia zaujímavo spracovaná. Pracujete totiž podľa nakúpených receptov, pričom do jednotlivých častí alchymistickej aparatúry vkladáte potrebné zložky. Akurát mi teda prišla podivne nevyužitá, keďže som získal snáď len 4 pomerne základné recepty, avšak pripúšťam, že som len mohol minúť obchodníka s pokročilejšou ponukou. Taktiež mágia je spracovaná celkom zaujímavo. Postup po magických úrovniach totiž umožňuje používať kúzelnícke knihy s viacerými slotmi, do ktorých potom hádžete kúzla vo forme drahokamov podľa vlastnej ľubovôle.

Hra napriek jednoduchšej grafike dokáže vytvoriť celkom peknú atmosféru, avšak záleží aj od konkrétnej lokality. Predsa len, oblasti vo všeobecnosti obsahujú pomerne málo objektov, u ktorých navyše občas vidno doskakovanie. Prostredie tak môže pôsobiť pustým dojmom. Zasnežené a lávové plochy sa navzájom líšia snáď len farebnou paletou, farbou bizarných obrích kryštálov, ktoré vytŕčajú z krajiny a v tom, že v prvej oblasti padajú vločky. Taktiež dizajn nie je vždy práve zaujímavý, čo dokazujú holé pláne, či koridorovité údolia. Na druhú stranu však také bažiny, les, dedinky, či mestečká, vyzerajú celkom pekne. Aspoň v rámci možností. Z typov prostredí je však určite jasné, že autori príliš invenční neboli. Ide o takú klišovitú zmesku, akú nájdete snáď v každom typickom generickom fantasy, čo je trochu škoda. Minimálne osobitejší ráz prostredí by hre určite pomohol. Dabing tiež na zadok nikoho neposadí, hlavne preto, že je iba čiastočný a zväčša úplne absentuje. V praxi to vyzerá tak, že keď začne nejaký dôležitejší dialóg, zaznie z neho len začiatok, zvyšok už prebieha mlčky. Dialógy s vedľajšími postavami prebiehajú úplne bez dabingu. Zvuky nie sú nič extra, ale ani neurazia. Hudba ako podkres pôsobí príjemne, avšak mimo samotnej hry v pamäti neuviazne. Počas hrania som nenarazil na žiadny bug, jedine pri spustení novej hry dochádzalo k padaniu, čo však vyriešilo jednoduché zrušenie intra pomocou klávesy escape. 

Ako to teda celé zhrnúť? Keďže Gods: Lands of Infinity nebola žiadna veľká pecka ani v čase vydania, oproti moderným konkurentom ťahá za výrazne kratší koniec. Ponúka síce pomerne zábavný súbojový systém a hrateľnosť, ktorá obsahuje niektoré príjemné prvky, avšak ako celok už dnes nemá veľmi čo ponúknuť. Hra ma celkom bavila, ale nemyslím si, že by som o niečo prišiel, keby ma minula. Ide skrátka o staré, nízkorozpočtové generické RPG, navyše s nepekne odseknutým koncom. Ak by nešlo o slovenskú záležitosť, zrejme by som titul ani nedohral, ak by som po ňom vôbec siahol. Aj keď na druhú stranu, súboje by ma predsa len mohli dostatočne zaháčkovať.