Téma postapokalyptickej budúcnosti nie je hernému svetu cudzia a množstvo úspešných titulov je len dôkazom toho, že hráči sa do ponurného sveta zajtrajška ponárajú až prekvapivo radi. Veď stačí len spomenúť megaúspešnú sériu Fallout, revolučnú FPS Terminator: Future Shock či pripravovaný hit Hellgate: London (trošku odlišný príklad, ale budiž) a hneď vám musí byť jasné, že svet, kde pozostatky ľudstva bojujú o svoje prežitie, je pre herné spracovanie priam stvorený. A to pritom nehovorím ani o všemožných stratégiách, kde nasadenie apokalypsu tvoriacich nástrojov je priam životne dôležitá vec.

Možno je to tým, že si chceme pripomenúť, aké následky by nami zapríčinený koniec sveta mal, možno aj tým, že sa chceme dopredu oboznámiť s tým, čo nás čaká, ale faktom je, že ak do nás nenarazí žiaden balvan z vesmíru, bude koniec našej éry na 90 % výsledkom našich nerozvážnych krokov. No... pochmúrne vízie budúcnosti pre tentokrát ale radšej hoďme za hlavu a venujme sa iba ich hernej podobe, pretože dnešný titul spĺňa apokalyptické kritérium na plnú možnú mieru. A o čom že to hovorím? No predsa o úžasnej simulácií globálnej termonukleárnej vojny s názvom DEFCON: Everybody Dies, v ktorej je smrť miliónov nevinných obetí iba obyčajnou štatistikou. Morbídne? Trochu. Neetické? Možno. Zábavné? Sakramentsky áno.

DEFCON je skrátka ako blesk z čistého neba. V období, kedy sa žáner RTS ocitá v miernej stagnácii a kedy sa autori ženú len za čo najlepším audio-vizuálnym spracovaním, vyráža si tento titul svojou vlastnou cestou, ktorá má ale pre nás iba pozitívne dopady. Veď, kto by si nechcel vyskúšať rolu generála jednej zo šiestich krajín (menovite Severná Amerika, Stredná a Južná Amerika, Európa, Rusko, Ázia a Afrika) a neposlal nejakú tu bombičku na svojho nepriateľa? Veru tak, originálne spracovaná mapa sveta spolu s defaultne nastaveným počtom jednotiek vám bude po celú dobu hrania k dispozícii a ostane len na vás, či na Londýn pošlete 4 atómovky alebo rovný tucet. Aby to ale nevyznelo príliš jednoducho, samotnému aktu nukleárnej vojny predchádza celá rada medzikrokov a preto si ich tu teraz pekne priblížime.

Každé kolo termonukleárnej apokalypsy (alebo konca sveta... nazvite si to ako chcete), pozostáva z piatich úrovní obranného stavu (DEFense CONdition), začínajúci klasicky na najbezpečnejšej piatej úrovni. V týchto úvodných okamihoch vojny spadá pod vašu právomoc iba rozhodnutie o umiestnení obranných, respektíve útočných jednotiek a stavieb, ktorých nevhodné rozpoloženie vás môže v konečných fázach vyjsť poriadne draho. Sluší sa na tomto mieste dodať, že hra neúprosne odpočítava sekundy do zvýšenia úrovne DEFCONu a tak máte na rozmiestnenie vašich nástrojov skazy iba obmedzený čas, kruto ukrajujúci momenty života na Zemi. Rovnosť šancí tu ale našťastie dostáva zelenú a tak má každý hráč v úvode rovnaký počet jednotiek, ako jeho súperi, takže frustrácia zo zvýhodňovania protivníkov našťastie odpadá. No a čo všetko si budete musieť vhodne rozmiestniť?

Gro vašej útočnej stratégie budú tvoriť bezpochyby raketové silá, ktoré nielenže v útrobách skladujú 10 nukleárnych hlavíc, ale navyše sa dokážu prerobiť na obranné veže, ideálne použiteľné na zostreľovanie leteckých a iných vzdušných cieľov (tzn. aj nepriateľských rakiet, smerujúcich na vaše územie). Druhou pozemnou stavbou v poradí sú letiská a keď vám poviem, že ich sila spočíva v lietadlách, asi nebudem hovoriť nič nové. Nečakajte však ale bohvieaký výber. Do bojov je možné nasadiť iba dvojicu vzdušných zbraní a to konkrétne bojové lietadlá, vhodné na prieskum terénu a boj proti nepriateľským jednotkám (lode, stíhačky), a ťažké bombardéry, vyzbrojené jedným pekelne pálivým prekvapením. Okrem vyššie spomínaných stavieb potom nesmie chýbať ani životne dôležitý radar, bez ktorého budete na bojisku doslova slepí.

Vcelku prekvapivo autori nepridali do hry žiadne pozemné armády, ale keď sa pozriete na charakter tých implementovaných, musí vám byť jasné, že o nič iné, ako o globálne činitele v tejto hre nejde. A práve k takýmto nástrojom, schopným zmeniť celkový ráz krajiny, sa radia aj námorné sily, tvorené hneď trojicou odlišných plavidiel. Proti nepriateľským námorným a vzdušným jednotkám sa dokonale hodia bitevné lode, bez ktorých si v žiadnom námornom strete ani len neškrtnete. Masívnejšiu a nepomerne taktickejšiu formu vašej námornej výzbroje tvoria lietadlové lode, ktoré okrem nasadenia vyššie spomínaných leteckých jednotiek oplývajú aj možnosťou detekovať a zlikvidovať ponorky, tretí článok vo vašom námorníctve. Tie sú potom predurčené na potápanie nepriateľských plavidiel, ako aj bombardovanie pobrežných častí štátov, nakoľko sú obdarené päticou vysoko účinných atómových hlavíc. Ako vidíte, jednotiek nie je mnoho, ale práve v tom spočíva krása tejto hry, pretože naučiť sa ju je jednoduché, ale zvládnuť ju je priam majstrovsky ťažké.

Vráťme sa späť k jednotlivým etapám vojny. Celá fáza prípravných krokov trvá až do konca DEFCON 4, kedy by ste už mali mať akú-takú stratégiu pripravenú. Následne totižto nastáva prvý bojový stupeň, teda DEFCON 3 a vami rozmiestnené loďstvo a letectvo môže konečne vyraziť do boja. Ale pozor, atómové rakety v silách, ako aj ponorkách a bombardéroch majú v tomto stupni ešte červenú a tak jediná možnosť, ako si užiť trochu akcie, je prostredníctvom spomínaných leteckých a námorných bitiek. Už v tejto etape si môžete všimnúť, ako hra naberá na spáde a určite poďakujete vývojárom za to, že do hry nezabudli pridať možnosť nastavenia rýchlosti času, pretože bez nej by ste nestíhali ani polovicu toho, čo chcete.

Prvotné útoky na životne dôležité punkty trvajú len do skončenia DEFCON 2, po ktorom sa už ale na vašej obrazovke rozpúta nefalšované peklo. Atómové silá pália ostošesť, vzduchom letia desiatky nukleárnych rakiet, obranné veže nevedia, čo skôr zostreliť, až sa zrazu na obrazovke spolu s belasou žiarou rozsvieti nápis, stroho konštatujúci smrť niekoľkých miliónov ľudí. NEW YORK HIT: 14.3 M DEAD; PRAHA HIT: 1.2 M DEAD; HONG KONG HIT: 20 M DEAD... to všetko sa odohrá ani nie behom piatich minút a ak svoje atómovky nerozvážne premrháte, môže sa vám stať, že do deratizácie zeme od ľudského pokolenia nebudete mať neskôr čím prehovoriť. Celé to kúzlo vo vyhladzovaní ľudstva spočíva v tom, že akokoľvek sa budete brániť, pohľad na tucet vami vypálených rakiet, smerujúcich do metropoly niektorého štátu, vás skôr či neskôr naplní akýmsi podivným uspokojením, značne delimitujúcim vaše morálne zábrany.

Jeden moment som si dokonca pripadal ako pri sledovaní záveru Terminátora 3, kedy oblohu doslova zachvátil roj nukleárnych hlavíc, tak úderne na mňa DEFCON zapôsobil. A verte neverte, celá ta termonukleárna rošáda má iba jediný cieľ – hráč s najväčším počtom zabitých vyhráva. Jednoduché ako facka. Škoda len tej smrti miliónov nevinných. Aspoň že je tá smrť len virtuálna.

Vyhrať v takejto vojne nie je jednoduché. Správne načasovanie útokov, vhodné rozmiestnenie jednotiek, premyslený strategický plán. To všetko bude mať bezprostredný vplyv na váš úspech a ak sa zbrklo poženiete do boja, nemusíte skončiť práve najlepšie. Po niekoľkých odohratých kolách v multiplayeri vám len môžem potvrdiť, že skôr než na útoky sa väčšina súbojov odohrala v obrannom duchu, kde každý zo zúčastnených len vyčkával, až ten druhý vypáli prvú atómovku a odkryje tak svoju utajenú pozíciu. Čo sa týka herných módov a variantov, rozhodne to nie je sláva, ale aspoň sa autori nehrajú na to, čo nie sú a poctivo nám predkladajú iba tie módy, ktoré nám poskytnú len a len zábavu.

Prvým a pravdepodobne najoriginálnejším z nich je Diplomacy, v ktorom sú v úvode všetci hráči v jednej aliancii (ach áno, zabudol som spomenúť, že hra umožňuje tvorenie spojenectiev) a ostane len na nich, akým smerom sa vojna vydá. Mód Office naproti tomu predstavuje akúsi kancelársku verziu nukleárnej vojny a v prípade, že sa k vašej pozícii priblíži šéf, stačia dve kliknutia na tlačítko ESC a ihneď ste v plnom pracovnom nasadení. Z ďalších zaujímavých módov stojí za zmienku Big World, v ktorom je mapa sveta 2x tak veľká ako aj Speed Defcon, priam predurčený na vojnové hry, nie dlhšie ako 15 minút. Samotnú kapitolu potom tvorí už spomínaný multiplayer a ak ste náhodou odrezaní od sveta, radšej tento titul nechajte skladom, pretože práve súboje s ľudskými protivníkmi sú tým pravým orechovým.

Jednoduchá, ale pritom geniálna grafika, deprimujúci soundtrack a k tomu nízka hardvérová náročnosť. No povedzte, nie je ten život krásny? Mapa sveta, priam vystrihnutá z filmového hitu Wargames, nadčasový dizajn jednotiek a budov, lahôdkovo prevedené trajektórie rakiet, skrátka, DEFCON je jasným dôkazom toho, že niekedy je menej viac a nebyť občasného padania hry, dozaista by som technické spracovanie zhodnotil ako dokonalé. K výbornej atmosfére termonukleárnej vojny prispieva aj apokalypticky ladený soundtrack, ktorý je sem-tam doplnený o plač a kašeľ nevinných obetí, z čoho mi neraz prebehol mráz po chrbte. Skrátka, v jednoduchosti je krása a tím Introversion len dokazuje, že originalita a dobré nápady na tomto svete ešte zďaleka nevymizli.

Myslím si, že ďalšie slová sú už zbytočné. Žáner RTS už pekných pár rokov nezažil podobne originálny titul, akým je bezosporu DEFCON. Výborná hrateľnosť, vhodne zvolený výber jednotiek, mraky a mraky atómoviek a k tomu aj parádne technické spracovanie sú totižto zárukou toho, že s týmto titulom sa nebudete ani na sekundu nudiť. Čo tam po tom, že mrháte ľudskými životmi (aj keď len simulovanými), hlavne, že je zábava. Veď aj tak nás apokalypsa neminie, tak prečo si ju nevyskúšať?