Kdesi v novinách som čítal, že podľa istého pána z čias dávno minulých by malo byť na zemi v budúcnosti schopných šoférovania nanajvýš tak tisíc ľudí. Ak by to mala byť pravda, tak podľa matematických výpočtov by v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou (vzhľadom na celosvetovú populáciu) neexistoval jediný Slovák, ktorý by zvládal riadenie motorového vozidla. Vcelku strelená, ale na svoju dobu rozumne vydedukovaná teória, sa ale našťastie nenaplnila a tak namiesto konských povozov môžeme dnes veselo brázdiť naše polorozpadnuté cesty 1. triedy štvorkolesovými tátošmi, ktorým ale sada rozbesnených koní rozhodne nechýba. Síce týmto spôsobom príde na cestách každoročne o život niekoľko tisícok ľudí, ale aspoň že sa nemusíme niekoľko dní terigať z jedného konca štátu na druhý, len aby sme podali nejakú sťažnosť na poisťovňu (ktorá bude aj tak zamietnutá – veď predsa, niektorí sú si rovní a iní sú si rovnejší).

Tak či onak, vznik motorizmu mal pre rozvoj spoločnosti vcelku pozitívny dopad a keďže šoférovanie je v dnešných časoch nielen že dôležité, ale aj zábavné, tohto faktu si všimlo množstvo herných spoločností, ktoré nás závodnými titulmi zásobujú už pekných pár rokov. A práve na poli závodných herných titulov dnes zakotvíme. Reč bude totiž o megapopulárnej (aj keď nie až tak realistickej) sérii Need For Speed, ktorá už má k dnešnému dňu snáď viac dielov, než ktorákoľvek brazílska telenovela. Za normálnych okolností by sústavne opakovanie toho istého rýchlo omrzelo, ale to nie je prípad NFS-ka, ktoré aj napriek svojej dlhovekosti nemá problém prísť s niečim novím, s niečim, čo dokáže zaujať aj toho najväčšieho skeptika. A práve do takejto kategórie by sa chcel zaradiť aj jeho najnovší prírastok s podtitulom Carbon, ktorému sa to ale podarilo len z časti. Prečo? Pretože pár križovatiek mu skrátka ukázalo červenú.

Gangsta style, tvrdí chlapi a tvrdé slová, komixovo ladený vizuál, nejaká ta sexica k tomu, tak to je spôsob prezentácie, ktorým sa posledné diely NFS vydali a aj keď niekedy trochu zaváňa trápnosťou, k štýlu undergroundových závodov sa hodí viac než dobre. O vhodnosti takéhoto grafického ladenia sa presvedčíte hneď v úvodných okamihoch hry, kedy sa pred vašimi očami odohrá nefalšovaná la tragedia v podaní agresívneho intra, efektnými metódami prezentujúceho základné vstupné údaje Carboňáckeho príbehu. Teda, po udalostiach z Most Wanted sa náš hrdina po víťaznom získaní svojho BMW vracia do mestečka Palmont City s vidinou, že zlaté časy pouličných závodov ho ešte len čakajú.

Čo čert ale nechce, na ceste do vysnívanej metropoly ho zachytí doterný seržant Cross, výsledkom čoho je zbesilá naháňačka, končiaca zdevastovaným modrým BMW a zdeprimovanou hlavnou postavou, zdanlivo odsúdenou na potupný koniec undergroundovej kariéry. Našťastie, neďaleký Palmont City je domovom viacerých dobrých duší a tak jedna z nich zasahuje práve včas, aby nášho nešťastníka zachránila a umožnila mu tak naplnenie jeho odvážneho sna. Ten je ale vskutku megalomanský a rozhodne si vyžiada viac, než len bezcieľne závodenie hlava-nehlava. A tu začína vaša strastiplná púť za titulom kráľa tamojších ciest, takže pripútajte sa, pretože pojmy, ako červená, stopka, či jednosmerka pre vás v tomto titule zanikajú!

Atraktívnym spestrením zo strany autorov je voľba jednej z vozových tried, do ktorých sú zatriedené jednotlivé vozy. Fanúšikovia amerických autiakov bez rozmýšľania zvolia rýchlejšie, ale v zákrutách menej stabilnejšie Muscle Cars, zatiaľ čo Fast and Furious geeks neopustia svojich miláčikov, začlenených do skupiny Tuners. Posledná grupa je potom viac menej výberom rozličných exotických vozov a podľa toho má aj svoj názov, teda exotická. Čo sa týka tátošov samotných, tešiť sa môžete na starých známych, ako napríklad Nissan Skyline, Lancer Evo, (Škoda 120) či Audi TT, ale vašej pozornosti neuniknú ani cestné rýchlovozy typu Lamborghini alebo Subaru. Na tomto mieste musím podotknúť, že rozdielnosť v ovládaní áut medzi jednotlivými triedami je viac než badateľná a aj keď môžete s každým závodom presedlať na inú skupinu, tých najlepších závodných výsledkov sa dočkáte, len ak zostanete verný tej jednej.

Samozrejmosťou je postupné odomykanie vozov v závislosti od vašich výsledkov a tak sa budete musieť sakramentsky snažiť, aby ste si zajazdili napríklad na spomínanom Lamborghini. Po starom ostal model garáže a s ním súvisiace upgrady, ktorých ale nie je toľko, ako tomu bolo napríklad u série Underground. Ale pozor, na nejakú chudobnosť sa nebudete môcť sťažovať ani omylom. Množstvo výkonnostných upgradov, počnúc podvozkom, motorom, či brzdami a končiac turbom, či populárnym NO² bleskurýchlo popoženie vašu mašinu do predných línii zatiaľ čo rozličné body kity (zostava nárazníkov a pod. serepetičiek), lakovanie, vinyly, spoilery, či elektróny vytvoria z vašej káry oku lahodiaci kus železa a plastu :-). A ak by vám ani to nestačilo, k dispozícii tu je prepracovaný Autosculpt, ktorý po uplatnení sa v športových tituloch spoločnosti EA skúša svoje šťastie aj na poli závodných hier. A po pravde povedané, darí sa mu to na výbornú a ak ste skutočnými fanúšikmi tunningu, strávite v jeho spoločnosti hromadu herného času. Pre neznalých iba doplním, že sa jedná o editor tuningových súčiastok, vďaka ktorému budete môcť vytvoriť napríklad predný nárazník doslova podľa svojho gusta. Tomu teda hovorím modifikovateľnosť (po)vozu!

Vráťme sa ale k závodom samotným. Po nazbieraní dostatočného počtu víťazstiev a zabratí potrebných zón sa o slovo prihlási samotný boss tej ktorej grupy a vyzve vás na finálny závod. Ten pozostáva z klasického kruhového preteku, po ktorom už ale nasleduje azda najlepšia novinka titulu Carbon - závod v neďalekom kaňone. Ten sa deje v dvoch dejstvách a ak ste náhodou videli posledný Fast and Furious (konkrétne Tokyo Dríst), určite viete, o čom bude. Pre tých, čo ale nemali to šťastie, uvediem, že duel sa vedie v spomínaných dvoch etapách, kde v prevej etape je vedúcim závodníkom protivník, zatiaľ čo v druhej pre zmenu vy. Úlohou hráča je potom v prípade prvého zjazdu držať sa čo najtesnejšie za zadným nárazníkom protivníka, pričom veci, ako vytláčanie, či vzájomný kontakt nie sú povolené, ale naopak penalizované.

V druhom prípade je vašou úlohou čo najviac sa vzdialiť protivníkovi bez toho, aby ste skončili niekde na dne priepasti. Množstvo zákrut a úzkych prejazdov, všadeprítomná tma a nadpriemerné jazdecké nadanie protivníka robia z tohto módu skutočnú skúšku vašich schopností, vďaka čomu sa budete na tieto závodné perličky tešiť ako malé deti. Problém je totižto v tom, že zbytok hry neponúka žiadne novinky a navyše aj čo-to zo zabehnutého štandardu uberá, takže veľmi často sa pri bežných závodoch stretnete, ako rozmýšľate nad inými hrami. Veď posúďte sami. Drag je preč, Drift je späť, zbytok v podobe Circuitu, Tollboothu, Sprintu, či Speedtrapu tu je len zo zotrvačnosti. K tomu si pripočítajte prevzaté veci z Most Wanted, akými sú Speed Breaker či Pursuit Breaker a vo výsledku dostanete tú istú hrateľnosť, akú mal spomínaný predchodca. Až na jeden rozdiel.

Je to dilema. Na jednu stranu je Carbon viac než dobrou arkádovou závodnou hrou, ale na stranu druhú je až príliš viditeľné, že o nič viac než o žmýkanie peňazí tu nejde. Nejaké to drobné vylepšenie v hernom koncepte, tímová spolupráca, či zmena prostredia už skrátka v tejto dobe nestačia a preto mi neostáva nič iné, len odporučiť NFS: Carbon iba skutočne fanatickým fanúšikom. Zbytku postačí minulý diel, prípadne jeden z dvojice Undergroundov, ktoré aj dnes považujem za zďaleka najzábavnejšie, čo sa novodobej NFS ságy týka.